Vec C‑339/15

Trestné konanie

proti

Lucovi Vanderborghtovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg te Brussel, strafzaken)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 56 ZFEÚ – Slobodné poskytovanie služieb – Poskytovanie starostlivosti o ústnu dutinu a chrup – Vnútroštátna právna úprava úplne zakazujúca reklamu služieb starostlivosti o ústnu dutinu a chrup – Existencia cezhraničného prvku – Ochrana verejného zdravia – Proporcionalita – Smernica 2000/31/ES – Služba informačnej spoločnosti – Reklama prostredníctvom internetovej stránky – Člen regulovaného povolania – Profesijné pravidlá – Smernica 2005/29/ES – Nekalé obchodné praktiky – Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa zdravia – Vnútroštátne predpisy upravujúce regulované povolania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 4. mája 2017

1. Aproximácia právnych predpisov–Nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom–Smernica 2005/29–Vnútroštátna právna úprava úplne zakazujúca reklamu služieb starostlivosti o ústnu dutinu a chrup–Prípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29, článok 8)

2. Aproximácia právnych predpisov–Elektronický obchod–Smernica 2000/31–Poskytovanie služieb informačnej spoločnosti–Povolenie komerčnej komunikácie tvoriacej súčasť takej služby, ktorá je poskytovaná členom regulovanej profesie–Pojem obchodná komunikácia–Reklama vykonávaná na internetovej stránke zriadenej zubným lekárom týkajúca sa služieb starostlivosti o ústnu dutinu a chrup–Zahrnutie

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, odôvodnenie 18, článok 2 písm. f) a článok 8]

3. Aproximácia právnych predpisov–Elektronický obchod–Smernica 2000/31–Poskytovanie služieb informačnej spoločnosti–Povolenie komerčnej komunikácie tvoriacej súčasť takej služby, ktorá je poskytovaná členom regulovanej profesie–Vnútroštátna právna úprava úplne zakazujúca zubárovi robiť reklamu, a to aj elektronickou formou, služieb starostlivosti o ústnu dutinu a chrup–Neprípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, článok 8 ods. 1)

4. Prejudiciálne otázky–Právomoc Súdneho dvora–Hranice–Otázka položená v súvislosti so sporom sústredeným v jednom členskom štáte–Právomoc vzhľadom na prípadnú dotknutosť osôb pochádzajúcich z iných členských štátov

   (Článok 267 ZFEÚ)

5. Slobodné poskytovanie služieb–Sloboda usadiť sa–Ustanovenia Zmluvy–Preskúmanie vnútroštátneho opatrenia spadajúceho pod tieto dve základné slobody–Kritériá určenia uplatniteľných pravidiel

   (Články 49 a 56 ZFEÚ)

6. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Služby zubných lekárov–Vnútroštátna právna úprava úplne zakazujúca reklamu služieb starostlivosti o ústnu dutinu a chrup–Neprípustnosť–Odôvodnenie–Ochrana verejného zdravia–Neexistencia–Porušenie zásady proporcionality

   (Článok 56 ZFEÚ)

1.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave ako vo veci samej, ktorá chráni verejné zdravie a dôstojnosť povolania zubného lekára jednak tým, že všeobecne a úplne zakazuje reklamu týkajúcu sa služieb starostlivosti o ústnu dutinu a chrup, a jednak tým, že stanovuje určité požiadavky na nenápadnosť, pokiaľ ide o vývesné tabule zubných ordinácií.

   (pozri bod 30, bod 1 výroku)

2.  Odôvodnenie 18 smernice 2000/31 stanovuje, že pojem „služby informačnej spoločnosti“ zahŕňa celú škálu ekonomických činností, ku ktorým dochádza on‑line, a že tento pojem nie je výlučne obmedzený na služby, ktoré vedú k vzniku zmluvného vzťahu on‑line, ale taký pojem služby sa rozširuje aj na služby, ktoré nie sú platené ich príjemcami, pokiaľ predstavujú ekonomickú činnosť, ako sú napríklad služby poskytujúce on‑line informácie alebo komerčnú komunikáciu. Za týchto okolností treba dospieť k záveru, že on‑line reklama môže predstavovať službu informačnej spoločnosti v zmysle článku 2000/31 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Mc Fadden, C‑484/14, EU:C:2016:689, body 41 a 42).

   Okrem toho článok 2 písm. f) tejto smernice spresňuje, že pojem „komerčná komunikácia“ zahŕňa každú formu komunikácie určenú priamo alebo nepriamo na propagáciu služieb osoby, ktorá vykonáva regulované povolanie. Z uvedeného vyplýva, že reklama na služby starostlivosti o ústnu dutinu a chrup, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom internetovej stránky vytvorenej členom regulovanej profesie, predstavuje komerčnú komunikáciu, ktorá je súčasťou služby informačnej spoločnosti alebo ktorá predstavuje takú službu v zmysle článku 8 smernice 2000/31.

   (pozri body 36 – 39)

3.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave ako vo veci samej, ktorá všeobecne a úplne zakazuje akúkoľvek reklamu na poskytovanie starostlivosti o ústnu dutinu a chrup tým, že zakazuje komerčnú komunikáciu v akejkoľvek elektronickej forme vrátane zriadenia internetovej stránky zubným lekárom.

   Treba totiž uviesť, že normotvorca Únie nevylúčil regulované povolania zo zásady, podľa ktorej sa musí povoliť obchodná komunikácia on‑line stanovená v článku 8 ods. 1 smernice 2000/31. Hoci toto ustanovenie dovoľuje zohľadniť osobitosti zdravotníckych povolaní pri vypracovaní profesijných pravidiel, ktoré sa ich týkajú, možnosťou, že sa úzko vymedzia formy a spôsoby obchodnej komunikácie on‑line uvedenej v danom ustanovení s cieľom, aby sa zaručilo, že nedôjde k zásahu do dôvery, ktorú majú pacienti voči týmto profesiám, nič to nemení na tom, že tieto profesijné pravidlá nemôžu platne všeobecne a úplne zakázať akúkoľvek formu reklamy on‑line určenej na propagáciu činnosti osoby vykonávajúcej také povolanie.

   (pozri body 48 – 50, bod 2 výroku)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 53, 56)

5.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 58)

6.  Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave ako vo veci samej, ktorá všeobecne a úplne zakazuje akúkoľvek reklamu na poskytovanie starostlivosti o ústnu dutinu a chrup.

   Pokiaľ ide o potrebu obmedzenia slobodného poskytovania služieb ako vo veci samej, treba zohľadniť skutočnosť, že zdravie a život osôb zaujímajú prvé miesto medzi hodnotami a záujmami chránenými Zmluvou a že v zásade členským štátom prináleží rozhodnúť o úrovni, na ktorej chcú zaistiť ochranu verejného zdravia, ako aj o spôsobe, akým sa má táto úroveň dosiahnuť. Vzhľadom na to, že sa táto úroveň môže v jednotlivých členských štátoch líšiť, treba členským štátom priznať určitú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. decembra 2010, Ker‑Optika, C‑108/09, EU:C:2010:725, bod 58, a z 12. novembra 2015, Visnapuu, C‑198/14, EU:C:2015:751, bod 118). Z toho vyplýva, že bez ohľadu na túto mieru voľnej úvahy obmedzenie vyplývajúce z použitia vnútroštátneho právneho predpisu ako vo veci samej, ktorý všeobecne a úplne zakazuje akúkoľvek reklamu na poskytovanie starostlivosti o ústnu dutinu a chrup, prekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných týmto právnym predpisom, ktoré sú pripomenuté v bode 66 tohto rozsudku.

   Nie všetky reklamné oznamy, ktoré sú touto právnou úpravou zakázané, by totiž mohli samy osebe vyvolávať účinky, ktoré sú v rozpore s cieľmi uvedenými v bode 69 tohto rozsudku. Za týchto okolností treba dospieť k záveru, že ciele sledované vnútroštátnou právnou úpravou ako vo veci samej by bolo možné dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami, ktoré by prípadne veľmi podrobne upravili, akú formu a za akých podmienok môžu zubní lekári platne využívať komunikačné nástroje bez toho, aby sa im všeobecne a úplne zakazovali všetky formy reklamy.

   (pozri body 71 – 73, 75, 76, bod 3 výroku)