Spojené veci C‑164/15 P a C‑165/15 P

Európska komisia

proti

Aer Lingus Ltd
a
Ryanair Designated Activity Company

„Odvolanie – Štátna pomoc – Vnútroštátna daň z leteckej dopravy – Uplatnenie odlišných sadzieb dane – Znížená sadzba v prípade miest určenia nachádzajúcich sa najviac 300 km od vnútroštátneho letiska – Výhoda – Selektívna povaha – Použitie v prípade, keď môže daňové opatrenie predstavovať obmedzenie voľného poskytovania služieb – Vymáhanie – Spotrebná daň“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. decembra 2016

1. Pomoc poskytovaná štátmi–Pojem–Poskytnutie daňového zvýhodnenia určitým podnikom orgánmi verejnej moci–Zahrnutie–Daňové zvýhodnenie predstavujúce všeobecné opatrenie uplatniteľné bez rozdielu na všetky hospodárske subjekty–Vylúčenie

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

2. Pomoc poskytovaná štátmi–Pojem–Selektívna povaha opatrenia–Vnútroštátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť určité podniky alebo určitú výrobu oproti iným, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

3. Pomoc poskytovaná štátmi–Pojem–Selektívna povaha opatrenia–Posúdenie založené na zohľadnení použitej techniky regulácie–Vylúčenie

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

4. Pomoc poskytovaná štátmi–Pojem–Daňové opatrenie, ktoré je v rozpore s inými ustanoveniami práva Únie, než sú články 107 a 108 ZFEÚ–Vylúčenie možnosti posúdiť ako štátnu pomoc vyňatie z tohto opatrenia, z ktorého majú prospech niektorí daňovníci–Podmienky

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

5. Odvolanie–Odvolacie dôvody–Odvolací dôvod smerujúci proti odôvodneniu rozsudku, na ktorom nie je založený výrok–Neúčinný odvolací dôvod

   (Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58)

6. Pomoc poskytovaná štátmi–Rozhodnutie Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej zrušenie–Určenie povinností členského štátu–Povinnosť vymáhania–Rozsah–Obnovenie predchádzajúceho stavu

   (Článok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ)

7. Pomoc poskytovaná štátmi–Vymáhanie protiprávnej pomoci–Obnovenie predchádzajúceho stavu–Porušenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania–Neexistencia

   (Články 107 a 108 ZFEÚ)

1.  Pojem „pomoc“ je všeobecnejší než pojem „subvencia“, pretože nezahŕňa len pozitívne plnenia, akými sú samotné subvencie, ale aj zásahy štátu, ktoré rôznymi formami znižujú výdavky obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú z tohto dôvodu rovnakú povahu a účinky.

   Z toho vyplýva, že opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú určitým podnikom výhodné daňové zaobchádzanie, ktoré, aj keď nepredstavuje prevod štátnych prostriedkov, stavia jeho príjemcov do výhodnejšej finančnej situácie, ako je situácia iných daňovníkov, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak výhody vyplývajúce zo všeobecného opatrenia, ktoré sa uplatňuje bez rozdielu na všetky hospodárske subjekty, teda z opatrenia, ktoré nie je selektívne, nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ.

   (pozri body 40, 41)

2.  Pokiaľ ide o posúdenie podmienky selektívnosti, článok 107 ods. 1 ZFEÚ ukladá, aby sa určilo, či je v rámci daného právneho režimu vnútroštátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov oproti iným, ktorí by sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

   (pozri bod 51)

3.  Článok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlišuje medzi štátnymi zásahmi podľa techniky použitej vnútroštátnymi orgánmi.

   Na posúdenie prípadnej povahy daňového opatrenia ako štátnej pomoci, a najmä na určenie, či toto opatrenie vedie k výhodnejšiemu daňovému zaobchádzaniu s jeho adresátmi v porovnaní s inými daňovníkmi, sú relevantné len účinky, ktoré toto opatrenie vyvoláva.

   (pozri body 58, 68)

4.  Skutočnosť, že daňové opatrenie je v rozpore s inými ustanoveniami práva Únie ako články 107 a 108 ZFEÚ, nemôže vylúčiť, že by vyňatie z tohto daňového opatrenia, z ktorého majú prospech niektorí daňovníci počas toho, ako sporné daňové opatrenie vyvoláva účinky voči iným daňovníkom, pričom nebolo ani zrušené, ani vyhlásené za neplatné, a tým za neuplatniteľné, nemohlo byť posúdené ako štátna pomoc.

   V takom prípade musí Komisia na účely posúdenia daňového opatrenia ako štátnej pomoci zohľadniť tieto účinky a nemôže ich ignorovať len z toho dôvodu, že daňovníci podliehajúci menej výhodnému daňovému zaobchádzaniu môžu prostredníctvom konania pred vnútroštátnymi súdmi prípadne získať vrátenie preplatku odvedenej dane.

   (pozri body 69, 77)

5.  V rámci odvolania musia byť odvolacie dôvody, ktoré smerujú proti doplňujúcim dôvodom rozsudku Všeobecného súdu, bez ďalšieho zamietnuté ako neúčinné, keďže nemôžu mať za následok zrušenie tohto rozsudku.

   (pozri bod 86)

6.  Povinnosť dotknutého členského štátu odstrániť prostredníctvom vymáhania pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom, si kladie za cieľ nastolenie pôvodného stavu pred poskytnutím pomoci.

   Tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď je predmetná pomoc, prípadne zvýšená o úroky z omeškania, vrátená jej príjemcom alebo inými slovami podnikmi, ktoré ju skutočne použili. Týmto vrátením stráca príjemca výhodu, z ktorej mal prospech v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnovuje sa situácia pred poskytnutím pomoci.

   Navyše vymáhanie protiprávnej pomoci s cieľom návratu do pôvodného stavu nezahrňuje odlišnú rekonštrukciu minulosti v závislosti od takých hypotetických okolností, akými sú voľby, často viacnásobné, ktoré mohli urobiť dotknuté subjekty, keďže skutočne vykonané voľby spojené s prijatím pomoci sa môžu ukázať ako nenávratné.

   Vrátenie tejto pomoci predpokladá vymáhanie výhody, ktorú táto pomoc poskytla svojmu príjemcovi, a nie vrátenie prípadného hospodárskeho zisku, ktorý príjemca získal využívaním tejto výhody. Takýto zisk môže byť odlišný od výhody, ktorú predstavuje uvedená pomoc, a dokonca sa môže ukázať ako neexistujúci, a to aj bez toho, aby táto skutočnosť mohla odôvodniť nevymáhanie tejto pomoci alebo vymáhanie odlišnej sumy, ako je suma, ktorú predstavuje výhoda získaná prostredníctvom dotknutej protiprávnej pomoci.

   Pokiaľ ide úplne konkrétne o protiprávnu pomoc poskytnutú vo forme daňovej výhody, vymáhanie pomoci predpokladá, že operácie, ktoré boli skutočne vykonané príjemcami dotknutej pomoci, budú podliehať daňovému zaobchádzaniu, ktoré by sa na nich vzťahovalo pri neexistencii protiprávnej pomoci.

   Napokon vymáhanie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi daňou, ktorá by mala byť vybratá, ak by neexistovalo opatrenie protiprávnej štátnej pomoci, a nižšou sumou, ktorá bola odvedená v dôsledku uplatnenia tohto opatrenia, nepredstavuje novú, retroaktívne uloženú daň. Ide o vymáhanie časti pôvodnej dane, ktorá nebola zaplatená v dôsledku protiprávneho oslobodenia. Takéto vymáhanie nepredstavuje ani sankciu.

   (pozri body 89 – 92, 93, 114)

7.  Povinnosť vymáhania tejto pomoci neporušuje ani zásadu proporcionality, a ani zásadu rovnosti zaobchádzania. Zrušenie nezákonnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je jednak logickým dôsledkom konštatovania jej protiprávnosti, takže vymáhanie tejto pomoci s cieľom obnoviť pôvodný stav nemôže byť v zásade považované za neprimerané opatrenie vzhľadom na ciele ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci.

   Okrem toho príjemcovia pomoci, ktorí sú povinní ju vrátiť, sa zjavne nenachádzajú v rovnakej situácii ako podniky, ktoré z pomoci nemali prospech a netýka sa ich vymáhanie, takže nemožno hovoriť o odlišnom zaobchádzaní v podobných situáciách, pri porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

   (pozri body 116, 117)