EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62014TJ0316(01)

Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 30. novembra 2022.
Kurdistan Workers' Party (PKK) v. Rada Európskej únie.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti PKK v rámci boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Spoločná pozícia 2001/931/SZBP – Uplatniteľnosť na situácie ozbrojeného konfliktu – Teroristická skupina – Skutkový základ pre rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov – Rozhodnutie prijaté príslušným orgánom – Orgán tretieho štátu – Opätovné preskúmanie – Proporcionalita – Povinnosť odôvodnenia – Práva na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Úprava žaloby.
Spojené veci T-316/14 RENV a T-148/19.

ECLI identifier: ECLI:EU:T:2022:727

Spojené veci T316/14 RENV a T148/19

Kurdistan Workers’ Party (PKK)

proti

Rade Európskej únie

 Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 30. novembra 2022

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti PKK v rámci boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Spoločná pozícia 2001/931/SZBP – Uplatniteľnosť na situácie ozbrojeného konfliktu – Teroristická skupina – Skutkový základ pre rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov – Rozhodnutie prijaté príslušným orgánom – Orgán tretieho štátu – Opätovné preskúmanie – Proporcionalita – Povinnosť odôvodnenia – Práva na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Úprava žaloby“

1.      Súdne konanie – Rozhodnutie alebo nariadenie nahradzujúce napadnutý akt v priebehu konania – Nová skutočnosť – Rozšírenie pôvodných žalobných návrhov a dôvodov – Podmienka – Akt, ktorý je predmetom pôvodného návrhu na zrušenie – Pojem

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 86 ods. 1; rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/521, (SZBP) 2015/1334, (SZBP) 2017/1426 a (SZBP) 2020/1132; nariadenia Rady 2019/1337, 2020/19 a 2020/1128]

(pozri body 21, 22, 24, 25)

2.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Prijatie alebo ponechanie v platnosti na základe vnútroštátneho rozhodnutia o začatí vyšetrovania, trestnom stíhaní alebo odsúdení – Orgán príslušný na prijatie uvedeného vnútroštátneho rozhodnutia – Pojem – Správny orgán – Zahrnutie – Podmienky

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4)

(pozri body 32, 33, 50 – 55, 58, 63)

3.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Prijatie alebo ponechanie v platnosti na základe vnútroštátneho rozhodnutia o začatí vyšetrovania, trestnom stíhaní alebo odsúdení – Opätovné preskúmanie na účely odôvodnenia ponechania na zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov – Spolupráca medzi Radou a príslušnými orgánmi – Dosah – Rozlišovanie medzi pôvodným prijatím a preskúmaním aktov

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4 a 6)

(pozri body 35, 40)

4.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Povinnosť lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie – Pôvodné rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Odôvodnenie – Dôkazné bremeno zaťažujúce Radu – Dosah

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4)

(pozri body 36, 37, 137)

5.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Prijatie alebo zachovanie na základe vnútroštátneho rozhodnutia – Nové skutočnosti odôvodňujúce zachovanie, ktoré musia byť predmetom vnútroštátneho rozhodnutia prijatého po rozhodnutí, ktoré slúžilo ako podklad pre pôvodný zápis – Neexistencia

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4 a 6)

(pozri body 38, 43, 151, 152, 192)

6.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Prijatie alebo ponechanie v platnosti na základe vnútroštátneho rozhodnutia o začatí vyšetrovania, trestnom stíhaní alebo odsúdení – Povinnosť odôvodnenia, ktorú má Rada – Dosah

[Článok 296 ZFEÚ a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4 a 6; nariadenie Rady č. 2580/2001; rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/25 a (SZBP) 2019/1341; nariadenia Rady č. 125/2014, č. 790/2014, 2015/513, 2015/1325, 2015/2425, 2016/1127, 2017/150 a 2017/1420]

(pozri body 39, 138, 153, 216 – 219, 222 – 224, 227 – 231, 238)

7.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Prijatie alebo ponechanie v platnosti na základe vnútroštátneho rozhodnutia o začatí vyšetrovania, trestnom stíhaní alebo odsúdení – Neexistencia povinnosti existencie vnútroštátneho rozhodnutia v rámci trestného konania stricto sensu – Podmienky

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4)

(pozri body 56, 57)

8.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Povinnosť lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Prijatie alebo ponechanie v platnosti na základe vnútroštátneho rozhodnutia o začatí vyšetrovania, trestnom stíhaní alebo odsúdení – Vnútroštátne rozhodnutie o odsúdení – Neexistencia povinnosti uviesť vážne a vierohodné dôkazy alebo indície, na ktorých je založené vnútroštátne rozhodnutie

[Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4; nariadenia Rady č. 125/2014, č. 790/2014, 2015/513, 2015/1325, 2015/2425, 2016/1127, 2017/150 a 2017/1420]

(pozri body 73 – 76, 80)

9.      Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Prijatie alebo zachovanie na základe vnútroštátneho rozhodnutia – Orgán príslušný na prijatie uvedeného vnútroštátneho rozhodnutia – Pojem – Orgán tretieho štátu – Zahrnutie

[Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4; nariadenia Rady č. 125/2014, č. 790/2014, 2015/513, 2015/1325, 2015/2425, 2016/1127, 2017/150 a 2017/1420]

(pozri body 85, 86)

10.    Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Prijatie alebo zachovanie na základe vnútroštátneho rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov orgánu tretieho štátu – Prípustnosť – Podmienka – Vnútroštátne rozhodnutie prijaté pri dodržaní práv na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu – Povinnosť overenia prislúchajúca Rade – Povinnosť odôvodnenia – Dosah

[Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4; nariadenia Rady (SZBP) 2019/25 a (SZBP) 2019/134; nariadenia Rady č. 125/2014, č. 790/2014, 2015/513, 2015/1325, 2015/2425, 2016/1127, 2017/150 a 2017/1420]

(pozri body 87, 88, 91, 93 – 98)

11.    Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Identifikácia predmetu sporu – Jasné a presné uvedenie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Požiadavka dôkazov na podporu uvádzaného dôvodu – Neexistencia – Prípustnosť

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 písm. d)]

(pozri body 104 – 106)

12.    Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Pôsobnosť – Osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov – Pôvodný zápis – Teroristické činy – Pojem – Kvalifikácia uskutočnená vnútroštátnymi orgánmi – Povinnosť overenia Radou

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 3, 4 a 6)

(pozri body 109 – 118, 139 – 146)

13.    Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Spoločná pozícia 2001/931 – Pôsobnosť – Ozbrojený konflikt v zmysle medzinárodného humanitárneho práva – Zahrnutie

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 3 prvý pododsek; rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV; nariadenie Rady č. 2580/2001)

(pozri body 122 – 124, 127 – 131, 134)

14.    Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Pôsobnosť – Zásada sebaurčenia – Rozlišovanie medzi cieľmi vlastnými výkonu práva na sebaurčenie a správaním použitým na dosiahnutie tohto práva – Voľná úvaha Rady

[Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 3 prvý pododsek body i) až iii)]

(pozri body 125, 126, 131, 133)

15.    Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Preventívna povaha prijatých opatrení – Zásada zákonnosti trestných činov a trestov – Uplatniteľnosť – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, článok 49 ods. 1; spoločná pozícia Rady 2001/931)

(pozri bod 136)

16.    Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Ponechanie na základe vnútroštátneho rozhodnutia – Vnútroštátne rozhodnutie, ktoré už samo osebe neumožňuje dospieť k záveru o pretrvávaní nebezpečenstva zapojenia sa do teroristických činov – Povinnosť Rady zohľadniť neskoršie skutkové okolnosti preukazujúce pretrvávanie uvedeného rizika

[Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4 a 6; nariadenia Rady 2019/25 (SZBP) a 2019/1341 (SZBP); nariadenia Rady č. 125/2014, č. 790/2014, 2015/513, 2015/1325, 2015/2425, 2016/1127, 2017/150 a 2017/1420]

(pozri body 147 – 150, 158, 164, 166 – 168, 172, 175, 181, 184 – 186, 188, 196 – 198, 200, 202, 203, 253, 254, bod 1 výroku)

17.    Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Ponechanie na základe vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom – Rozsah preskúmania – Preskúmanie vzťahujúce sa na všetky skutočnosti uvedené na preukázanie pretrvávania nebezpečenstva zapojenia do teroristických činov – Skutočnosti, ktoré nie sú všetky založené na vnútroštátnom rozhodnutí prijatom príslušným orgánom – Neexistencia vplyvu

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 6)

(pozri bod 154)

18.    Právo Európskej únie – Zásady – Práva na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Právo na prístup k dokumentom – Právo podmienené podaním zodpovedajúcej žiadosti na Radu – Neexistencia porušenia

(Spoločná pozícia Rady 2001/931; nariadenie Rady č. 2580/2001)

(pozri bod 165, 240)

19.    Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov organizácie zapojenej do teroristických činov – Obmedzenia práva vlastniť majetok, slobody prejavu a práva združovania – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

[Spoločná pozícia Rady 2001/931; rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/25 a (SZBP) 2019/1341; nariadenia Rady č. 2580/2001, 2015/513, 2015/1325, 2015/2425, 2016/1127, 2017/150 a 2017/1420]

(pozri body 206 – 211, 214, 215)

20.    Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Dosah – Povinnosť vyhnúť sa nahradeniu zrušeného aktu aktom postihnutým tou istou vadou – Rozšírenie tejto povinnosti na neskoršie úkony

(Článok 266 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 60 druhý odsek)

(pozri body 246 – 248)

21.    Súdne konanie – Trovy konania – Úmyselne spôsobené trovy konania – Dôsledky nedodržania povinnosti Rady vyvodiť dôsledky z nezákonností konštatovaných zrušujúcim rozsudkom – Rozhodnutie, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 133, článok 134 ods. 1 a 3, článok 135 ods. 2 a článok 219)

(pozri body 251, 255 – 259)

Zhrnutie

Od roku 2002 je Kurdistan Workers’ Party (PKK) zapísaná ako organizácia zapojená do teroristických činov do zoznamov osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov, pripojených k spoločnej pozícii 2001/931/SZBP a nariadeniu č. 2580/2001(1). V aktoch, ktoré Rada voči tejto organizácii prijala v roku 2014, táto vychádzala z vnútroštátnych rozhodnutí prijatých britským orgánom a americkými orgánmi, ku ktorým sa od roku 2015 pridali súdne rozhodnutia prijaté francúzskymi súdmi.

Rozsudkom z 22. apríla 2021, Rada/PKK (C‑46/19 P)(2), Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 15. novembra 2018 vo veci PKK/Rada (T‑316/14)(3), v ktorom boli zrušené viaceré akty prijaté Radou Európskej únie v rokoch 2014 až 2017(4), ktoré ponechávali PKK zapísanú na sporných zoznamoch. Táto vec bola vrátená Všeobecnému súdu (T‑316/14 RENV) a spojená s vecou PKK/Rada (T‑148//19), v ktorej PKK tiež navrhla zrušenie aktov, ktoré voči nej prijala Rada v rokoch 2019 až 2020(5).

Rozsudkom vydaným v oboch veciach Všeobecný súd zrušil nariadenia prijaté Radou v roku 2014, pokiaľ ide o ponechanie PKK na sporných zoznamoch z dôvodu, že Rada porušila svoju povinnosť vykonať aktualizáciu posúdenia pretrvávania nebezpečenstva zapojenia PKK do terorizmu. Pokiaľ ide o neskoršie akty Rady, Všeobecný súd naopak dospel k záveru, že žalobné dôvody vznesené žalobkyňou v súvislosti s vnútroštátnymi americkými a britskými rozhodnutiami neumožňujú spochybniť posúdenie Rady založené najmä na zohľadnení udalostí a neskorších skutočností, pokiaľ ide o pretrvávanie tohto rizika. Pri tejto príležitosti Všeobecný súd tiež spresnil svoju judikatúru týkajúcu sa pôsobnosti článku 266 ZFEÚ v oblasti obmedzujúcich opatrení.

Posúdenie Všeobecného súdu

Všeobecný súd v prvom rade pripomenul zásady, ktoré vyžadujú pôvodné prijatie obmedzujúcich opatrení a ich preskúmanie Radou na základe spoločnej pozície 2001/931/SZBP(6). V prípade neexistencie prostriedkov Únie na to, aby sama vykonala vyšetrovania, tak konanie, ktoré môže viesť k prijatiu pôvodného opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov, prebieha na dvoch úrovniach: prvá je vnútroštátna, keď príslušný vnútroštátny orgán prijme rozhodnutie voči dotknutej osobe, a druhá európska, keď Rada prijme rozhodnutie, ktorým bola dotknutá osoba zaradená na predmetný zoznam, na základe presných informácií alebo dôkazov v spise, ktoré preukazujú, že takéto rozhodnutie bolo prijaté na vnútroštátnej úrovni. Účelom takéhoto predchádzajúceho rozhodnutia je preukázať existenciu závažných a dôveryhodných dôkazov alebo indícií o zapojení dotknutej osoby do teroristických činností, ktoré uvedené vnútroštátne orgány považujú za spoľahlivé. V dôsledku toho Rade neprináleží, aby overila existenciu alebo pripísanie skutkov konštatovaných vo vnútroštátnych rozhodnutiach o odsúdení, na ktorých sa zakladá pôvodný zápis, a dôkazné bremeno, ktoré jej v tejto súvislosti prináleží, má teda relatívne obmedzený cieľ.

Všeobecný súd ďalej poznamenal, že v prípade každého z napadnutých aktov treba rozlišovať podľa toho, či sú založené na rozhodnutiach príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré odôvodnili pôvodný zápis žalobkyne, alebo podľa toho, či sa opierajú o neskoršie rozhodnutia týchto vnútroštátnych orgánov, alebo o skutočnosti, ktoré Rada použila samostatne.(7) Teda, pokiaľ ide o prvky, o ktoré sa Rada môže oprieť s cieľom preukázať pretrvávanie nebezpečenstva zapojenia do teroristických činností v štádiu pravidelného opätovného preskúmania predtým prijatých opatrení,(8) prináleží Rade, aby v prípade pochybností preukázala dôvodnosť konštatovaných skutočností uvedených v aktoch o ponechaní dotknutej osoby na zoznamoch a súdu Únie, aby overil ich vecnú správnosť.

Všeobecný súd okrem toho uviedol, že Rada má tiež povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide tak o incidenty konštatované vo vnútroštátnych rozhodnutiach zohľadnených v štádiu pôvodného prijatia predmetných aktov, ako aj o incidenty uvedené v neskorších vnútroštátnych rozhodnutiach alebo o incidenty, ktoré Rada prípadne zohľadnila samostatne.

Pokiaľ ide o uznesenie ministra vnútra Spojeného kráľovstva z 29. marca 2001, ktorého cieľom bolo zakázať PKK, Všeobecný súd pripomenul, že vo svojej judikatúre už považoval toto rozhodnutie za rozhodnutie pochádzajúce od „príslušného orgánu“ v zmysle spoločnej pozície 2001/931/SZBP, keďže táto posledná uvedená spoločná pozícia nevylúčila zohľadnenie rozhodnutí správnych orgánov, pokiaľ tieto orgány možno považovať za „rovnocenné“ so súdnymi orgánmi, pod podmienkou, že ich rozhodnutia môžu byť predmetom súdneho preskúmania týkajúceho sa skutkových, ako aj právnych okolností. Proti uzneseniam ministra vnútra Spojeného kráľovstva totiž možno podať opravný prostriedok na Proscribed Organisations Appeal Commission (Odvolacia komisia pre zakázané organizácie) a prípadne na odvolacom súde.

V prejednávanej veci Všeobecný súd po tom, čo spresnil, že spoločná pozícia nevyžaduje, aby rozhodnutie príslušného orgánu nevyhnutne patrilo do rámca trestného konania stricto sensu, konštatoval, že uznesenie z roku 2001 je súčasťou boja proti terorizmu a je súčasťou vnútroštátneho konania, ktorého cieľom je uloženie preventívnych alebo represívnych opatrení voči PKK. Všeobecný súd dospel k záveru, že napadnuté akty rešpektovali podmienky stanovené v tejto súvislosti spoločnou pozíciou.(9)

Všeobecný súd sa naopak domnieval, že Rade prináležalo, aby overila kvalifikáciu skutkov vykonanú príslušným vnútroštátnym orgánom a to, či akty zohľadnené týmto orgánom zodpovedajú definícii teroristického činu stanovenej spoločnou pozíciou. Všeobecný súd v tejto súvislosti považoval za dostatočnú informáciu, uvedenú v odôvodneniach prijatých Radou na podporu napadnutých aktov, podľa ktorej overila, či sa na dôvody, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutí príslušných vnútroštátnych orgánov, vzťahovala definícia terorizmu uvedená v spoločnej pozícii 2001/931/SZBP. Všeobecný súd spresnil, že táto povinnosť overenia sa týka len incidentov konštatovaných v rozhodnutiach vnútroštátnych orgánov, na základe ktorých bol dotknutý subjekt pôvodne zapísaný. Keď totiž Rada ponechá meno subjektu na zoznamoch zmrazenia finančných prostriedkov v rámci pravidelného preskúmania,(10) musí len preukázať, že riziko, že tento subjekt bude zapojený do takýchto aktov, pretrváva.

V rámci tohto preskúmania je teda Rada povinná overiť, či sa skutkové okolnosti od pôvodného zápisu mena dotknutej osoby alebo subjektu nezmenili vzhľadom na jej zapojenie do teroristických činností, a najmä či vnútroštátne rozhodnutie nebolo zrušené alebo vzaté späť z dôvodu nových skutočností alebo zmeny posúdenia príslušného vnútroštátneho orgánu. V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že vnútroštátne rozhodnutie, ktoré slúžilo ako základ pre pôvodný zápis, zostáva v platnosti, vzhľadom na uplynutý čas a v závislosti od vývoja okolností prejednávanej veci, nestačí na prijatie záveru o pretrvávaní rizika. V takejto situácii je teda Rada povinná založiť zachovanie obmedzujúcich opatrení na aktualizovanom posúdení situácie, ktorá preukazuje, že toto riziko pretrváva. V takom prípade sa Rada môže opierať o najnovšie skutočnosti založené nielen na vnútroštátnych rozhodnutiach prijatých príslušnými orgánmi, ale aj na iných zdrojoch, a teda na jej vlastných posúdeniach.

Všeobecný súd uviedol, že v takom prípade je súd Únie povinný z dôvodu dodržania povinnosti odôvodnenia overiť dostatočne presný a konkrétny charakter dôvodov uvedených v zhrnutí dôvodov, na ktorom je založené ponechanie na zoznamoch zmrazenia finančných prostriedkov, a v rámci preskúmania materiálnej zákonnosti overiť, či sú tieto dôvody podložené a zakladajú sa na dostatočne pevnom skutkovom základe. Bez ohľadu na otázku, či tieto skutočnosti vychádzajú z vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom alebo z iných zdrojov, tak prináleží Rade, aby v prípade pochybností preukázala dôvodnosť konštatovaných skutkových zistení a súdu Únie prislúcha overiť vecnú správnosť dotknutých skutkových zistení.

Napokon, pokiaľ ide o článok 266 ZFEÚ, na ktorý sa odvoláva PKK iba vo veci T‑148/99, podľa ktorého je inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela akémukoľvek zrušujúcemu rozsudku,(11) Všeobecný súd pripomenul, že táto povinnosť na rozdiel od rozsudku zrušujúceho nariadenie platí už od vyhlásenia predmetného rozsudku, ak tento rozsudok zrušuje rozhodnutie.(12) Ku dňu prijatia rozhodnutí z roku 2019 týkajúcich sa PKK bola teda Rada povinná buď odstrániť PKK zo zoznamu, alebo prijať akt o opätovnom zápise v súlade s odôvodnením rozsudku z 15. novembra 2018 (T‑316/14). Všeobecný súd zdôraznil, že bez tejto povinnosti by zrušenie vyhlásené súdom Únie bolo zbavené potrebného účinku.

Všeobecný súd v tejto súvislosti poznamenal, že Rada v rozhodnutiach z roku 2019 uviedla tie isté dôvody, aké uviedla v aktoch z rokov 2015 až 2017, ktoré boli vytknuté v rozsudku z 15. novembra 2018. Hoci Rada podala odvolanie proti tomuto rozsudku, ktorý nemal odkladný účinok, takéto odmietnutie Rady vyvodiť dôsledky z rozhodnutej veci mohlo poškodiť dôveru, ktorú osoby podliehajúce súdnej právomoci vzbudzujú pri dodržaní súdnych rozhodnutí. Keďže však rozsudok z 15. novembra 2018 (T‑316/14) bol zrušený rozsudkom Súdneho dvora z 22. apríla 2021 (C‑46/19 P), konkrétne v rozsahu, v akom sám zrušil akty z rokov 2015 až 2017, a vzhľadom na retroaktívnu povahu tohto zrušenia Súdnym dvorom, Všeobecný súd dospel k záveru, že to, že Rada porušila svoje povinnosti, nemôže viesť k zrušeniu rozhodnutí z roku 2019. Keďže sa žalobkyňa mohla domnievať, že je oprávnená podať žalobu vo veci T‑148/19, Všeobecný súd v dôsledku toho zobral túto skutočnosť do úvahy v rámci rozdelenia trov konania medzi účastníkmi konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené Všeobecný súd v súvislosti s pravidelným preskúmaním vykonaným Radou(13) dospel k záveru, že Rada porušila svoju povinnosť aktualizovať posúdenie pretrvávania rizika zapojenia PKK do terorizmu, pokiaľ ide o akty z roku 2014. Všeobecný súd v dôsledku toho zrušil vykonávacie nariadenia Rady č. 125/2014 a 790/2014 vo veci T‑316/14 RENV. Naopak, pokiaľ ide o neskoršie akty z rokov 2015 až 2017 a rozhodnutia z roku 2019, Všeobecný súd dospel k záveru, že žalobné dôvody uvádzané žalobkyňou neumožňujú spochybniť posúdenie Rady týkajúce sa pretrvávania nebezpečenstva zapojenia sa PKK do terorizmu, ktoré sa naďalej oprávnene zakladá na tom, že je stále platné uznesenie ministra vnútra Spojeného kráľovstva, ako aj prípadne na iných neskorších incidentoch. Všeobecný súd preto v zostávajúcej časti zamietol žalobu vo veci T‑316/14 RENV, ako aj žalobu vo veci T‑148/99.


1      Spoločná pozícia Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217) a nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207). Tieto akty boli pravidelne aktualizované.


2      Rozsudok z 22. apríla 2021, Rada/ PKK (C‑46/19, EU:C:2021:316).


3      Rozsudok z 15. novembra 2018, PKK/Rada (T‑316/14, EU:T:2018:788).


4      Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 125/2014 z 10. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 40, 2014, s. 9), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 790/2014 z 22. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 1), rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/521 z 26. marca 2015 (Ú. v. EÚ L 82, 2015, s. 107), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/513 z 26. marca 2015 (Ú. v. EÚ L 82, 2015, s. 1), rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1334 z 31. júla 2015 (Ú. v. EÚ L 206, 2015, s. 61), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/1325 z 31. júla 2015 (Ú. v. EÚ L 206, 2015, s. 12), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/2425 z 21. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 334, 2015, s. 1), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2016/1127 z 12. júla 2016 (Ú. v. EÚ L 188, 2016, s. 1), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/150 z 27. januára 2017 (Ú. v. EÚ L 23, 2017, s. 3), rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/1426 zo 4. augusta 2017 (Ú. v. EÚ L 204, 2017, s. 95), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/1420 zo 4. augusta 2017 (Ú. v. EÚ L 204, 2017, s. 3).


5      Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/25 z 8. januára 2019 (Ú. v. EÚ L 6, 2019, s. 6), rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1341 z 8. augusta 2019 (Ú. v. EÚ L 209, 2019, s. 15), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/1337 z 8. augusta 2019 (Ú. v. EÚ L 209, 2019, s. 1), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/19 z 13. januára 2020 (Ú. v. EÚ L 8I, 2020, s. 1), rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1132 z 30. júla 2020 (Ú. v. EÚ L 247, 2020, s. 18), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/1128 z 30. júla 2020 (Ú. v. EÚ L 247, 2020, s. 1).


6      Pozri článok 1 ods. 4 a 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.


7      Tieto dva typy odôvodnení sa riadia odlišnými ustanoveniami spoločnej pozície 2001/931/SZBP, pričom prvý z nich patrí do pôsobnosti článku 1 ods. 4 tejto pozície a druhý do pôsobnosti článku 1 ods. 6.


8      Pozri článok 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.


9      Článok 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.


10      Podľa článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.


11      Článok 266 ZFEÚ: „Inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorej nečinnosť bola vyhlásená za odporujúcu zmluvám, je povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora Európskej únie. Táto povinnosť nemá vplyv na povinnosti, ktoré môžu vyplynúť z článku 340 druhý odsek.“


12      Podľa článku 60 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie rozsudky zrušujúce nariadenia nadobúdajú účinnosť až uplynutím lehoty na podanie odvolania alebo po jeho zamietnutí.


13      Podľa článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.

Top