Vec C‑440/14 P

National Iranian Oil Company

proti

Rade Európskej únie

„Odvolanie — Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike — Zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov — Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 945/2012 — Právny základ — Kritérium založené na materiálnej, logistickej alebo finančnej podpore iránskej vláde“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. marca 2016

1. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenie povoľujúce prijatie reštriktívnych opatrení – Povinnosť uviesť právnu formu aktov, ktoré môžu byť prijaté – Neexistencia

   (Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 267/2012, článok 46 ods. 2)

2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Právomoc Rady v oblasti reštriktívnych opatrení založených na článku 215 ZFEÚ uplatniť konanie stanovené v článku 291 ods. 2 ZFEÚ

   (Články 215 ZFEÚ a 291 ZFEÚ)

3. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Vykonávacia právomoc zverená Komisii alebo Rade na prijímanie vykonávacích aktov – Výkon – Pojem – Prijímanie aktov s osobnou pôsobnosťou – Zahrnutie

   (Článok 291 ods. 2 ZFEÚ)

4. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Právny základ – Reštriktívne opatrenia prijaté na základe článku 215 ZFEÚ alebo článku 291 ZFEÚ – Rozdiel medzi postupmi prijímania – Prijímanie v rámci článku 291 ZFEÚ, ktoré nepodlieha spoločnému návrhu vysokého predstaviteľa a Komisie – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

   (Článok 215 ZFEÚ, článok 263 ods. 4 ZFEÚ a článok 291 ods. 2 ZFEÚ)

5. Akty inštitúcií – Nariadenia – Nariadenie týkajúce sa prijímania reštriktívnych opatrení voči Iránu – Vykonávacie právomoci vyhradené Radou – Prípustnosť – Podmienky – Osobitné a odôvodnené prípady

   (Článok 291 ods. 2 ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP; nariadenie Rady č. 267/2012, článok 23 ods. 2 a 3)

6. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Povinnosť uviesť právny základ – Opomenutie v prípade určenia na základe iných skutočností

   (Článok 296 ZFEÚ)

7. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Opatrenia prijaté na základe vykonávacej právomoci – Výklad vykonávacieho aktu v súlade so základným aktom – Zohľadnenie kontextu predmetnej právnej úpravy

   (Článok 215 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 267/2012)

1.  Hoci úvodné ustanovenia nariadenia, ktorým sa prijímajú reštriktívne opatrenia, musia jasne uvádzať právny základ, ktorý oprávňuje príslušnú inštitúciu na prijatie takých opatrení voči osobe alebo subjektu, nie je však potrebné na to, aby odkaz na uvedené ustanovenie predstavoval dostatočné odôvodnenie právneho základu uvedeného nariadenia, aby bola v tomto ustanovení uvedená právna forma aktov, ktoré môžu byť prijaté na jeho základe.

   (pozri bod 19)

2.  Zo samotného znenia článku 215 ZFEÚ vyplýva, že toto ustanovenie nebráni tomu, aby nariadenie prijaté na jeho základe zverilo, za podmienok stanovených v článku 291 ods. 2 ZFEÚ, vykonávacie právomoci Komisii alebo Rade, ak existuje nutnosť jednotných podmienok pre vykonanie niektorých reštriktívnych opatrení upravených týmto nariadením. Konkrétne z článku 215 ods. 2 ZFEÚ nevyplýva, že by individuálne reštriktívne opatrenia prijaté proti fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom museli byť prijaté na základe postupu upraveného v článku 215 ods. 1 ZFEÚ a nie na základe článku 291 ods. 2 ZFEÚ.

   Okrem toho žiadne ustanovenie Zmluvy o FEÚ nestanovuje, že by šiesta časť tejto Zmluvy, týkajúca sa inštitucionálnych a finančných opatrení, nebola uplatniteľná v oblasti reštriktívnych opatrení. Použitie článku 291 ods. 2 ZFEÚ nie je teda vylúčené, ak boli splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení.

   (pozri body 34, 35)

3.  Pojem „vykonávanie“ uvedený v článku 291 ods. 2 ZFEÚ zahŕňa jednak vypracovanie vykonávacích pravidiel a jednak uplatňovanie pravidiel na špecifické prípady prostredníctvom aktov s osobnou pôsobnosťou.

   (pozri bod 36)

4.  Vzhľadom na jeho značný negatívny dosah na slobody a základné práva osoby alebo dotknutého subjektu každý zápis na zoznam osôb alebo subjektov, ktoré sú predmetom reštriktívnych opatrení, či už je založený na článku 215 ZFEÚ alebo na článku 291 ods. 2 ZFEÚ, dáva tejto osobe alebo tomuto subjektu tým, že sa javí voči nim ako individuálne rozhodnutie, prístup na súd Únie v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ, najmä s cieľom preskúmania súladu tohto individuálneho rozhodnutia so všeobecnými kritériami zápisu stanovenými základným aktom.

   Okrem toho rozdiel existujúci medzi postupom na základe článku 215 ZFEÚ a postupom na základe článku 291 ods. 2 ZFEÚ zodpovedá, ako taký, vôli rozlišovať na základe objektívnych kritérií medzi základným aktom a vykonávacím aktom v oblasti reštriktívnych opatrení. V tomto kontexte požiadavka stanovená v článku 215 ods. 1 ZFEÚ, týkajúca sa spoločného návrhu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie, predstavuje inherentnú podmienku postupu stanoveného týmto ustanovením a nie procesnú záruku, ktorá by mala byť priznaná všeobecne ktorejkoľvek osobe alebo subjektu, ktorá bola zapísaná na zoznam týkajúci sa reštriktívnych opatrení, a to na akomkoľvek základe. Preto to, že v rámci výkonu vykonávacej právomoci založenej na článku 291 ods. 2 ZFEÚ prijatie reštriktívnych opatrení nepodlieha, na rozdiel od toho, ako je to v rámci postupu stanoveného v článku 215 ods. 1 ZFEÚ, predloženiu takéhoto spoločného návrhu, nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti zaobchádzania v oblasti zápisu na takýto zoznam.

   (pozri body 44, 45)

5.  Potreby koherencie, koordinácie a rýchlosti pri prijímaní opatrení zmrazenia finančných prostriedkov odôvodňujú to, aby opatrenia zápisu prijaté na základe Zmluvy o FEÚ súbežne s opatreniami zápisu prijatými v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky boli považované za opatrenia, ktoré sú osobitnými prípadmi v zmysle článku 291 ods. 2 ZFEÚ, ktoré odôvodňujú výnimku z pravidla, podľa ktorého prináleží Komisii obvykle vykonávať túto právomoc. Rada si tak môže legitímne vyhradiť vykonávaciu právomoc.

   Okrem toho, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa odôvodnenia pridelenia vykonávacej právomoci Rade, predmetný akt treba považovať za riadne odôvodnený v zmysle článku 291 ods. 2 ZFEÚ, ak vzhľadom na prítomnosť klauzuly, ktorou bola vyhradená vykonávacia právomoc Rade, a jej odôvodnenie v nariadeniach predchádzajúcich predmetnému aktu, o existencii tejto právomoci Rady sa už mohlo vedieť, že tvorí súčasť kontextu, v ktorom bol prijatý predmetný akt.

   (pozri body 56, 58, 60, 64)

6.  Opomenutie odkazu na konkrétne ustanovenie Zmluvy o FEÚ v odôvodnení aktu nemusí predstavovať podstatnú vadu, ak právny základ tohto aktu môže byť určený na základe iných v ňom uvedených skutočností.

   (pozri bod 66)

7.  Nariadenie ukladajúce reštriktívne opatrenia voči Iránu musí byť vykladané nielen vzhľadom na rozhodnutie prijaté v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky uvedené v článku 215 ods. 2 ZFEÚ, ale takisto na historický kontext, do ktorého patria ustanovenia prijaté Úniou, ktorých súčasťou je toto nariadenie. To isté platí v prípade rozhodnutia prijatého v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré sa musí vykladať tak, že sa zohľadní kontext, do ktorého patrí.

   (pozri bod 78)