Vec C‑230/15

Brite Strike Technologies Inc.

proti

Brite Strike Technologies SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Článok 22 bod 4 — Súdna právomoc pre spory v oblasti duševného vlastníctva — Článok 71 — Dohovory uzavreté členskými štátmi v osobitných oblastiach — Dohovor štátov Beneluxu v oblasti duševného vlastníctva — Súdna právomoc pre spory týkajúce sa ochrannej známky a vzorov Beneluxu — Článok 350 ZFEÚ“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. júla 2016

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Článok 71 – Pôsobnosť – Vzťah k dohovorom týkajúcim sa osobitnej oblasti – Dohody uzavreté niektorými členskými štátmi – Zahrnutie – Povinnosť účasti tretích štátov – Neexistencia

   [Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 69 a článok 71 ods. 2 písm. a)]

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Vzťah k dohovorom týkajúcim sa osobitnej oblasti – Uzavretie nových dohovorov členskými štátmi alebo zmeny dohovorov doplnením pravidiel, ktoré majú prednosť pred pravidlami tohto nariadenia – Neprípustnosť

   (Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 71; dohovor z 27. septembra 1968, článok 57)

3. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Vzťah k dohovorom týkajúcim sa osobitnej oblasti – Dohovor Beneluxu v oblasti duševného vlastníctva – Podmienky – Regionálna únia, ktorá je pokročilejšia v zavedení vnútorného trhu a nevyhnutnosť výnimky riadneho fungovania systému Beneluxu – Dodržiavanie zásad právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti

   (Článok 350 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, článok 24 bod 4; nariadenie Rady č. 44/2001, odôvodnenia 11 a 12 a článok 22 bod 4 a článok 71)

1.  Napriek použitiu výrazov „dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty“, ktoré naznačujú, že len dohovory uzavreté všetkými členskými štátmi spadajú pod uvedený článok 71 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zo znenia odseku 2 písm. a) tohto článku vyplýva, že medzi uvedené dohovory patria dohovory, ktoré boli uzavreté len niektorými členskými štátmi. Okrem toho zo vzájomného znenia článkov 69 a 71 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že toto posledné uvedené ustanovenie, ktorého veľmi všeobecné znenie bolo práve pripomenuté, sa nemá vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o dohovory, ktoré zaväzujú viaceré členské štáty, uplatňuje sa len pod podmienkou, že jeden alebo viaceré tretie krajiny sú tiež zmluvnou stranou týchto dohovorov.

   (pozri body 49, 50)

2.  Hoci vzťah medzi pravidlami určenia právomoci súdov stanovenými nariadením č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a pravidlami obsiahnutými v niektorých dohovoroch medzi členskými štátmi článok 71 nariadenia č. 44/2001 upravuje v prospech týchto dohovorov, toto ustanovenie neumožňuje členským štátom, aby uzavretím nových dohovorov alebo zmenami už platných dohovorov prijali pravidlá, ktoré by mali prednosť pred pravidlami tohto nariadenia.

   Obmedzenie pôsobnosti článku 71 nariadenia č. 44/2001 sa na rozdiel od článku 57 Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré ho nahrádza, sa totiž odráža v ustálenej judikatúre, podľa ktorej v prípade spoločných pravidiel už členské štáty nemajú právo uzatvárať medzinárodné zmluvy, ktoré by sa dotýkali týchto pravidiel. Toto obmedzenie platí aj v prípade uzavretia dohôd medzi členskými štátmi navzájom.

   (pozri body 51 – 54)

3.  Článok 71 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach s prihliadnutím na článok 350 ZFEÚ, nebráni tomu, aby sa pravidlo týkajúce sa súdnej právomoci pre spory v oblasti ochranných známok a vzorov, stanovené v článku 4.6 Bruselského dohovoru v oblasti duševného vlastníctva (ochranné známky a vzory) (DBDV), uplatňovalo na tieto spory.

   V tejto súvislosti článok 350 ZFEÚ umožňuje Belgickému kráľovstvu, Luxemburskému veľkovojvodstvu a Holandskému kráľovstvu na základe výnimky z pravidiel Únie ponechať v platnosti pravidlá, ktoré sa uplatňujú v rámci ich regionálnej únie jednak pod podmienkou, že táto regionálna únia je pokročilejšia v zavedení vnútorného trhu, a jednak, že na to, aby bola táto výnimka odôvodnená, musí byť nevyhnutná na riadne fungovanie systému Beneluxu.

   Pokiaľ ide o prvú z týchto požiadaviek, v rámci Beneluxu boli ochranné známky a vzory dotknutých troch členských štátov nahradené titulmi s jednotným účinkom. Tento systém, ktorý existuje súčasne so systémom vzťahujúcim sa na tituly Únie s jednotným účinkom, ktorý zahŕňa čiastočnú harmonizáciu uskutočnenú smernicou 2008/95 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a smernicou 98/71 o právnej ochrane dizajnov, je pokročilejší než táto harmonizácia. Ochranné známky a vzory Beneluxu totiž spadajú pod právnu úpravu, ktorá je úplne jednotná, doplnenú spoločnými inštitucionálnymi a procesnými pravidlami. Medzi tieto posledné uvedené pravidlá patrí článok 4.6 DBDV.

   Čo sa týka druhej požiadavky, vzhľadom na skutočnosť, že ochranné známky a vzory Beneluxu spadajú pod pokročilejší systém zavedený dotknutými tromi členskými štátmi, na štruktúru súdov stanovenú štátmi Beneluxu, ktorá vychádza z decentralizovaného systému doplneného mechanizmom prejudiciálneho konania na Súdnom dvore štátov Beneluxu, a na viacjazyčný charakter tejto regionálnej únie, možno pravidlo kodifikované v článku 4.6 DBDV, ktoré sa najmä zakladá na bydlisku žalovaného a zabezpečuje, aby o sporoch týkajúcich sa týchto oblastí mohli rozhodovať podľa jednotlivého prípadu súdy týchto troch členských štátov, namiesto ich hromadenia podľa článku 22 bodu 4 nariadenia č. 44/2001, neskôr článku 24 bodu 4 nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na holandských súdoch ako mieste, kde sa centralizujú prihlášky a zápisy a vedie sa register, kvalifikovať ako nevyhnutné na zabezpečenie riadneho fungovania systému ochranných známok a vzorov Beneluxu.

   Napokon ustanovenie, akým je článok 4.6 DBDV, ktoré v prípade právomoci na základe zásady kritéria bydliska žalovaného, doplnenej ďalšími kritériami určenia právomoci založenými na úzkej väzbe s predmetom sporu, je v súlade so zásadami, na ktorých spočíva spolupráca súdov v občianskych a obchodných veciach v rámci Únie, akými sú zásady uvedené v súvislosti s právomocou súdov v odôvodneniach 11 a 12 nariadenia č. 44/2001, a to zásady právnej istoty pre jednotlivcov a riadneho výkonu súdnej právomoci.

   (pozri body 57, 59, 60, 63 – 66 a výrok)