Vec C‑223/15

combit Software GmbH

proti

Commit Business Solutions Ltd

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Nariadenie (ES) č. 207/2009 — Ochranná známka Európskej únie — Jednotný charakter — Konštatovanie pravdepodobnosti zámeny iba v časti Únie — Územná pôsobnosť zákazu stanovená v článku 102 uvedeného nariadenia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. septembra 2016

1. Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej skoršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby – Skoršia ochranná známka tvorená ochrannou známkou Európskej únie – Zamietnutie zápisu pre relatívny dôvod zamietnutia, i keď obmedzený len na časť Únie

   [Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 1 písm. b)]

2. Ochranná známka Európskej únie – Účinky ochrannej známky Európskej únie – Práva z ochrannej známky – Právo zakázať používanie ochrannej známky – Používanie zhodného alebo podobného označenia, ktoré sa vzťahuje na zhodné alebo podobné výrobky alebo služby – Pravdepodobnosť zámeny iba v časti Únie

   [Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 9 ods. 1 písm. b); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95, článok 5 ods. 1 písm. b)]

3. Ochranná známka Európskej únie – Spory týkajúce sa porušenia a platnosti ochranných známok Európskej únie – Sankcie v prípade porušenia alebo hrozby porušenia – Povinnosti súdov pre ochranné známky Európskej únie – Prijatie príkazu zakazujúceho odporcovi pokračovať v porušovaní alebo hrozbe porušovania – Námietka – Pojem

   (Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 102 ods. 1)

4. Ochranná známka Európskej únie – Spory týkajúce sa porušenia a platnosti ochranných známok Európskej únie – Sankcie v prípade porušenia alebo hrozby porušenia – Povinnosti súdov pre ochranné známky Európskej únie – Prijatie príkazu zakazujúceho odporcovi pokračovať v porušovaní alebo hrozbe porušovania – Pravdepodobnosť zámeny iba v časti Únie

   [Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 1 ods. 2, článok 9 ods. 1 písm. b) a článok 102 ods. 1]

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 26)

2.  Vo veci týkajúcej sa práva majiteľa ochrannej známky Európskej únie Súdny dvor už rozhodol na námietku podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie voči zápisu podobnej ochrannej známky Európskej únie, ktorá vytvárala existenciu pravdepodobnosti zámeny, že takáto námietka sa musí prijať, pokiaľ je existencia pravdepodobnosti zámeny preukázaná v časti Únie, pričom touto časťou môže byť napríklad územie určitého členského štátu.

   Analogické riešenie treba použiť vo veciach týkajúcich sa práva majiteľa ochrannej známky Európskej únie na zákaz používania označenia, pri ktorom existuje pravdepodobnosť zámeny. Článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 chráni majiteľa ochrannej známky Európskej únie proti akémukoľvek používaniu, ktoré zasahuje alebo môže zasiahnuť do funkcie tejto ochrannej známky ako označenia pôvodu. Tento majiteľ má teda nárok na zákaz takéhoto používania, hoci toto používanie zasahuje do tejto funkcie iba v časti Únie.

   (pozri body 26, 27)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 29)

4.  S cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu, ktorú má ochranná známka Európskej únie na celom území Únie, sa pôsobnosť zákazu pokračovať v úkonoch, ktoré porušujú alebo hrozia porušením tejto známky v zásade vzťahuje na celé územie Európskej únie

   V takých prípadoch, keď súd pre ochranné známky Európskej únie konštatuje, že používanie sporného podobného označenia pre výrobky zhodné s výrobkami, pre ktoré bola dotknutá ochranná známka Európskej únie zapísaná, nespôsobuje, najmä z jazykových dôvodov, žiadnu pravdepodobnosť zámeny v určitej časti územia Únie a nemôže tak zasiahnuť do funkcie tejto ochrannej známky ako označenia pôvodu, musí tento súd obmedziť územnú pôsobnosť uvedeného zákazu.

   Pokiaľ totiž súd pre ochranné známky Európskej únie rozhodne, že na základe dôkazov, ktoré mu musí v zásade predložiť žalovaný, neexistuje pravdepodobnosť zámeny v časti Únie, nemôže byť zákonné uvádzanie na trh vyplývajúce z používania dotknutého označenia v tejto časti Únie zakázané. Takýto zákaz by išiel nad rámec výlučného práva vyplývajúceho z ochrannej známky Európskej únie, keďže toto právo majiteľovi tejto ochrannej známky iba umožňuje chrániť svoje osobitné záujmy ako také, čiže aby sa zaručilo, že táto ochranná známka bude schopná plniť svoje funkcie.

   Konštatovanie neexistencie pravdepodobnosti zámeny v časti Únie musí vychádzať v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora iba z posúdenia všetkých relevantných okolností dotknutej veci. Posúdenie musí zahŕňať vizuálne, fonetické alebo koncepčné porovnanie kolidujúcich označení, konkrétne s prihliadnutím na ich rozlišovacie a dominantné prvky.

   Okrem toho treba, aby časť Únie, vo vzťahu ku ktorej dotknutý súd pre ochranné známky Európskej únie konštatoval neexistenciu zásahu alebo možnosti zásahu do funkcií ochrannej známky, bola vymedzená týmto súdom presne, aby z príkazu vydaného podľa článku 102 nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie jednoznačne vyplývalo, ktorej časti územia Únie sa zákaz používania dotknutého označenia netýka. Pokiaľ má tento súd úmysel vylúčiť zo zákazu používania určité jazykové oblasti Únie, akými sú oblasti označené pojmom „anglicky hovoriace“, prináleží mu úplným spôsobom spresniť, ktorých oblastí sa tento pojem týka.

   Výklad, podľa ktorého sa zákaz používania označenia, pri ktorom existuje pravdepodobnosť zámeny s ochrannou známkou Európskej únie, uplatňuje na celom území Únie, s výnimkou časti tohto územia, pre ktorú bola konštatovaná neexistencia takejto pravdepodobnosti zámeny, nezasahuje do jednotného charakteru ochrannej známky Európskej únie stanoveného v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, keďže zachováva právo majiteľa tejto ochrannej známky zakázať akékoľvek používanie zasahujúce do vlastných funkcií tejto ochrannej známky.

   Článok 1 ods. 2, článok 9 ods. 1 písm. b) a článok 102 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa tak majú vykladať v tom zmysle, že keď súd pre ochranné známky Európskej únie konštatuje, že používaním označenia existuje pravdepodobnosť zámeny s ochrannou známkou Európskej únie na časti územia Únie, ale takáto pravdepodobnosť zámeny neexistuje v inej časti tohto územia, musí tento súd rozhodnúť, že prišlo k porušeniu výlučného práva vyplývajúceho z tejto ochrannej známky, a musí vydať príkaz zakazujúci uvedené používanie na celom území Únie, s výnimkou takej časti územia Únie, vo vzťahu ku ktorej bola konštatovaná neexistencia pravdepodobnosti zámeny.

   (pozri body 30 – 36)