Vec C‑60/15 P

Saint‑Gobain Glass Deutschland GmbH

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Právo na prístup k dokumentom, ktoré majú inštitúcie Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup – Článok 4 ods. 3 prvý pododsek – Ochrana rozhodovacieho procesu týchto inštitúcií – Životné prostredie – Aarhuský dohovor – Nariadenie (ES) č. 1367/2006 – Článok 6 ods. 1 – Verejný záujem na zverejnení informácií o životnom prostredí – Informácie predložené nemeckými orgánmi Európskej komisii týkajúce sa zariadení nachádzajúcich sa na nemeckom území, ktoré patria do pôsobnosti právnej úpravy Únie týkajúcej sa systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Čiastočné zamietnutie prístupu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 13. júla 2017

1. Odvolanie–Dôvody–Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní–Neprípustnosť–Tvrdenia, ktoré predstavujú doplnenie dôvodu uvedeného v žalobe–Prípustnosť

   (Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 170 ods. 1)

2. Inštitúcie Európskej únie–Právo verejnosti na prístup k dokumentom–Nariadenie č. 1049/2001–Žiadosť o prístup týkajúca sa informácií o životnom prostredí–Nariadenie č. 1367/2006–Výnimky z práva na prístup k dokumentom–Ochrana rozhodovacieho procesu–Podmienky–Reštriktívny výklad a uplatnenie–Rozlišovanie medzi pojmami rozhodovacieho procesu a súvisiaceho správneho konania

   (Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, odôvodnenie 11, článok 4 a č. 1367/2006, článok 6)

3. Inštitúcie Európskej únie–Právo verejnosti na prístup k dokumentom–Nariadenie č. 1049/2001–Pôsobnosť–Správna činnosť Komisie–Zahrnutie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 2 ods. 3)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 49 – 55)

2.  Právo na prístup k dokumentom, ktoré verejnosti priznáva nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, podlieha určitým obmedzeniam z dôvodov verejného alebo súkromného záujmu. Konkrétnejšie, nariadenie č. 1049/2001 v súlade so svojím odôvodnením 11 v článku 4 upravuje režim výnimiek oprávňujúcich inštitúcie odmietnuť prístup k dokumentu v prípade, ak by jeho sprístupnenie narušilo jeden zo záujmov chránených týmto článkom. Keďže sa tieto výnimky odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom, treba ich vykladať a uplatňovať reštriktívne.

   Pojem „rozhodovací proces“ uvedený v článku 4 ods. 3 prvej vete nariadenia č 1049/2001 preto treba chápať tak, že sa vzťahuje len na prijatie rozhodnutia, a nie na celé správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu tohto rozhodnutia. Takýto výklad vyplýva zo samotného znenia uvedeného ustanovenia a zodpovedá požiadavke vykladať tento článok reštriktívne.

   Čo sa týka práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú inštitúcie a orgány Únie, uvedený výklad článku 4 ods. 3 prvej vety nariadenia č. 1049/2001 platí tiež v súvislosti s cieľom nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva. Je pravda, že článok 6 tohto nariadenia len uvádza, že výnimku stanovenú v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001 treba vykladať reštriktívne, pričom nespresňuje význam pojmu „rozhodovací proces“ v zmysle tohto ustanovenia. Aarhuský dohovor vo svojom článku 4 ods. 4 písm. a) však stanovuje, že žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo dôvernosť v konaní orgánu verejnej moci, ak je táto dôvernosť upravená vnútroštátnym právom, a nie celý správny postup, na základe ktorého tieto orgány rozhodujú.

   (pozri body 62 – 64, 76 – 81)

3.  Hoci správna činnosť Komisie nevyžaduje taký široký prístup k dokumentom ako v prípade legislatívnej činnosti inštitúcie Únie, v žiadnom prípade to neznamená, že sa na ňu nevzťahuje pôsobnosť nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, pretože toto nariadenie sa podľa svojho článku 2 ods. 3 vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Únie, ktoré má niektorý z orgánov, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v držbe.

   (pozri bod 85)