Vec C‑110/14

Horațiu Ovidiu Costea

proti

SC Volksbank România SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Oradea)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 93/13/EHS — Článok 2 písm. b) — Pojem ‚spotrebiteľ‘ — Zmluva o úvere uzatvorená fyzickou osobou, ktorá vykonáva povolanie advokáta — Vrátenie úveru zabezpečené budovou, ktorá patrí advokátskej kancelárii dlžníka — Dlžník, ktorý má vedomosti potrebné na to, aby dokázal posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky pred podpisom zmluvy“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 3. septembra 2015

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Právomoc vnútroštátneho súdu – Zistenie a posúdenie skutkového stavu

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Pojem spotrebiteľ – Fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie advokáta a ktorá uzatvorila zmluvu o úvere s bankou – Zahrnutie – Podmienka – Vrátenie úveru zabezpečené budovou, ktorá patrí advokátskej kancelárii dlžníka – Neexistencia vplyvu

   [Smernica Rady 93/13, desiate odôvodnenie a článok 2 písm. b) a c)]

3. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Cieľ

   (Smernica Rady 93/13, desiate odôvodnenie a článok 6 ods. 1)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 13)

2.  Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta. Skutočnosť, že pohľadávka vyplývajúca z uvedenej zmluvy je zabezpečená záložnou zmluvou, uzavretou touto osobou ako zástupcom jej advokátskej kancelárie a vzťahujúcou sa na majetok určený na obchody, podnikanie alebo povolanie tejto osoby, ako je budova vo vlastníctve tejto kancelárie, nie je v tejto súvislosti relevantná.

   Ako sa totiž uvádza v desiatom odôvodnení smernice 93/13, jednotné právne pravidlá v súvislosti s nekalými podmienkami majú platiť na všetky zmluvy uzatvorené medzi „predajcami alebo dodávateľmi“ a „spotrebiteľmi“, čo sú pojmy, ktoré definuje článok 2 písm. b) a c) tejto smernice. Uvedená smernica teda definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na postavenie zmluvných strán podľa toho, či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

   Pokiaľ ide o pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13, má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať, alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii. Vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je pri zohľadnení všetkých dôkazov a najmä podmienok zmluvy povinný overiť, či dlžník môže byť označený ako „spotrebiteľ“ v zmysle uvedenej smernice. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci a najmä povahu tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom posudzovanej zmluvy a môžu odhaliť účel nadobudnutia tovaru alebo služby.

   V tejto súvislosti advokát, ktorý uzavrie s fyzickou alebo právnickou osobou konajúcou v rámci jej obchodu, podnikania alebo povolania zmluvu, ktorá, najmä preto, že sa netýka činnosti jeho advokátskej kancelárie, nie je spätá s výkonom jeho povolania advokáta, sa vo vzťahu k tejto osobe nachádza v znevýhodnenom postavení. Okrem toho skutočnosť, že advokát je vo vyššej miere odborne kompetentný, neumožňuje dospieť k záveru, že nie je vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi slabšou stranou.

   (pozri body 15, 17, 21 – 23, 26, 27, 30 a výrok)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 18, 19)