Vec C‑127/15

Verein für Konsumenteninformation

proti

INKO, Inkasso GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2008/48/ES – Ochrana spotrebiteľa – Spotrebiteľský úver – Článok 2 ods. 2 písm. j) – Dohody o splátkovom kalendári – Odložené platby bez poplatkov – Článok 3 písm. f) – Sprostredkovatelia úveru – Spoločnosti na vymáhanie pohľadávok konajúce v mene veriteľov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 8. decembra 2016

1. Ochrana spotrebiteľov–Zmluvy o spotrebiteľskom úvere–Smernica 2008/48–Pôsobnosť–Dohoda o splátkovom kalendári úveru uzavretá medzi spotrebiteľom a veriteľom prostredníctvom sprostredkovateľa, pri ktorej sa spotrebiteľ zaväzuje zaplatiť náklady, ktoré neboli uvedené v pôvodnej zmluve–Zahrnutie

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48, článok 2 ods. 2 písm. j)]

2. Ochrana spotrebiteľov–Zmluvy o spotrebiteľskom úvere–Smernica 2008/48–Predzmluvné povinnosti–Neuplatniteľnosť na sprostredkovateľov úveru konajúcich v rámci doplnkovej činnosti–Pojem uvedených sprostredkovateľov úveru–Agentúra zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok, ktorá v mene veriteľa uzavrie so spotrebiteľom dohodu o splátkovom kalendári týkajúcu sa nesplateného úveru–Zahrnutie–Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48, článok 3 písm. f) a články 5 až 7]

1.  Článok 2 ods. 2 písm. j) smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda o splátkovom kalendári úveru, ktorá je uzavretá v dôsledku neplnenia záväzkov spotrebiteľom medzi spotrebiteľom a veriteľom prostredníctvom spoločnosti zaoberajúcej sa vymáhaním dlhov, sa nepovažuje za uzavretú „bez poplatku“ v zmysle tohto ustanovenia, ak sa touto dohodou spotrebiteľ zaväzuje vrátiť celú výšku tohto úveru a zaplatiť úroky alebo náklady, ktoré neboli uvedené v pôvodnej zmluve o úvere, podľa ustanovení ktorej sa tento úver poskytol.

   Dohoda o splátkovom kalendári, ktorá stanovuje povinnosť spotrebiteľa zaplatiť náklady agentúre na vymáhanie pohľadávok, ktoré neboli uvedené v pôvodnej zmluve o úvere, sa nemôže považovať za týkajúcu sa odloženej platby bez poplatku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. j) smernice 2008/48.

   (pozri body 39, 41, bod 1 výroku)

2.  Článok 3 písm. f) a článok 7 smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa majú vykladať v tom zmysle, že agentúra zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok, ktorá v mene veriteľa uzavrie dohodu o splátkovom kalendári týkajúcu sa nesplateného úveru, ale koná v postavení sprostredkovateľa úveru iba v rámci svojej doplnkovej činnosti, čo prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu, sa má považovať za „sprostredkovateľa úveru“ v zmysle tohto článku 3 písm. f) a nepodlieha povinnosti poskytovať spotrebiteľovi informácie pred uzavretím zmluvy podľa článkov 5 a 6 tejto smernice.

   Po prvé podľa znenia uvedeného článku 3 písm. f) sprostredkovateľ úveru je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nekoná ako veriteľ a ktorá v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti za poplatok v peňažnej alebo inej dohodnutej finančnej podobe predkladá alebo ponúka spotrebiteľom zmluvy o úvere, pomáha spotrebiteľom tým, že sa venuje príprave zmlúv o úvere, alebo v mene veriteľa uzatvára so spotrebiteľmi zmluvy o úvere. V dôsledku toho sa agentúra zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok, ktorá pri uzavretí dohody o splátkovom kalendári týkajúcom sa nesplateného dlhu, podľa ustanovení ktorej sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť celú výšku dlhu a zaplatiť úroky a náklady, koná v mene veriteľa, musí považovať za sprostredkovateľa úveru v zmysle tohto ustanovenia.

   Po druhé taký sprostredkovateľ úveru v zásade podlieha povinnosti oznámiť spotrebiteľom informácie pred uzavretím zmluvy uvedenej v článkoch 5 a 6 tej istej smernice. Podľa článku 7 prvej vety smernice 2008/48 však dodávatelia tovaru alebo poskytovatelia služieb konajúci ako sprostredkovatelia úverov v rámci svojej doplnkovej činnosti tejto povinnosti nepodliehajú. V tejto súvislosti odôvodnenie 24 tejto smernice uvádza, že týchto dodávateľov tovaru a služieb možno považovať napríklad za sprostredkovateľov úverov v doplnkovej funkcii, ak ich činnosť vo funkcii sprostredkovateľov úverov nie je hlavným účelom ich obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby overil, či vzhľadom na všetky okolnosti sporu vo veci samej, najmä na hlavný predmet činnosti predmetného sprostredkovateľa úveru, možno konštatovať, že koná v postavení sprostredkovateľa úveru v rámci svojej doplnkovej činnosti v zmysle článku 7 prvej vety tejto smernice.

   (pozri body 43, 44, 46 – 48, 53, bod 2 výroku)