Spojené veci C‑191/14, C‑192/14, C‑295/14, C‑389/14 a C‑391/14 až C‑393/14

Borealis Polyolefine GmbH a i.

proti

Bundesminister für Land‑ und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft a i.

[návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Landesverwaltungsgericht Niederösterreich, Raad van State (Holandsko) a Tribunale amministrativo regionale per il Lazio]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii — Smernica 2003/87/ES — Článok 10a ods. 5 — Spôsob prideľovania kvót — Bezodplatné pridelenie kvót — Spôsob výpočtu jednotného medziodvetvového korekčného faktora — Rozhodnutie 2011/278/EÚ — Článok 15 ods. 3 — Rozhodnutie 2013/448/EÚ — Článok 4 — Príloha II — Platnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 28. apríla 2016

1. Súdne konanie – Návrh na opätovné začatie ústnej časti konania – Návrh na predloženie pripomienok k právnym otázkam vzneseným v návrhoch generálneho advokáta – Podmienky opätovného začatia

   (Štatút Súdneho dvora, článok 23; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)

2. Prejudiciálne otázky – Posúdenie platnosti – Otázka týkajúca sa platnosti rozhodnutia, ktoré nebolo napadnuté na základe článku 263 ZFEÚ – Žaloba vo veci samej podaná spoločnosťou, ktorá zjavne nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o neplatnosť – Prípustnosť

   [Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 267 bod b) ZFEÚ; rozhodnutie Komisie 2011/278, článok 10 ods. 9 a článok 15 ods. 4, a rozhodnutie Komisie 2013/448, článok 4 a príloha II]

3. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Prechodný systém bezodplatného pridelenia kvót – Spôsob prideľovania – Výpočet na základe maximálneho ročného množstva takýchto kvót, ktoré sa majú prideliť – Zohľadnenie emisií výrobcov elektrickej energie pri určení tohto množstva – Neprípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 10a ods. 3 a 5; rozhodnutie Komisie 2011/278, článok 15 ods. 3)

4. Právo Európskej únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Jednotný výklad – Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami – Kontext a účel dotknutej právnej úpravy ako referenčný základ

5. Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Prechodný systém bezodplatného pridelenia kvót – Spôsob prideľovania – Výpočet na základe maximálneho ročného množstva takýchto kvót, ktoré sa majú prideliť – Zohľadnenie emisií zariadení, ktoré podliehali systému obchodovania s kvótami pred rokom 2013, pri určení tohto množstva – Neprípustnosť

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 10a ods. 5 prvý pododsek písm. b) a príloha I; rozhodnutie Komisie 2013/448, článok 4 a príloha II]

6. Prejudiciálne otázky – Posúdenie platnosti – Vyhlásenie neplatnosti ustanovení rozhodnutia Komisie týkajúcich sa korekčného faktora uplatňovaného členskými štátmi na účely určenia množstva kvót na emisie skleníkových plynov, ktoré sa majú prideliť bezodplatne – Účinky – Časové obmedzenie

   (Článok 264 druhý odsek ZFEÚ a článok 267 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87; rozhodnutie Komisie 2013/448, článok 4 a príloha II)

7. Prejudiciálne otázky – Posúdenie platnosti – Vyhlásenie neplatnosti aktu Únie – Účinky – Analogické uplatnenie článku 266 ZFEÚ – Povinnosti inštitúcií Únie – Povinnosť prijať opatrenia nevyhnutné na odstránenie konštatovanej protiprávnosti

   (Články 266 a 267 ZFEÚ)

8. Prejudiciálne otázky – Posúdenie platnosti – Vyhlásenie neplatnosti aktu Únie – Účinky – Časové obmedzenie – Výnimka v prospech subjektu, ktorý podal žalobu na súde alebo ktorý vzniesol rovnocennú námietku podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva

   (Článok 267 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 40)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 46, 49, 50, 58)

3.  Vylúčenie emisií vyprodukovaných výrobcami elektrickej energie na určenie maximálneho ročného množstva kvót vyplýva z článku 10a ods. 5 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorý nepriznáva v tomto ohľade Komisii nijakú voľnú úvahu. Odkaz článku 10a ods. 5 tejto smernice na zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3, treba totiž chápať ako týkajúci sa zariadení, ktoré nie sú výrobcami elektrickej energie, zariadeniami na zachytávanie CO2, potrubiami na prepravu CO2 a ani úložiskami CO2.

   Okrem toho takéto nerovnomerné zaobchádzanie s emisiami výrobcov elektrickej energie a zariadení, ktoré produkujú emisie skleníkových plynov, je v súlade s hlavným cieľom smernice 2003/87, ktorým je ochrana životného prostredia prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov.

   (pozri body 65, 78, 79)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 90)

5.  Pri stanovovaní maximálneho ročného množstva kvót, ktoré je základom na výpočet bezodplatne prideľovaných kvót na emisie skleníkových plynov, mala Komisia v súlade s článkom 10a ods. 5 prvým pododsekom písm. b) smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve zohľadniť iba emisie zariadení zahrnutých do systému Spoločenstva od roku 2013. Toto ustanovenie tak bráni zohľadneniu emisií z činností, ktoré sú uvedené v prílohe I tejto smernice od roku 2013, keďže tieto emisie boli vyprodukované zariadeniami podliehajúcimi systému obchodovania s kvótami pred týmto dátumom.

   Preto vzhľadom na to, že Komisia zohľadnila prinajmenšom sčasti emisie zariadení podliehajúcich systému obchodovania s kvótami pred rokom 2013 na účely určenia maximálneho ročného množstva kvót, ktoré možno prideliť bezodplatne, toto množstvo nie je v súlade s požiadavkami, ktoré vyplývajú z článku 10a ods. 5 prvého pododseku písm. b) smernice 2003/87 v rozsahu, v akom je podstatne zvýšené. Rovnako jednotný medziodvetvový korekčný faktor stanovený v článku 4 a prílohe II rozhodnutia 2013/448 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 uvedenej smernice je tiež v rozpore s týmto ustanovením. V dôsledku toho sú článok 4 a príloha II rozhodnutia 2013/448 neplatné.

   (pozri body 94, 95, 98, 99, bod 2 výroku)

6.  Ak to naliehavé dôvody právnej istoty odôvodňujú, Súdny dvor disponuje na základe článku 264 druhého odseku ZFEÚ uplatniteľného analogicky tiež v rámci prejudiciálneho konania na základe článku 267 ZFEÚ, ktorého predmetom je posúdenie platnosti právnych aktov Únie, voľnou úvahou, aby v každom konkrétnom prípade uviedol, ktoré z účinkov tohto aktu treba považovať za konečné.

   Časovo treba obmedziť účinky vyhlásenia neplatnosti článku 4 a prílohy II rozhodnutia 2013/448 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice 2003/87 s cieľom umožniť Komisii prijať nevyhnutné opatrenia tak, že prijaté opatrenia nemôžu byť spochybnené. Zrušenie jednotného medziodvetvového korekčného faktora stanoveného v článku 4 a v prílohe II rozhodnutia 2013/448 môže totiž spochybniť všetky konečné bezodplatné pridelenia kvót na emisie skleníkových plynov, ku ktorým došlo v členských štátoch na základe právnej úpravy považovanej za platnú. Vyhlásenie neplatnosti uvedených ustanovení tak môže vyvolať vážne následky na vysoký počet právnych vzťahov stanovených v dobrej viere. Tieto naliehavé dôvody právnej istoty môžu odôvodniť časové obmedzenie účinkov tohto vyhlásenia. Okrem toho dočasné právne vákuum, ktoré by vyplývalo z vyhlásenia neplatnosti, môže ohroziť vykonanie systému obchodovania s kvótami zavedeného smernicou 2003/87 a v dôsledku toho uskutočnenie jej cieľov.

   (pozri body 103, 105, 106, 111, bod 3 výroku)

7.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 107)

8.  Súdnemu dvoru prislúcha, pokiaľ využíva možnosť retroaktívne obmedziť účinok rozsudku v prejudiciálnom konaní, ktorým bol akt Únie vyhlásený za neplatný, určiť, či výnimka z obmedzenia časového účinku priznaná jeho rozsudku môže byť stanovená v prospech účastníka konania vo veci samej, ktorý podal na vnútroštátnom súde žalobu proti vnútroštátnym opatreniam vykonávajúcim akt Únie, alebo či naopak so zreteľom na tohto účastníka konania predstavuje vyhlásenie neplatnosti aktu Únie s účinkom len do budúcnosti vhodný prostriedok.

   (pozri bod 108)