Vec C‑396/14

MT Højgaard A/S

a

Züblin A/S

proti

Banedanmark

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Klagenævnet for Udbud)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Článok 267 ZFEÚ — Právomoc Súdneho dvora — Postavenie orgánu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ako súdneho orgánu — Verejné obstarávanie v odvetví železničnej infraštruktúry — Rokovacie konanie — Smernica 2004/17/ES — Článok 10 — Článok 51 ods. 3 — Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi — Skupina, zložená z dvoch spoločností, ktorá bola prijatá za uchádzača — Ponuka predložená jednou z týchto dvoch spoločností vo vlastnom mene, lebo na druhú spoločnosť bol vyhlásený konkurz — Spoločnosť považovaná za spôsobilú byť samostatne prijatá za uchádzača — Uzavretie zmluvy s touto spoločnosťou“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. mája 2016

1. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Vnútroštátny súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ – Pojem – Klagenævnet for Udbud (Komisia pre opravné prostriedky v oblasti verejného obstarávania) – Zahrnutie

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Aproximácia právnych predpisov – Koordinácia postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb – Smernica 2004/17 – Uzavretie zmlúv – Zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a transparentnosti – Dosah – Povolenie verejného obstarávateľa udelené jednému z dvoch hospodárskych subjektov, ktoré tvorili skupinu podnikov vyzvanú na predloženie ponuky v rámci rokovacieho konania, nahradiť túto skupinu – Nahradenie v dôsledku zániku skupiny, ktorá bola vyzvaná na predloženie ponuky – Prípustnosť – Podmienky

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17, články 10, 51 a článok 54 ods. 3)

1.  Pri posudzovaní, či má vnútroštátny orgán povahu „súdneho orgánu“, ktoré patrí výlučne do práva Únie, Súdny dvor berie do úvahy ako celok všetky také skutočnosti, akými sú jeho právne postavenie, trvalý charakter, zákonom daná právomoc, kontradiktórna povaha konania, uplatňovanie právnych predpisov týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť.

   Klagenævnet for Udbud (Komisia pre opravné prostriedky v oblasti verejného obstarávania) spĺňa tieto kritériá, vrátane kritéria nezávislosti, a možno ju teda označiť za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ. Pokiaľ totiž ide o kritérium nezávislosti, tento orgán má vo vzťahu k účastníkom konania postavenie tretej osoby, predovšetkým vo vzťahu k orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, ktoré bolo pred ním napadnuté. Skutočnosť, že sekretariát tohto orgánu je spojený s ministerstvom pre podniky a rast, toto konštatovanie nespochybňuje. Okrem toho uvedený orgán vykonáva svoje úlohy úplne samostatne, bez toho, aby podliehal hierarchickému prepojeniu, a bez toho, aby dostával príkazy alebo pokyny akéhokoľvek pôvodu.

   Napokon, pokiaľ ide o nezávislosť členov tohto orgánu, vzhľadom na prevahu hlasov, ktorú majú títo členovia, ktorí vďaka svojmu postaveniu sudcu požívajú osobitnú ochranu pred odvolaním, nemôže skutočnosť, že členovia tohto orgánu v postavení expertov nepožívajú rovnakú ochranu, v žiadnom prípade viesť k spochybneniu nezávislosti uvedeného orgánu.

   (pozri body 23, 25, 26, 31, 32)

2.  Zásadu rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi upravenú v článku 10 smernice 2004/17 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb v spojení s článkom 51 tejto smernice treba vykladať v tom zmysle, že obstarávateľ neporušuje túto zásadu, keď povolí jednému z dvoch hospodárskych subjektov, ktoré tvorili skupinu podnikov, ktorú verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky, aby nahradil túto skupinu po jej zániku a zúčastnil sa vo vlastnom mene rokovacieho konania o zadaní zákazky, ak bude na jednej strane preukázané, že tento hospodársky subjekt samostatne spĺňa požiadavky definované uvedeným obstarávateľom, a na druhej strane, že pokračovanie jeho účasti v uvedenom konaní nevedie k zhoršeniu konkurenčného postavenia ostatných uchádzačov.

   V tejto súvislosti zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti najmä znamenajú, že s uchádzačmi sa musí zaobchádzať rovnako tak v čase vypracúvania ich ponúk, ako aj v čase, keď sú tieto ponuky hodnotené verejným obstarávateľom a predstavujú základ práv Únie týkajúcich sa postupov verejného obstarávania. Okrem toho zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorá má za cieľ podporiť rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi zúčastnenými na verejnom obstarávaní, ukladá, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto podliehali tým istým podmienkam pre všetkých súťažiteľov. Prísne uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania medzi uchádzačmi, ako je zdôraznené v článku 10 smernice 2004/17 v spojení s článkom 51 tejto smernice, vedie k záveru, že len hospodárske subjekty, ktoré sa ako také dostali do predbežného výberu, môžu predložiť ponuky a stať sa úspešnými uchádzačmi.

   Požiadavka na právnu a vecnú zhodu medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa dostali do predbežného výberu, a subjektmi, ktoré môžu predložiť ponuky, môže byť zmiernená na účely zaistenia dostatočnej súťaže v rokovacom konaní, ako to vyžaduje článok 54 ods. 3 smernice 2004/17. Je však ešte potrebné, aby k pokračovaniu hospodárskeho subjektu vo vlastnom mene v rokovacom konaní po zániku skupiny, ktorej bol súčasťou a ktorá sa dostala do predbežného výberu obstarávateľa, došlo za podmienok, ktoré neohrozujú zásadu rovnosti zaobchádzania so všetkými uchádzačmi.

   (pozri body 37 – 39, 41, 43, 48 a výrok)