Vec C‑332/15

Trestné konanie

proti

Giuseppemu Astonemu

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Treviso)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Smernica 2006/112/ES — Články 167, 168, 178 až 182, 193, 206, 242, 244, 250, 252 a 273 — Právo na odpočítanie DPH — Hmotnoprávne požiadavky — Formálne požiadavky — Prekluzívna lehota — Vnútroštátne ustanovenia vylučujúce právo na odpočítanie dane v prípade nedodržania väčšiny formálnych požiadaviek — Daňový podvod“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 28. júla 2016

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Právomoc vnútroštátneho súdu – Výklad vnútroštátneho práva – Potreba prejudiciálnej otázky a relevantnosť položených otázok – Posúdenie vnútroštátnym súdom

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca prekluzívnu lehotu na podanie žiadostí – Prípustnosť – Podmienky – Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity

   (Smernica Rady 2006/112, články 167, 168, 178, článok 179 prvý odsek a články 180 a 182)

3. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca právo na odpočítanie v prípade podvodného nesplnenia formálnych povinností upravujúcich toto právo – Prípustnosť – Porušenie zásady daňovej neutrality – Neexistencia

   (Smernica Rady 2006/112, články 168, 178, 179, 193, 206, 242, 244, 250, 252 a 273)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 24)

2.  Články 167, 168, 178, článok 179 prvý odsek a články 180 a 182 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje prekluzívnu lehotu na vykonanie práva na odpočítanie dane, pokiaľ sú dodržané zásady ekvivalencie a efektivity, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

   (pozri bod 39, bod 1 výroku)

3.  Články 168, 178, 179, 193, 206, 242, 244, 250, 252 a 273 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprava, ktorá umožňuje, aby daňová správa odmietla priznať zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH), ak sa preukáže, že táto zdaniteľná osoba si podvodným spôsobom nesplnila väčšinu formálnych povinností, ktoré jej prislúchajú na účely uplatnenia tohto práva.

   Konkrétne nepodanie daňového priznania k DPH rovnako ako opomenutie viesť účtovníctvo, ktoré by umožnili uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany daňovej správy, a neexistencia evidencie vystavených a zaplatených faktúr môžu brániť riadnemu výberu dane, a v dôsledku toho narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby takéto nesplnenia povinností považovali za daňový podvod a v takom prípade zamietli právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti zamietnutie práva na odpočítanie dane za okolností, keď došlo k daňovému podvodu zo strany zdaniteľnej osoby, ktorá sa domáha uplatnenia tohto práva, nemožno považovať za v rozpore so zásadou daňovej neutrality, pričom na túto zásadu sa nemôže platne odvolávať zdaniteľná osoba, ktorá sa úmyselne podieľala na takomto daňovom podvode a ohrozila fungovanie spoločného systému DPH.

   (pozri body 56, 58, 59, bod 2 výroku)