Vec C‑187/14

Skatteministeriet

proti

DSV Road A/S

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Colný kódex Spoločenstva — Nariadenie (EHS) č. 2913/92 — Články 203 a 204 — Nariadenie (EHS) č. 2454/93 — Článok 859 — Colný režim vonkajšieho tranzitu — Vznik colného dlhu — Odňatie alebo neodňatie spod colného dohľadu — Nesplnenie povinnosti — Oneskorené predloženie tovaru colnému úradu určenia — Tovar, ktorý bol odmietnutý príjemcom a vrátený bez toho, aby sa predložil colnému úradu — Tovar, ktorý bol znovu prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu na základe nového vyhlásenia — Smernica 2006/112/ES — Článok 168 písm. e) — Odpočet DPH pri dovoze prepravcom“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 25. júna 2015

1. Colná únia — Vznik colného dlhu pri dovoze po odňatí tovaru podliehajúceho dovoznému clu spod colného dohľadu — Rozsah — Tovar, ktorý bol odmietnutý príjemcom a vrátený bez toho, aby sa predložil colnému úradu — Rovnaký tovar, ktorý bol znovu prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu na základe nového vyhlásenia — Neexistencia vzniku colného dlhu — Zhodnosť uvedeného tovaru, ktorá sa nezistila v rámci režimov tranzitu — Vznik uvedeného dlhu

   [Nariadenie Rady č. 2913/92, zmenené a doplnené nariadením č. 1791/2006, článok 92 ods. 2, článok 96 ods. 1 písm. a) a článok 203]

2. Colná únia — Vznik colného dlhu po nesplnení povinnosti spojenej s režimom vonkajšieho tranzitu — Rozsah — Tovar, ktorý bol prvýkrát prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu, oneskorene predložený colnému úradu v mieste určenia v rámci druhého režimu tranzitu — Vznik colného dlhu — Výnimky — Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

   [Nariadenie Rady č. 2913/92, zmenené a doplnené nariadením č. 1791/2006, článok 204; nariadenie Komisie č. 2454/93, zmenené a doplnené nariadením č. 214/2007, článok 356 ods. 3 a článok 859 druhá zarážka a bod 2 písm. a) a c)]

3. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Odpočet dane zaplatenej na vstupe — Vznik a rozsah práva na odpočítanie dane — Vnútroštátna právna úprava odopierajúca právo na odpočet uvedenej dane prepravcovi, ktorý nie je dovozcom ani vlastníkom dotknutého tovaru, ale iba zabezpečoval jeho prepravu a colné zaobchádzanie s ním v rámci svojej činnosti prepravcu tovaru podliehajúceho tejto dani — Prípustnosť

   [Smernica Rady 2006/112, článok 168 písm. e)]

1.  Článok 203 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že colný dlh nevzniká na základe samotnej skutočnosti, že tovar prepustený do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva bol po neúspešnom pokuse o doručenie vrátený do slobodného prístavu odoslania bez toho, aby sa predložil colnému úradu v mieste určenia alebo colnému úradu v slobodnom prístave, ak sa preukáže, že ten istý tovar sa následne znova prepravil do svojho miesta určenia v rámci druhého colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, ktorý sa riadne skončil. Naproti tomu za predpokladu, že nemožno preukázať zhodnosť tovaru prepraveného v rámci prvého a druhého colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, vzniká colný dlh na základe tohto článku.

   Za predpokladu, že sa preukázala zhodnosť tovaru prepraveného v rámci prvého a druhého režimu tranzitu, sa totiž tento tovar skutočne predložil colnému úradu v mieste určenia v rámci svojho druhého odoslania. Nepredloženie tohto tovaru colnému úradu v mieste určenia v rámci jeho prvého odoslania a jeho predloženie colnému úradu v slobodnom prístave v mieste odoslania po návrate, prepustenie tohto tovaru do druhého režimu tranzitu, ako aj jeho oneskorené predloženie colnému úradu v mieste určenia nie sú okolnosťami, ktoré by ako také postačovali na to, aby predstavovali odňatie spod colného dohľadu.

   V rámci režimu tranzitu sa colný dohľad zo svojej podstaty uskutočňuje na diaľku. Týka sa tovaru, ktorý sa nenachádza na určenom mieste, ale sa prepravuje z jedného miesta na druhé, pričom colné orgány nie sú schopné preveriť jeho presnú polohu v akomkoľvek okamihu prepravy. Tomuto dohľadu na diaľku nebráni samotné nepredloženie dotknutého tovaru colnému úradu v mieste určenia alebo v slobodnom prístave, ak sú dodržané všetky ostatné podmienky spojené s režimom tranzitu. V takejto situácii sa totiž dotknutý tovar napriek tomuto nepredloženiu stále prepravuje povoleným spôsobom prepravy a spoločne s príslušnými prepravnými dokladmi, v dôsledku čoho majú colné orgány naďalej prístup k tomuto tovaru a môžu ho skontrolovať.

   Naproti tomu za predpokladu, že nemožno preukázať zhodnosť tovaru prepraveného v rámci prvého a druhého režimu tranzitu, sú splnené podmienky na vznik colného dlhu na základe článku 203 ods. 1 colného kódexu. Za takéhoto predpokladu totiž nie je preukázané, že tovar sa predložil colnému úradu v mieste určenia, ako to vyžaduje článok 96 ods. 1 písm. a) colného kódexu. V takejto situácii je pritom príslušnému colnému orgánu zamedzené zistiť v zmysle v článku 92 ods. 2 colného kódexu, či sa riadne skončil režim tranzitu.

   (pozri body 26 – 29, 32, bod 1 výroku)

2.  Článok 204 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, v spojení s článkom 859 nariadenia č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 214/2007, sa má vykladať v tom zmysle, že predloženie colnému úradu v mieste určenia, ktoré je oneskorené a nastalo v rámci druhého colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva tovaru prepusteného do prvého colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, predstavuje nesplnenie povinnosti, ktoré vedie k vzniku colného dlhu, okrem prípadu, keď boli splnené podmienky stanovené v článku 356 ods. 3 alebo článku 859 druhej zarážke a bode 2 písm. c) tohto nariadenia, čoho preverenie prislúcha vnútroštátnemu súdu.

   V tejto súvislosti článok 356 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že ak sa tovar predloží na colnom úrade určenia po uplynutí lehoty predpísanej colným úradom odoslania a ak je toto nedodržanie lehoty spôsobené okolnosťami, ktoré sú vysvetlené k spokojnosti colného úradu určenia a nedajú sa pripísať na vrub prepravcu alebo hlavnej zodpovednej osoby, potom platí, že hlavná zodpovedná osoba dodržala predpísanú lehotu.

   Pokiaľ ide o otázku, či je splnená záporná podmienka upravená v článku 204 colného kódexu, ktorá vylučuje vznik colného dlhu podľa tohto článku v prípade, ak nedodržanie nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu, článok 859 vykonávacieho nariadenia vyčerpávajúcim spôsobom vymenúva situácie, ktoré môžu spĺňať túto podmienku.

   Pokiaľ ide po prvé o tretiu zarážku a bod 2 písm. a) článku 859 vykonávacieho nariadenia, tieto ustanovenia vyžadujú, aby všetky formality potrebné na napravenie situácie tovaru boli vykonané dodatočne a tovar sa skutočne predložil na colnom úrade určenia v neporušenom stave. Za predpokladu, že sa preukáže zhodnosť tovaru prepravovaného v rámci prvého a druhého režimu tranzitu a že tento druhý režim tranzitu sa riadne skončil, uvedené podmienky sú splnené. Po druhé, pokiaľ ide o článok 859 bod 2 písm. c) tohto vykonávacieho nariadenia, vyžaduje, aby v prípade, že nebola dodržaná lehota stanovená v článku 356 nariadenia a odsek 3 uvedeného článku sa neuplatňuje, sa tovar napriek tomu predložil colnému úradu určenia v primeranom čase. Pokiaľ ide po tretie o článok 859 druhú zarážku rovnakého vykonávacieho nariadenia, ktorá ukladá podmienku, aby posudzované nesplnenie povinnosti nepredstavovalo vedomú nedbanlivosť dotknutej osoby, pri posudzovaní pojmu vedomá nedbanlivosť sa musí zohľadniť najmä zložitosť ustanovení, ktorých nedodržanie viedlo k vzniku colného dlhu, ako aj odborné skúsenosti a náležitá starostlivosť hospodárskeho subjektu.

   (pozri body 39, 40, 42, 44 – 47, bod 2 výroku)

3.  Článok 168 písm. e) smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje odpočet dane z pridanej hodnoty pri dovoze, ktorú je povinný zaplatiť prepravca, ktorý nie je dovozcom ani vlastníkom dotknutého tovaru, ale iba zabezpečoval jeho prepravu a colné vybavenie v rámci výkonu svojej činnosti prepravcu tovaru podliehajúceho dani z pridanej hodnoty.

   Keďže hodnota prepravovaného tovaru nie je súčasťou nákladov tvoriacich ceny fakturované prepravcom, ktorého činnosť sa obmedzuje na prepravu tohto tovaru za odmenu, nie sú splnené podmienky na uplatnenie článku 168 písm. e) smernice 2006/112.

   (pozri body 50, 51, bod 3 výroku)

Vec C‑187/14

Skatteministeriet

proti

DSV Road A/S

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Colný kódex Spoločenstva — Nariadenie (EHS) č. 2913/92 — Články 203 a 204 — Nariadenie (EHS) č. 2454/93 — Článok 859 — Colný režim vonkajšieho tranzitu — Vznik colného dlhu — Odňatie alebo neodňatie spod colného dohľadu — Nesplnenie povinnosti — Oneskorené predloženie tovaru colnému úradu určenia — Tovar, ktorý bol odmietnutý príjemcom a vrátený bez toho, aby sa predložil colnému úradu — Tovar, ktorý bol znovu prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu na základe nového vyhlásenia — Smernica 2006/112/ES — Článok 168 písm. e) — Odpočet DPH pri dovoze prepravcom“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 25. júna 2015

1. Colná únia – Vznik colného dlhu pri dovoze po odňatí tovaru podliehajúceho dovoznému clu spod colného dohľadu – Rozsah – Tovar, ktorý bol odmietnutý príjemcom a vrátený bez toho, aby sa predložil colnému úradu – Rovnaký tovar, ktorý bol znovu prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu na základe nového vyhlásenia – Neexistencia vzniku colného dlhu – Zhodnosť uvedeného tovaru, ktorá sa nezistila v rámci režimov tranzitu – Vznik uvedeného dlhu

   [Nariadenie Rady č. 2913/92, zmenené a doplnené nariadením č. 1791/2006, článok 92 ods. 2, článok 96 ods. 1 písm. a) a článok 203]

2. Colná únia – Vznik colného dlhu po nesplnení povinnosti spojenej s režimom vonkajšieho tranzitu – Rozsah – Tovar, ktorý bol prvýkrát prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu, oneskorene predložený colnému úradu v mieste určenia v rámci druhého režimu tranzitu – Vznik colného dlhu – Výnimky – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

   [Nariadenie Rady č. 2913/92, zmenené a doplnené nariadením č. 1791/2006, článok 204; nariadenie Komisie č. 2454/93, zmenené a doplnené nariadením č. 214/2007, článok 356 ods. 3 a článok 859 druhá zarážka a bod 2 písm. a) a c)]

3. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Vznik a rozsah práva na odpočítanie dane – Vnútroštátna právna úprava odopierajúca právo na odpočet uvedenej dane prepravcovi, ktorý nie je dovozcom ani vlastníkom dotknutého tovaru, ale iba zabezpečoval jeho prepravu a colné zaobchádzanie s ním v rámci svojej činnosti prepravcu tovaru podliehajúceho tejto dani – Prípustnosť

   [Smernica Rady 2006/112, článok 168 písm. e)]

1.  Článok 203 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že colný dlh nevzniká na základe samotnej skutočnosti, že tovar prepustený do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva bol po neúspešnom pokuse o doručenie vrátený do slobodného prístavu odoslania bez toho, aby sa predložil colnému úradu v mieste určenia alebo colnému úradu v slobodnom prístave, ak sa preukáže, že ten istý tovar sa následne znova prepravil do svojho miesta určenia v rámci druhého colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, ktorý sa riadne skončil. Naproti tomu za predpokladu, že nemožno preukázať zhodnosť tovaru prepraveného v rámci prvého a druhého colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, vzniká colný dlh na základe tohto článku.

   Za predpokladu, že sa preukázala zhodnosť tovaru prepraveného v rámci prvého a druhého režimu tranzitu, sa totiž tento tovar skutočne predložil colnému úradu v mieste určenia v rámci svojho druhého odoslania. Nepredloženie tohto tovaru colnému úradu v mieste určenia v rámci jeho prvého odoslania a jeho predloženie colnému úradu v slobodnom prístave v mieste odoslania po návrate, prepustenie tohto tovaru do druhého režimu tranzitu, ako aj jeho oneskorené predloženie colnému úradu v mieste určenia nie sú okolnosťami, ktoré by ako také postačovali na to, aby predstavovali odňatie spod colného dohľadu.

   V rámci režimu tranzitu sa colný dohľad zo svojej podstaty uskutočňuje na diaľku. Týka sa tovaru, ktorý sa nenachádza na určenom mieste, ale sa prepravuje z jedného miesta na druhé, pričom colné orgány nie sú schopné preveriť jeho presnú polohu v akomkoľvek okamihu prepravy. Tomuto dohľadu na diaľku nebráni samotné nepredloženie dotknutého tovaru colnému úradu v mieste určenia alebo v slobodnom prístave, ak sú dodržané všetky ostatné podmienky spojené s režimom tranzitu. V takejto situácii sa totiž dotknutý tovar napriek tomuto nepredloženiu stále prepravuje povoleným spôsobom prepravy a spoločne s príslušnými prepravnými dokladmi, v dôsledku čoho majú colné orgány naďalej prístup k tomuto tovaru a môžu ho skontrolovať.

   Naproti tomu za predpokladu, že nemožno preukázať zhodnosť tovaru prepraveného v rámci prvého a druhého režimu tranzitu, sú splnené podmienky na vznik colného dlhu na základe článku 203 ods. 1 colného kódexu. Za takéhoto predpokladu totiž nie je preukázané, že tovar sa predložil colnému úradu v mieste určenia, ako to vyžaduje článok 96 ods. 1 písm. a) colného kódexu. V takejto situácii je pritom príslušnému colnému orgánu zamedzené zistiť v zmysle v článku 92 ods. 2 colného kódexu, či sa riadne skončil režim tranzitu.

   (pozri body 26 – 29, 32, bod 1 výroku)

2.  Článok 204 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, v spojení s článkom 859 nariadenia č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 214/2007, sa má vykladať v tom zmysle, že predloženie colnému úradu v mieste určenia, ktoré je oneskorené a nastalo v rámci druhého colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva tovaru prepusteného do prvého colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, predstavuje nesplnenie povinnosti, ktoré vedie k vzniku colného dlhu, okrem prípadu, keď boli splnené podmienky stanovené v článku 356 ods. 3 alebo článku 859 druhej zarážke a bode 2 písm. c) tohto nariadenia, čoho preverenie prislúcha vnútroštátnemu súdu.

   V tejto súvislosti článok 356 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že ak sa tovar predloží na colnom úrade určenia po uplynutí lehoty predpísanej colným úradom odoslania a ak je toto nedodržanie lehoty spôsobené okolnosťami, ktoré sú vysvetlené k spokojnosti colného úradu určenia a nedajú sa pripísať na vrub prepravcu alebo hlavnej zodpovednej osoby, potom platí, že hlavná zodpovedná osoba dodržala predpísanú lehotu.

   Pokiaľ ide o otázku, či je splnená záporná podmienka upravená v článku 204 colného kódexu, ktorá vylučuje vznik colného dlhu podľa tohto článku v prípade, ak nedodržanie nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu, článok 859 vykonávacieho nariadenia vyčerpávajúcim spôsobom vymenúva situácie, ktoré môžu spĺňať túto podmienku.

   Pokiaľ ide po prvé o tretiu zarážku a bod 2 písm. a) článku 859 vykonávacieho nariadenia, tieto ustanovenia vyžadujú, aby všetky formality potrebné na napravenie situácie tovaru boli vykonané dodatočne a tovar sa skutočne predložil na colnom úrade určenia v neporušenom stave. Za predpokladu, že sa preukáže zhodnosť tovaru prepravovaného v rámci prvého a druhého režimu tranzitu a že tento druhý režim tranzitu sa riadne skončil, uvedené podmienky sú splnené. Po druhé, pokiaľ ide o článok 859 bod 2 písm. c) tohto vykonávacieho nariadenia, vyžaduje, aby v prípade, že nebola dodržaná lehota stanovená v článku 356 nariadenia a odsek 3 uvedeného článku sa neuplatňuje, sa tovar napriek tomu predložil colnému úradu určenia v primeranom čase. Pokiaľ ide po tretie o článok 859 druhú zarážku rovnakého vykonávacieho nariadenia, ktorá ukladá podmienku, aby posudzované nesplnenie povinnosti nepredstavovalo vedomú nedbanlivosť dotknutej osoby, pri posudzovaní pojmu vedomá nedbanlivosť sa musí zohľadniť najmä zložitosť ustanovení, ktorých nedodržanie viedlo k vzniku colného dlhu, ako aj odborné skúsenosti a náležitá starostlivosť hospodárskeho subjektu.

   (pozri body 39, 40, 42, 44 – 47, bod 2 výroku)

3.  Článok 168 písm. e) smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje odpočet dane z pridanej hodnoty pri dovoze, ktorú je povinný zaplatiť prepravca, ktorý nie je dovozcom ani vlastníkom dotknutého tovaru, ale iba zabezpečoval jeho prepravu a colné vybavenie v rámci výkonu svojej činnosti prepravcu tovaru podliehajúceho dani z pridanej hodnoty.

   Keďže hodnota prepravovaného tovaru nie je súčasťou nákladov tvoriacich ceny fakturované prepravcom, ktorého činnosť sa obmedzuje na prepravu tohto tovaru za odmenu, nie sú splnené podmienky na uplatnenie článku 168 písm. e) smernice 2006/112.

   (pozri body 50, 51, bod 3 výroku)