Vec C‑294/15

Edyta Mikołajczyk

proti

Marii Louise Czarneckej,

a

Stefanovi Czarneckému

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Apelacyjny w Warszawie)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností — Nariadenie (ES) č. 2201/2003 — Článok 1 ods. 1 písm. a) — Vecná pôsobnosť — Návrh na anulovanie manželstva, ktorý bol podaný treťou osobou po smrti jedného z manželov — Článok 3 ods. 1 — Právomoc súdov členského štátu pobytu ‚navrhovateľa‘ — Rozsah“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. októbra 2016

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Pôsobnosť – Pojem „anulovanie manželstva“ – Návrh na anulovanie manželstva, ktorý bol podaný treťou osobou po smrti jedného z manželov – Zahrnutie

   [Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 1 ods. 1 písm. a) a článok 3]

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Všeobecná právomoc – Alternatívne kritériá právomoci stanovené v článku 3 ods. 1 písm. a) piata a šiesta zarážka – Pojem „navrhovateľ“ – Autonómny a jednotný výklad

   [Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 3 ods. 1 písm. a) piata a šiesta zarážka]

3. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Alternatívne kritériá právomoci stanovené v článku 3 ods. 1 písm. a) piata a šiesta zarážka – Pojem „navrhovateľ“ – Iná osoba ako manžel – Vylúčenie

   [Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 3 ods. 1 písm. a) piata a šiesta zarážka]

1.  Článok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že návrh na anulovanie manželstva podaný treťou osobou po smrti jedného z manželov patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003.

   Pokiaľ totiž ide v prvom rade o znenie tohto ustanovenia, toto ustanovenie určuje medzi veci, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, najmä anulovanie manželstva bez rozlišovania podľa dátumu podania takého návrhu vo vzťahu k smrti jedného z manželov alebo totožnosti osoby oprávnenej podať taký návrh na súd.

   Taký výklad je v druhom rade podporený kontextom, do ktorého toto ustanovenie spadá. V tejto súvislosti článok 1 ods. 3 tohto nariadenia taxatívne uvádza veci, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Návrh na anulovanie manželstva podaný treťou osobou po smrti jedného z manželov sa však medzi takto vylúčenými vecami nenachádza.

   V treťom rade je tento výklad potvrdený aj cieľom sledovaným týmto nariadením, ktoré prispieva k vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Vylúčenie návrhu na anulovanie manželstva, ktorý bol podaný treťou osobou po smrti jedného z manželov, z rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003 by však poškodilo dodržiavanie uvedeného cieľa, keďže toto vylúčenie by mohlo zvýšiť právnu neistotu spojenú s neexistenciou jednotného regulačného rámca v danej oblasti, a to o to viac, keď nariadenie č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve nepokrýva ani otázky spojené s civilným stavom fyzickej osoby, ani s rodinnými vzťahmi.

   (pozri body 27 – 30, 32 – 34, 37, bod 1 výroku)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 44, 45)

3.  Článok 3 ods. 1 písm. a) piata a šiesta zarážka nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že iná osoba než jeden z manželov, ktorá podá návrh na anulovanie manželstva, sa nemôže dovolávať kritérií právomoci stanovených v týchto ustanoveniach.

   Pravidlá právomoci stanovené v článku 3 nariadenia č. 2201/2003, vrátane tých, ktoré sú upravené v odseku 1 písm. a) piatej a šiestej zarážke tohto článku, sú totiž navrhované s cieľom ochrániť záujmy manželov. Taký výklad tiež zodpovedá účelu sledovanému uvedeným nariadením, keďže toto nariadenie zaviedlo pružné kolízne normy na zohľadnenie mobility osôb a tiež ochrany práv manžela, ktorý opustil krajinu spoločného obvyklého pobytu, pričom sa zabezpečí existencia reálnej väzby medzi dotknutou osobou a členským štátom uplatňujúcim právomoc. Z toho vyplýva, že ak návrh na anulovanie manželstva podaný treťou osobou patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003, musí byť táto tretia osoba naďalej viazaná pravidlami právomoci definovanými v prospech manželov. Okrem toho tento výklad nezbavuje uvedenú tretiu osobu prístupu na súd, keďže sa táto osoba môže dovolávať iných kritérií právomoci stanovených v článku 3 tohto nariadenia.

   (pozri body 49 – 51, 53, bod 2 výroku)