Vec C‑240/15

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni

proti

Istituto Nazionale di Statistica – ISTAT a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Elektronické komunikačné siete a služby — Smernica 2002/21/ES — Článok 3 — Nestrannosť a nezávislosť národných regulačných orgánov — Smernica 2002/20/ES — Článok 12 — Správne poplatky — Uplatnenie ustanovení z oblasti verejných financií, ako aj ustanovení o znížení a racionalizácii výdavkov orgánov verejnej správy na národný regulačný orgán“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 28. júla 2016

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Výklad vnútroštátneho práva – Vylúčenie

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Aproximácia právnych predpisov – Elektronické komunikačné siete a služby – Povolenie a regulačný rámec – Smernice 2002/20 a 2002/21 – Národné regulačné orgány – Uplatnenie ustanovení z oblasti verejných financií a ustanovení o znížení a racionalizácii výdavkov orgánov verejnej správy – Prípustnosť – Podmienky

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20, článok 12, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, článok 3)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 30, 31)

2.  Článok 3 smernice 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, a článok 12 smernice 2002/20 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá národný regulačný orgán v zmysle smernice 2002/21 podriaďuje vnútroštátnym ustanoveniam uplatniteľným v oblasti verejných financií a najmä ustanoveniam o znížení a racionalizácii výdavkov orgánov verejnej správy.

   Článok 3 ods. 3a prvý pododsek druhá veta smernice 2002/21 totiž uvádza, že národné regulačné orgány zodpovedné za reguláciu trhu ex ante alebo za riešenie sporov medzi podnikmi oprávnene podliehajú určitým pravidlám rozpočtovej kontroly stanovenej národným parlamentom, v rámci ktorej podliehajú ex ante opatreniam na zníženie verejných výdavkov. Tieto opatrenia na zníženie verejných výdavkov preto možno považovať za opatrenia ohrozujúce nezávislosť a nestrannosť národných regulačných orgánov, zaručené smernicou 2002/21, a teda nezlučiteľné s článkom 3 tejto smernice len vtedy, ak možno konštatovať, že môžu byť prekážkou toho, aby dotknuté orgány riadne vykonávali úlohy, ktoré im zveruje uvedená smernica a osobitné smernice, alebo porušujú podmienky, ktorých dodržiavanie smernica 2002/21 ukladá členským štátom, aby bol zabezpečený stupeň nezávislosti a nestrannosti národných regulačných orgánov, ktoré táto smernica vyžaduje. V tejto súvislosti národný regulačný orgán nemôže platne tvrdiť, že smernica 2002/21 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť uvedeným orgánom rovnaký režim nezávislosti ako je režim, ktorý právo Únie stanovuje pre centrálne banky, keďže ich úlohy sú podstatne odlišné.

   (pozri body 37 – 39, 43, 48 a výrok)