Vec C‑218/15

Trestné konanie

proti

Gianpaolovi Paolettimu a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale ordinario di Campobasso)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Článok 6 ZEÚ — Článok 49 Charty základných práv Európskej únie — Zásada uplatnenia priaznivejšieho trestného zákona so spätnou účinnosťou — Talianski štátni príslušníci, ktorí organizovali nelegálny vstup rumunských štátnych príslušníkov na talianske územie — Skutky spáchané pred pristúpením Rumunska k Európskej únii — Účinok pristúpenia Rumunska na trestnosť trestného činu napomáhania nelegálnej imigrácie — Vykonanie práva Únie — Právomoc Súdneho dvora“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 6. októbra 2016

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Návrh na výklad Charty základných práv Európskej únie – Vnútroštátna právna situácia, ktorá obsahuje prvok súvisiaci s právom Únie – Právomoc Súdneho dvora

   (Článok 267 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 51 ods. 1)

2. Právo Európskej únie – Zásady – Zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu – Zásada, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie a upravená v Charte základných práv Európskej únie

   (Článok 6 ods. 3 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 49 ods. 1

3. Právo Európskej únie – Zásady – Zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu – Podmienky uplatňovania

   (Článok 6 ods. 3 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 49 ods. 1)

4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Stíhanie napomáhania nelegálneho vstupu, prechodu a pobytu – Trestná sankcia uložená osobám, ktoré sa dopustili trestného činu napomáhania nelegálnej imigrácie v prospech štátnych príslušníkov členského štátu – Skutky spáchané pred pristúpením tohto členského štátu k Európskej únii – Porušenie zásady zákonnosti trestných činov a trestov – Neexistencia

   (Článok 6 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 49; smernica Rady 2002/90, články 1 a 3; rámcové rozhodnutie Rady 2002/946, článok 1 ods. 1)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 13 – 20)

2.  Zásada uplatnenia priaznivejšieho trestného zákona so spätnou účinnosťou tak, ako je upravená v článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, je súčasťou primárneho práva Únie. Aj pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá priznala Charte rovnakú právnu váhu ako Zmluvám, Súdny dvor rozhodol, že táto zásada vyplývala z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty a v dôsledku toho sa mala považovať za súčasť všeobecných zásad práva Únie, ktoré musí vnútroštátny súd dodržiavať, keď uplatňuje vnútroštátne právo.

   (pozri bod 25)

3.  Uplatnenie priaznivejšieho trestného zákona v sebe nevyhnutne zahŕňa postupné uplatňovanie zákonov v časovom slede a spočíva na konštatovaní, že zákonodarca zmenil názor buď na trestnú kvalifikáciu skutkov, alebo na trest, ktorý sa má uložiť za spáchanie trestného činu.

   (pozri bod 27)

4.  Článok 6 ZEÚ a článok 49 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že pristúpenie štátu k Únii nebráni tomu, aby iný členský štát mohol uložiť trest osobám, ktoré sa dopustili pred týmto pristúpením trestného činu napomáhania nelegálnej imigrácie v prospech štátnych príslušníkov prvého štátu.

   Vnútroštátna trestnoprávna úprava trestajúca napomáhanie nelegálnej imigrácie trestom odňatia slobody v súlade s článkom 3 smernice 2002/90, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisk[a] a článkom 1 rámcového rozhodnutia 2002/946 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska, ktoré stanovujú, že takýto trestný čin musí podliehať účinným, primeraným a odrádzajúcim postihom, sa netýka štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nelegálne vstúpia na územie tohto členského štátu a zdržiavajú sa tam bez povolenia na pobyt, ale osôb, ktoré napomáhajú nelegálny vstup a pobyt týchto štátnych príslušníkov na území tohto štátu. Samotná okolnosť, že po ich nelegálnom vstupe sa títo štátni príslušníci stali občanmi Únie z dôvodu pristúpenia ich štátu pôvodu k Únii, nemôže ovplyvniť priebeh trestných konaní začatých proti týmto osobám, ktoré napomáhajú nelegálnu imigráciu.

   Toto nadobudnutie občianstva Únie totiž predstavuje skutkovú situáciu, ktorá nie je spôsobilá zmeniť zákonné znaky trestného činu napomáhania nelegálnej imigrácie.

   Nijaké ustanovenie už citovanej smernice alebo iného právneho predpisu Únie neumožňuje dospieť k záveru, že nadobudnutie občianstva Únie by malo spôsobiť zánik trestnosti trestného činu spáchaného obvinenými, ktorí sa dopustili obchodovania s pracovnou silou. Tvrdením opaku by sa podnecovalo toto obchodovanie po tom, ako by štát začal proces pristúpenia k Únii, pretože prevádzači by mali istotu, že následne získajú imunitu. Napokon by sa nedosiahol cieľ normotvorcu Únie, ale cieľ opačný.

   (pozri body 32 – 34, 36, 42 a výrok)