Vec C‑231/15

Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej

a

Petrotel sp. z o.o. w Płocku

proti

Polkomtel sp. z o.o.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Elektronické komunikačné siete a služby — Smernica 2002/21/ES — Člnok 4 ods. 1 — Právo odvolať sa proti rozhodnutiu prijatému národným regulačným orgánom — Účinný odvolací mechanizmus — Zachovanie rozhodnutia národného regulačného orgánu v platnosti až do rozhodnutia o odvolaní — Časové účinky rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie národného regulačného orgánu — Možnosť zrušiť rozhodnutie národného regulačného orgánu so spätným účinkom — Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. októbra 2016

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď – Otázky nesúvisiace s predmetom konania vo veci samej – Nedostatok právomoci Súdneho dvora

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Elektronické komunikačné siete a služby – Regulačný rámec – Smernica 2002/21 – Právo podať žalobu proti rozhodnutiu národného regulačného orgánu – Povinnosti vnútroštátnych súdov – Zrušenie rozhodnutia uvedeného orgánu so spätným účinkom – Porušenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery – Nedostatok

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, článok 4 ods. 1 prvý a druhý pododsek)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 16)

2.  Článok 4 ods. 1 prvý pododsek prvá a tretia veta a článok 4 ods. 1 druhý pododsek smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o žalobe proti rozhodnutiu národného regulačného orgánu musí mať možnosť zrušiť toto rozhodnutie so spätným účinkom, ak usúdi, že je to nevyhnutné pre zabezpečenie účinnej ochrany práv podniku, ktorý podal uvedenú žalobu.

   Článok 4 ods. 1 uvedenej rámcovej smernice, ktorý stanovuje povinnosť zabezpečiť účinný odvolací mechanizmus, je totiž výrazom zásady účinnej súdnej ochrany práv, vyplývajúcich osobám podliehajúcim súdnej právomoci z práva Únie, ktorá je zaručená článkom 47 Charty. V tejto súvislosti článok 4 ods. 1 prvý pododsek rámcovej smernice nijako nevylučuje ani neobmedzuje možnosť vnútroštátneho súdu zrušiť rozhodnutie národného regulačného orgánu so spätným účinkom. Z toho ustanovenia totiž iba vyplýva, že žaloba podaná proti rozhodnutiu uvedeného orgánu nemá odkladný účinok, pokiaľ sa v súlade s vnútroštátnym právom nenariadia predbežné opatrenia. Rozhodnutie národného regulačného orgánu preto v zásade zostáva uplatniteľné počas konania, čo však nebráni tomu, aby vnútroštátny súd po skončení tohto konania zrušil uvedené rozhodnutie so spätným účinkom, ak usúdi, že je to nevyhnutné pre zabezpečenie účinnej ochrany práv podniku, ktorý podal žalobu.

   Okrem toho možnosť vnútroštátneho súdu zrušiť rozhodnutie národného regulačného orgánu so spätným účinkom nie je v rozpore so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Zo znenia článku 4 ods. 1 druhého pododseku rámcovej smernice jasne vyplýva, že rozhodnutie národného regulačného orgánu napadnuté žalobou zostáva podľa tohto ustanovenia v platnosti iba dovtedy, kým sa o takejto žalobe nerozhodne. Za týchto okolností hospodárske subjekty, ktoré sú účastníkmi takéhoto konania v zmysle článku 4 ods. 1 uvedenej smernice, nemajú dôvod legitímne očakávať, že v prípade zrušenia predmetného rozhodnutia národného regulačného orgánu nebude mať takéto zrušenie účinky ex tunc.

   (pozri body 24 – 28, 30, 31 a výrok)