Vec C‑19/15

Verband Sozialer Wettbewerb eV

proti

Innova Vital GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht München I)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Ochrana spotrebiteľa — Nariadenie (ES) č. 1924/2006 — Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách — Článok 1 ods. 2 — Pôsobnosť — Potraviny, ktoré sa v takej podobe majú dostať ku konečnému spotrebiteľovi — Tvrdenia uvedené v komunikácii komerčného charakteru, ktorá je určená výlučne zdravotníckym odborníkom“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 14. júla 2016

1. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Doslovný, systematický a teleologický výklad

2. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenie č. 1924/2006 – Pôsobnosť – Tvrdenia uvedené v komunikácii komerčného charakteru, ktorá je určená výlučne zdravotníckym odborníkom – Zahrnutie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, zmenené a doplnené nariadením č. 1047/2012, článok 1 ods. 2)

3. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenie č. 1924/2006 – Podmienky použitia týchto tvrdení – Zákaz tvrdení odkazujúcich na pozitívne účinky, ktoré nie sú pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné – Rozsah – Tvrdenia formulované v technickom alebo vedeckom jazyku v komunikácii nekomerčného charakteru, ktorá je určená na informáciu pre zdravotníckych odborníkov – Vylúčenie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, zmenené a doplnené nariadením č. 1047/2012, článok 5 ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 23)

2.  Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, zmeneného a doplneného nariadením č. 1047/2012, sa má vykladať v tom zmysle, že do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria výživové alebo zdravotné tvrdenia uvedené v komunikácii komerčného charakteru o potravinách, ktoré sa v takej podobe majú dostať ku konečnému spotrebiteľovi, keď táto komunikácia nebola adresovaná konečnému spotrebiteľovi, ale výlučne zdravotníckym odborníkom.

   Pod pojem komunikácia komerčného charakteru v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 musí patriť najmä komunikácia uskutočňovaná formou reklamy na potraviny, určenej na priame či nepriame propagovanie týchto potravín. Taká komunikácia môže mať aj formu reklamnej zásielky, ktorú prevádzkovatelia potravinárskeho podniku adresujú zdravotníckym odborníkom, obsahujúcej výživové alebo zdravotné tvrdenia v zmysle tohto nariadenia s cieľom, aby títo odborníci v prípade potreby odporučili svojim pacientom zakúpenie a/alebo konzumáciu uvedenej potraviny. V tejto súvislosti článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 neobsahuje spresnenie adresáta komunikácie komerčného charakteru a nerozlišuje, či ide o konečného spotrebiteľa alebo zdravotníckeho odborníka. Z toho vyplýva, že je nevyhnutné, aby bol spotrebiteľom určený samotný výrobok, a nie komunikácia, ktorá sa ho týka. Nemožno totiž vylúčiť, že zdravotnícki odborníci sami budú uvedení do omylu nepravdivými, klamlivými alebo aj zavádzajúcimi tvrdeniami. Títo odborníci riskujú, že podávajú, síce v dobrej viere, nesprávne informácie o potravinách, ktoré sú predmetom komerčnej komunikácie, konečným spotrebiteľom, s ktorými sú vo vzťahu. V dôsledku toho uplatnenie nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách formulované v komunikácii komerčného charakteru určenej odborníkom prispieva v rámci vnútorného trhu k zvýšenému stupňu ochrany spotrebiteľa.

   (pozri body 29 – 31, 44, 45, 47, 54 a výrok)

3.  Nariadenie č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, zmeneného a doplneného nariadením č. 1047/2012, nebráni objektívnej informácii zdravotníckych odborníkov o novom vedeckom vývoji, implikujúc používanie technickej alebo vedeckej terminológie v situácii, kde nejde o komunikáciu komerčného charakteru. Z článku 5 ods. 2 uvedeného nariadenia síce vyplýva, že použitie výživových a zdravotných tvrdení sa povoľuje iba vtedy, ak sa dá predpokladať, že priemerný spotrebiteľ rozumie prospešným účinkom, ktoré sa uvádzajú v tvrdení, z toho však nemožno odvodiť, že by bola zakázaná každá objektívna informácia prevádzkovateľov potravinárskeho podniku určená zdravotníckym odborníkom o novom vedeckom vývoji, ktorá používa technickú alebo vedeckú terminológiu. V tejto súvislosti sa uvedený článok 5 ods. 2 musí chápať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatní, pokiaľ sú výživové a zdravotné tvrdenia oznamované priamo konečnému spotrebiteľovi, aby sa mu umožnilo uskutočniť voľbu so znalosťou veci.

   (pozri body 49 – 51, 53)