Vec C‑520/14

Gemeente Borsele

proti

Staatssecretaris van Financiën

a

Staatssecretaris van Financiën

proti

Gemeente Borsele

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Daň z pridanej hodnoty — Smernica 2006/112/ES — Článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 9 ods. 1 — Zdaniteľné osoby — Ekonomické činnosti — Pojem — Preprava žiakov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 12. mája 2016

Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Ekonomické činnosti v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2006/112 – Preprava žiakov poskytovaná orgánom územnej samosprávy – Rozdiel medzi nákladmi na fungovanie a sumami získanými ako protihodnota za služby prepravy žiakov, ktorý skôr naznačuje existenciu príspevku ako odmeny – Neexistencia priamej súvislosti medzi poskytnutou službou a získanou protihodnotou – Vylúčenie

[Smernica Rady 2006/112, článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 9 ods. 1]

Článok 9 ods. 1 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že orgán územnej samosprávy, ktorý poskytuje službu prepravy žiakov nevykonáva ekonomickú činnosť, a teda nemá postavenie zdaniteľnej osoby v prípade, keď obec prostredníctvom získaných príspevkov vyberá iba malú časť vynaložených nákladov. Dotknuté príspevky totiž nie je povinný platiť každý užívateľ a platí ich len tretina z nich, pričom ich výška pokrýva iba 3 % všetkých nákladov prepravy a zostatok je financovaný verejnými fondmi. Takýto rozdiel medzi nákladmi na fungovanie a sumami získanými ako protihodnotu za ponúkané služby môže naznačovať, že príspevok rodičov hradený príjemcami musí byť považovaný skôr za príspevok ako za odmenu.

Z tejto asymetrie vyplýva neexistencia skutočnej súvislosti medzi zaplatenou sumou a poskytnutými službami. Preto sa nezdá, že vzťah medzi službami dopravy poskytovanými obcou a protihodnotou, ktorú majú zaplatiť rodičia, má vyžadovanú priamu povahu na to, aby mohla byť považovaná za protihodnotu predstavujúcu odmenu za túto službu, a na to, aby sa táto služba považovala za ekonomickú činnosť v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2006/112.

(pozri body 33, 34, 36 a výrok)