ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 27. januára 2016

DF

proti

Európskej komisii

„Odvolanie — Verejná služba — Úradníci — Odmena — Dočasné preloženie v záujme služby — Príspevok na expatriáciu — Podmienka stanovená v článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku — Náhrada neoprávnených platieb“

Predmet:

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 1. októbra 2014, DF/Komisia (F‑91/13, Zb. VS, EU:F:2014:228), a smerujúce k čiastočnému zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:

Odvolanie sa zamieta. Pán DF znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia v tomto konaní.

Abstrakt

1. Úradníci — Náhrada neoprávnených platieb — Podmienky — Zjavná nezrovnalosť platby — Kritériá

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 85)

2. Úradníci — Odmena — Príspevok na expatriáciu — Podmienky priznania — Neexistencia zvyčajného bydliska alebo hlavného zamestnania v mieste výkonu práce pred nástupom do služby

   [Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 4 ods. 1 písm. b)]

3. Žaloby úradníkov — Žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku — Predloženie veci administratíve nepodmienené existenciou právneho základu pre dané rozhodnutie

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)

4. Právo Európskej únie — Zásady — Právna istota — Právna úprava Únie — Požiadavky jasnosti a presnosti

5. Úradníci — Náhrada neoprávnených platieb — Dôsledky pre tretie osoby, ktoré mohli mať prospech z neoprávnených platieb — Otázka patriaca do súkromného práva

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 85)

6. Výsady a imunity Európskej únie — Úradníci a zamestnanci Únie — Podliehanie súkromnoprávnych vzťahov vnútroštátnemu právu

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 23 prvý odsek)

1.  Pokiaľ ide o podmienky náhrady neoprávnených platieb, pri preskúmaní toho, či je nezrovnalosť platby v zmysle článku 85 prvého odseku služobného poriadku taká zjavná, že o nej úradník musel vedieť, treba zohľadniť dve skutočnosti, a to jasnosť uplatniteľných ustanovení na jednej strane a platovú triedu a počet odpracovaných rokov úradníka na druhej strane.

   V tejto súvislosti výraz „taká zjavná“ neznamená, že príjemca neoprávnenej platby je oslobodený od akéhokoľvek úsilia o uvažovanie alebo preskúmanie, ale znamená, že povinnosť túto platbu vrátiť vznikne v prípade, ak ide o omyl, ktorý si všimne bežne starostlivý úradník považovaný za osobu, ktorá pozná pravidlá upravujúce jej plat.

   Skutočnosti, ktoré zohľadňuje súd Únie pri posúdení schopnosti dotknutého úradníka vykonať nevyhnutné overenia, sa týkajú miery jeho zodpovednosti, jeho platovej triedy a počtu odpracovaných rokov, stupňa jasnosti ustanovení služobného poriadku definujúcich podmienky priznania daného príspevku, ako aj veľkosti zmien, ktoré nastali v jeho osobnej alebo rodinnej situácii v prípade, keď je úhrada spornej sumy spojená s posúdením tejto situácie administratívou.

   Okrem toho nie je nutné, aby mohol dotknutý úradník pri výkone povinnosti starostlivosti, ktorá mu náleží, presne určiť rozsah omylu, ktorého sa dopustila administratíva. V tejto súvislosti postačuje, ak má pochybnosť o dôvodnosti predmetných platieb na to, aby mu vznikla povinnosť obrátiť sa na administratívu, aby vykonala potrebné overenia.

   (pozri body 25 – 28)

   Odkaz:

   Všeobecný súd: rozsudky z 29. septembra 2005, Thommes/Komisia,T‑195/03, Zb. VS, EU:T:2005:344, body 123 a 124 a citovaná judikatúra, a zo 16. mája 2007, F/Komisia,T‑324/04, Zb. VS, EU:T:2007:140, bod 145 a citovaná judikatúra

2.  Znenie článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku umožňuje bežne starostlivému úradníkovi pochopiť jeho význam a dospieť k záveru, že desaťročné obdobie uvedené v tomto období končí pred nástupom do služby zamestnávateľskej inštitúcie, a to tým skôr, že toto ustanovenie súd Únie dlhodobo vykladá koherentne a jednotne.

   V každom prípade je toto ustanovenie jasné a zároveň presné a umožňuje ľahko zistiť, že dané desaťročné referenčné obdobie má iba určiť, za akých podmienok možno priznať príspevok na expatriáciu úradníkovi v prípade, keď je v čase nástupu do služby štátnym príslušníkom štátu, na ktorého území sa nachádza jeho miesto výkonu práce.

   Skutočnosť, že článok 4 prílohy VII služobného poriadku neupravuje špecifickú situáciu, ako je právo úradníka na príspevok na expatriáciu v prípade dočasného preloženia do krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom, nemožno považovať za porušenie zásady právnej istoty, keďže toto ustanovenie všeobecne a abstraktne stanovuje kritériá, na základe ktorých možno tento príspevok priznať v každej konkrétnej situácii.

   (pozri body 30, 47 a 48)

   Odkaz:

   Súdny dvor: uznesenie zo 14. júla 2005, Gouvras/Komisia,C‑420/04 P, Zb., EU:C:2005:482, body 57 a 60

   Všeobecný súd: rozsudok z 28. septembra 1993, Magdalena Fernández/Komisia,T‑90/92, Zb., EU:T:1993:78, bod 32

3.  Článok 90 ods. 1 služobného poriadku stanovuje bez obmedzenia, že každá osoba, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok, môže predložiť menovaciemu orgánu žiadosť, aby prijal rozhodnutie, ktoré sa jej týka. Výkon tohto práva nie je podmienený ani existenciou právneho základu umožňujúceho administratíve prijať požadované rozhodnutie, ani mu nebráni okolnosť, že administratíva nemá žiadnu voľnú úvahu na jeho prijatie.

   (pozri bod 41)

   Odkaz:

   Súdny dvor: rozsudok zo 16. októbra 1980, Hochstrass/Súdny dvor,147/79, Zb., EU:C:1980:238, body 2 až 4

4.  Zásada právnej istoty je základnou zásadou práva Únie, ktorá najmä vyžaduje, aby právna úprava bola jasná a presná tak, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli bez pochybností poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať.

   (pozri bod 45)

   Odkaz:

   Súdny dvor: rozsudok zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia,C‑110/03, Zb., EU:C:2005:223, bod 30 a citovaná judikatúra

5.  Keď sú splnené podmienky pre náhradu neoprávnených platieb stanovené v článku 85 prvom odseku služobného poriadku, je zamestnávateľská inštitúcia povinná pristúpiť k vymáhaniu súm neoprávnene poberaných od Únie, keďže toto ustanovenie neupravuje v tejto súvislosti žiadnu výnimku.

   Okrem toho zo znenia článku 85 služobného poriadku jasne vyplýva, že tento článok sa týka iba finančného vzťahu medzi úradníkom, ktorý poberal neoprávnene platby a zamestnávateľskou inštitúciou. Toto ustanovenie navyše nezohľadňuje prípadné dôsledky, ktoré má vymáhanie pre úradníka vo vzťahu k iným osobám, ktoré mohli mať priamo alebo nepriamo prospech z neoprávnených platieb vymáhaných zamestnávateľskou inštitúciou, keďže tieto otázky patria do súkromného práva.

   (pozri body 53 a 54)

6.  Výplata výživného vyplýva zo súkromnoprávnych vzťahov medzi bývalými manželmi. V prípade tohto druhu vzťahov, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ich súkromnoprávnych povinností, podliehajú úradníci Únie v súlade s článkom 23 prvým odsekom služobného poriadku, rovnako ako akýkoľvek iný jednotlivec, v celom rozsahu príslušnému vnútroštátnemu právu.

   (pozri bod 55)

   Odkaz:

   Všeobecný súd: rozsudok zo 17. mája 2006, Kallianos/Komisia,T‑93/04, Zb. VS, EU:T:2006:130, bod 49