Vec C‑340/15

Christine Nigl a i.

proti

Finanzamt Waldviertel

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dane — Daň z pridanej hodnoty — Šiesta smernica 77/388/EHS — Článok 4 ods. 1 a 4 — Smernica 2006/112/ES — Články 9 a 11 — Pojem ‚platiteľ dane‘ — Spoločnosti podľa občianskeho práva obchodujúce so svojimi výrobkami pod spoločnou značkou a prostredníctvom kapitálovej spoločnosti — Pojem ‚nezávislé podniky‘ — Nepriznanie postavenia zdaniteľnej osoby — Spätná účinnosť — Šiesta smernica 77/388 — Článok 25 — Smernica 2006/112 — Články 272 a 296 — Paušálny režim poľnohospodárskych výrobcov — Vylúčenie paušálneho režimu — Spätná účinnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. októbra 2016

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zdaniteľné osoby – Hospodárske činnosti vykonávané nezávisle v zmysle článku 4 smernice 77/388 a článku 9 smernice 2006/112 – Kritériá posúdenia

   (Smernica Rady 77/388, článok 4 ods. 1 a 4, a smernica 2006/112, článok 9 ods. 1 a 10)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Osobitné režimy – Paušálna úprava pre poľnohospodárskych výrobcov – Občianskoprávne spoločnosti tvoriace nezávislé podniky, ktoré sú zdaniteľnými osobami pri dani z pridanej hodnoty – Vylúčenie takýchto spoločností, ktoré majú väzby na kapitálovú spoločnosť alebo tvoria zoskupenie osôb s veľkosťou prevádzky alebo právnou formou nad rámec hraníc uvedeného paušálneho režimu, z tohto režimu – Prípustnosť – Podmienka

   (Smernica Rady 77/388, článok 25, a smernica Rady 2006/112, článok 296)

3. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Osobitné režimy – Paušálna úprava pre poľnohospodárskych výrobcov – Spochybnenie uvedeného paušálneho režimu finančnou správou so spätnou účinnosťou – Prípustnosť vzhľadom na zásadu právnej istoty – Podmienka – Dodržanie premlčacej lehoty na konanie finančnej správy

   (Smernice Rady 77/388 a 2006/112)

1.  Článok 4 ods. 1 a ods. 4 prvý pododsek šiestej smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, zmenenej a doplnenej smernicou 2004/66, na jednej strane, ako aj článok 9 ods. 1 prvý pododsek a článok 10 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty na druhej strane sa majú vykladať v tom zmysle, že viaceré spoločnosti podľa občianskeho práva, ktoré ako také vystupujú nezávisle voči svojim dodávateľom, orgánom verejnej moci a v určitej miere aj svojim zákazníkom a z ktorých každá zabezpečuje svoju vlastnú výrobu použitím v zásade vlastných výrobných prostriedkov, ale ktoré uvádzajú na trh veľkú časť svojich výrobkov pod spoločnou značkou prostredníctvom kapitálovej spoločnosti, v ktorej majú obchodné podiely členovia spoločnosti podľa občianskeho práva aj iní členovia dotknutej rodiny, sa z hľadiska dane z pridanej hodnoty (DPH) musia považovať za nezávislé podniky, ktoré sú zdaniteľnými osobami.

   V tejto súvislosti pojmy použité v článku 4 ods. 1 prvom pododseku šiestej smernice a článku 9 ods. 1 smernice o 2006/112, najmä pojem „každá osoba“, dávajú pojmu „zdaniteľná osoba“ široké vymedzenie zamerané na nezávislosť pri výkone hospodárskej činnosti v tom zmysle, že všetky fyzické alebo právnické osoby, tak verejnoprávne, ako aj súkromnoprávne, ako aj osoby bez právnej subjektivity, ktoré z objektívneho hľadiska spĺňajú podmienky uvedené v tomto ustanovení, sa musia považovať za zdaniteľné osoby na účely DPH. Na konštatovanie nezávislosti výkonu hospodárskej činnosti je teda potrebné preskúmať, či dotknutá osoba plní úlohy vo svojom vlastnom mene, na svoj vlastný účet a na svoju vlastnú zodpovednosť a či znáša hospodárske riziko spojené s výkonom týchto činností. V tejto súvislosti existencia určitej spolupráce medzi týmito spoločnosťami podľa občianskeho práva a kapitálovou spoločnosťou, najmä pokiaľ ide o uvádzanie na trh ich výrobkov pod spoločnou značkou, nemôže postačovať na spochybnenie nezávislosti týchto spoločností podľa občianskeho práva voči tejto poslednej uvedenej spoločnosti.

   (pozri body 27, 28, 31, 34, bod 1 výroku)

2.  Článok 25 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, zmenenej a doplnenej smernicou 2004/66, a článok 296 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa uplatnenie spoločného paušálneho režimu pre poľnohospodárskych výrobcov uvedené v týchto článkoch nepriznalo viacerým spoločnostiam podľa občianskeho práva, ktoré sa považujú za nezávislé podniky, ktoré sú zdaniteľnými osobami v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (DPH) a ktoré vzájomne spolupracujú, z dôvodu, že kapitálová spoločnosť, združenie osôb tvorené členmi týchto spoločností podľa občianskeho práva alebo združenie osôb tvorené touto kapitálovou spoločnosťou a členmi uvedených spoločností podľa občianskeho práva by si nemohli uplatniť tento režim z dôvodu veľkosti svojej prevádzky alebo svojej právnej formy, aj keď tieto spoločnosti podľa občianskeho práva nepatria do skupiny poľnohospodárskych výrobcov vylúčenej z tohto paušálneho režimu, pokiaľ sú z dôvodov svojich prepojení s touto spoločnosťou alebo jedným z týchto združení materiálne schopné čeliť administratívnej záťaži spojenej s úlohami vyplývajúcimi z uplatnenia všeobecného alebo zjednodušeného režimu DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.

   (pozri bod 46, bod 2 výroku)

3.  V prípade, ak by mal byť spoločný paušálny režim pre poľnohospodárskych výrobcov v zásade vylúčený pre viaceré spoločnosti podľa občianskeho práva, ktoré uvádzajú na trh svoje výrobky pod spoločnou značkou prostredníctvom kapitálovej spoločnosti, toto vylúčenie by sa malo uplatniť na obdobie predchádzajúce dňu, ku ktorému sa uskutočnilo posúdenie, z ktorého vychádza, s výhradou, že uvedené posúdenie sa uskutoční v premlčacej lehote na začatie konania finančnej správy a že jeho dôsledky sa neprejavia so spätnou účinnosťou v období predchádzajúcom dňu, keď nastali skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza.

   Zásada právnej istoty totiž nebráni tomu, aby finančná správa v rámci premlčacej lehoty pristúpila k vymáhaniu dane z pridanej hodnoty (DPH) vzťahujúcej sa na odpočítanú daň alebo už poskytnuté služby, na ktoré mala byť uplatnená táto daň, pričom takéto pravidlo musí platiť aj vtedy, ak finančná správa spochybňuje režim uplatnený na osobu povinnú platiť DPH, vrátane obdobia pred dňom vydania takéhoto stanoviska. To však platí len s výhradou, že uvedené posúdenie sa uskutoční v premlčacej lehote na začatie konania finančnej správy a že jeho dôsledky sa neprejavia so spätnou účinnosťou v období predchádzajúcom dňu, keď nastali skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza. Za týchto okolností skutočnosť, že finančná správa najskôr priznala paušálny režim viacerým spoločnostiam podľa občianskeho práva, nemôže mať vplyv na uvedené spochybnenie, keďže skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza nové posúdenie tejto správy, nastali po tomto priznaní a objavili sa v premlčacej lehote na začatie konania tejto finančnej správy.

   (pozri body 48 – 51, bod 3 výroku)