Spojené veci C‑458/14 a C‑67/15

Promoimpresa Srl

proti

Consorzio dei comuni della Sponda Bresciana del Lago di Garda e del Lago di Idro

a

Regione Lombardia

a

Mario Melis a i.

proti

Comune di Loiri Porto San Paolo

a

Provincia di Olbia Tempio

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia a Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verejné zákazky a sloboda usadiť sa — Článok 49 ZFEÚ — Smernica 2006/123/ES — Článok 12 — Koncesie týkajúce sa hospodársky významného verejného majetku v prímorských, jazerných a riečnych oblastiach — Automatické predĺženie platnosti — Neexistencia verejného obstarávania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 14. júla 2016

1. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Potreba prejudiciálneho rozhodnutia a relevantnosť položených otázok – Posúdenie vnútroštátnym súdom – Prezumpcia relevantnosti položených otázok

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky, hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď a otázky nesúvisiace s predmetom konania vo veci samej – Neexistencia – Prípustnosť

   (Článok 267 ZFEÚ)

3. Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Služby na vnútornom trhu – Smernica 2006/123 – Systém udeľovania povolení – Neuplatniteľnosť na koncesie na verejné služby patriace do pôsobnosti smernice 2014/23

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123, odôvodnenie 57 a kapitola III oddiel 1, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23)

4. Aproximácia právnych predpisov – Postupy zadávania koncesií – Smernica 2014/23 – Pôsobnosť – Koncesia na služby – Pojem

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23)

5. Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Služby na vnútornom trhu – Smernica 2006/123 – Systém udeľovania povolení – Povinnosť uskutočniť výberové konanie v prípade viacerých kandidátov o povolenie – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca automatické predĺženie platnosti udelených povolení na využívanie verejného majetku v prímorských oblastiach, ktoré sú určené na výkon činností v oblasti turistického ruchu a rekreácie, bez uskutočnenia akéhokoľvek výberového konania – Neprípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123, článok 12 ods. 1 až 3)

6. Sloboda usadiť sa – Verejné zákazky – Koncesie, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti smerníc v oblasti verejného obstarávania, ale vykazujú nepochybný cezhraničný záujem – Povinnosť verejného obstarávateľa dodržiavať základné pravidlá Zmluvy – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca automatické predĺženie platnosti koncesií na využívanie verejného majetku bez akejkoľvek transparentnosti – Neprípustnosť – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania

   (Článok 49 ZFEÚ)

7. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Nevyhnutnosť predložiť Súdnemu dvoru dostatočne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte – Existencia prípadného cezhraničného záujmu – Existencia skutočností umožňujúcich poskytnúť užitočnú odpoveď

   (Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 94)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 28, 29)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 30)

3.  Keďže podľa odôvodnenia 57 smernice 2006/123 o službách na vnútornom trhu sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa systémov udeľovania povolení nevzťahujú na uzatvorenie zmlúv príslušnými orgánmi na poskytovanie konkrétnej služby, ktorú upravujú predpisy o verejnom obstarávaní, nemôžu sa uplatniť na koncesie na verejné služby, ktoré môžu patriť najmä do pôsobnosti smernice 2014/23 o udeľovaní koncesií.

   (pozri body 44, 45)

4.  Koncesiu na služby v zmysle smernice 2014/23 o udeľovaní koncesií charakterizuje najmä situácia, v ktorej právo na využívanie služby verejný obstarávateľ preniesol na koncesionára, pričom tento má v rámci uzatvorenej zmluvy určitú hospodársku slobodu na určenie podmienok využívania tohto práva, a tým je paralelne značne vystavený rizikám spojeným s týmto využívaním. V tejto súvislosti z toho vyplýva, že pokiaľ ide o koncesie, ktoré sa netýkajú poskytovania služieb určených zadávateľom, ale povolenia prevádzkovať hospodársku činnosť na verejnom priestranstve, takéto koncesie nepatria do kategórie koncesií na služby.

   (pozri body 46, 47)

5.  Článok 12 ods. 1 a 2 smernice 2006/123 o službách na vnútornom trhu sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu opatreniu, ktoré stanovuje automatické predĺženie platnosti udelených povolení na využívanie verejného majetku v prímorských a jazerných oblastiach, ktoré sú určené na výkon činností v oblasti turistického ruchu a rekreácie, bez uskutočnenia akéhokoľvek výberového konania z potenciálnych kandidátov.

   Hoci totiž článok 12 ods. 3 smernice 2006/123 výslovne stanovuje, že členské štáty môžu pri stanovovaní pravidiel výberových konaní zohľadniť faktor závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, zohľadnenie takéhoto faktora je však stanovené iba pri stanovovaní pravidiel výberového konania pri potenciálnych kandidátoch a musí byť v súlade najmä s článkom 12 ods. 1 tejto smernice. Článok 12 ods. 3 uvedenej smernice preto nemožno vykladať tak, že umožňuje odôvodniť automatické predĺženie platnosti povolení, napriek tomu že žiadne výberové konanie podľa odseku 1 tohto článku nebolo pri pôvodnom udelení uvedených povolení usporiadané.

   (pozri body 53 – 55, 57, bod 1 výroku)

6.  Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje automatické predĺženie platnosti udelených koncesií na využívanie verejného majetku, ktoré sú určené na výkon činností v oblasti turistického ruchu a rekreácie, v rozsahu, v akom tieto koncesie vykazujú nepochybný cezhraničný záujem.

   Verejné orgány sú totiž povinné, keď chcú udeliť koncesiu, ktorá nepatrí do pôsobnosti smerníc týkajúcich sa rôznych kategórií verejných obstarávaní, dodržiavať vo všeobecnosti základné pravidlá Zmluvy o FEÚ a osobitne zásadu zákazu diskriminácie. Najmä pokiaľ takáto koncesia vykazuje nepochybný cezhraničný záujem, jej udelenie podniku usadenému v členskom štáte verejného obstarávateľa bez akejkoľvek transparentnosti predstavuje rozdiel v zaobchádzaní na ujmu podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto koncesiu záujem. Takýto rozdiel v zaobchádzaní je v zásade zakázaný článkom 49 ZFEÚ.

   (pozri body 64, 65, 74, bod 2 výroku)

7.  Existenciu nepochybného cezhraničného záujmu treba v prejudiciálnom konaní posúdiť na základe súhrnu relevantných kritérií, akými sú hospodársky význam zákazky, geografické miesto jej výkonu alebo jej technické vlastnosti, a to s prihliadnutím na vlastné charakteristiky dotknutej zákazky. V tejto súvislosti, ako vyplýva z článku 94 Rokovacieho poriadku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania by mal mať Súdny dvor možnosť oboznámiť sa so zhrnutím skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú, ako aj so spojitosťou existujúcou najmä medzi týmto skutkovým stavom a prejudiciálnymi otázkami. Preto by sa zistenie potrebných skutočností umožňujúcich overenie existencie nepochybného cezhraničného záujmu mali vnútroštátnym súdom uskutočniť predtým, než sa tento súd obráti na Súdny dvor.

   (pozri body 66, 68)