Vec C‑103/14

Bronius Jakutis

a

Kretingalės kooperatinė ŽŪB

proti

Nacionalinė mokėjimo agentūra prie Žemės ūkio ministerijos

a

Lietuvos valstybė

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Poľnohospodárstvo — Nariadenie (ES) č. 73/2009 — Článok 7 ods. 1, článok 10 ods. 1, článok 121 a článok 132 ods. 2 — Vykonávacie predpisy k tomuto nariadeniu — Platnosť vzhľadom na Zmluvu o FEÚ, akt o pristúpení z roku 2003, ako aj zásady nediskriminácie, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a riadnej správy vecí verejných — Modulácia priamych platieb poskytovaných poľnohospodárom — Zníženie súm — Úrovne priamych platieb uplatniteľné v členských štátoch Európskeho spoločenstva v jeho zložení k 30. aprílu 2004 a v členských štátoch, ktoré pristúpili k Európskemu spoločenstvu 1. mája 2004 — Neuverejnenie a neexistencia odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 12. novembra 2015

1. Právo Európskej únie — Výklad — Metódy — Doslovný, systematický a teleologický výklad

   (Nariadenie Rady č. 73/2009, články 10, 121 a článok 132 ods. 2)

2. Poľnohospodárstvo — Spoločná poľnohospodárska politika — Režimy priamej podpory — Spoločné pravidlá — Modulácia priamych platieb poskytovaných poľnohospodárom v členských štátoch, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004 — Zníženie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb — Úrovne priamych platieb uplatňujúce sa v starých a nových členských štátoch — Spôsoby uplatnenia

   (Akt o pristúpení z roku 2003; nariadenie Rady č. 73/2009, článok 7 ods. 1, článok 10 ods. 1 a článok 121)

3. Poľnohospodárstvo — Spoločná poľnohospodárska politika — Režimy priamej podpory — Spoločné pravidlá — Modulácia priamych platieb poskytovaných poľnohospodárom v členských štátoch, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004 — Zníženie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb — Povinnosť Komisie dodržiavať paralelu medzi moduláciou priamych platieb a moduláciou doplnkových vnútroštátnych priamych platieb — Rozsah

   [Akt o pristúpení z roku 2003, príloha II, kapitola 6 A bod 27 písm. b); nariadenie Rady č. 1259/1999, článok 1c, a nariadenie Rady č. 73/2009, odôvodnenie 17 a článok 7 ods. 1 a 2, článok 10 ods. 2 a článok 132 ods. 2 a 5 až 8]

4. Právo Európskej únie — Výklad — Texty vo viacerých jazykoch — Jednotný výklad — Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami — Zohľadnenie všeobecnej systematiky a účelu právnej úpravy

   (Nariadenie Rady č. 1259/1999, článok 1c ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 52, 93)

2.  Článok 7 ods. 1, článok 10 ods. 1 a článok 121 nariadenia č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem „úroveň priamych platieb uplatniteľná v iných ako nových členských štátoch“ treba chápať tak, že uvedená úroveň sa v roku 2012 rovnala 90 % úrovne všetkých priamych platieb, a že pojem „úroveň priamych platieb v nových členských štátoch“ treba chápať tak, že táto úroveň sa v roku 2012 rovnala úrovni v členských štátoch Európskeho spoločenstva v jeho zložení k 30. aprílu 2004. Odkaz na úroveň priamych platieb uplatňujúcu sa v iných členských štátoch, než sú nové členské štáty uvedený v článkoch 10 a 121 nariadenia č. 73/2009, bol totiž do práva Únie zavedený Aktom o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii s cieľom upraviť postupné zavedenie priamych platieb v nových členských štátoch. Keďže spojenie medzi príslušnými úrovňami priamych platieb v dvoch skupinách členských štátov vyplýva z Aktu o pristúpení z roku 2003 a v dôsledku toho z ustanovení primárneho práva, toto spojenie treba pri výklade nariadenia č. 73/2009 považovať za acquis, keďže odráža ustanovenia uvedené v prílohe II uvedeného aktu o pristúpení.

   Za týchto okolností nemôže uspieť argumentácia, ktorá smeruje k spochybňovaniu rovnosti, v zmysle článku 10 nariadenia č. 73/2009, medzi úrovňami priamych platieb uplatniteľných v starých členských štátoch a v nových členských štátoch z dôvodu skutočnosti, že neuplatniteľnosť modulácie na priame platby nižšie ako 5000 eur má za dôsledok to, že suma priamych platieb vyplatených za rok 2012 v starých členských štátoch je napriek modulácii 10 % v skutočnosti vyššia než úroveň 90 % všetkých priamych platieb, teda úroveň formálne dosiahnutá v nových členských štátoch. Keďže úroveň priamych platieb uplatniteľná pred moduláciou je 100 % nezávislá od súm skutočne vyplatených v rôznych členských štátoch, všeobecná modulácia 10 %, uvádzaná v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 73/2009, sa musí považovať za zníženie v zmysle článku 10 ods. 1 tohto nariadenia, na ktoré treba prihliadať na účely konštatovania rovnosti uplatniteľných priamych platieb. Zohľadnenie nominálnych účinkov týchto výpočtov by okrem otázky počtu poľnohospodárov, ktorí dostali menej ako 5000 eur v starých členských štátoch, resp. nových členských štátoch, nastolilo aj otázku podstatného rozdielu medzi vyplatenými sumami priamych platieb za hektár, čo by znemožnilo absolútne porovnanie medzi úrovňami platieb vyplácaných v týchto dvoch skupinách členských štátov. Výber kritéria abstrahujúceho úroveň uplatniteľných priamych platieb umožňuje vyhnúť sa takým úvahám.

   (pozri body 53, 59 – 63, bod 1 výroku)

3.  Pokiaľ ide o doplnkové vnútroštátne priame platby, ktoré možno priznať v rámci systému jednotnej platby na plochu v nových členských štátoch, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004, povolenie Komisie, ktorému podlieha poskytnutie týchto platieb v zmysle článku 132 ods. 6 nariadenia č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, závisí od konkrétneho a podrobného preskúmania predmetných platieb, čo je preskúmanie, ktorého etapy sú už uvedené v článku 1c, ktorý kapitola 6 A bod 27 písm. b) prílohy II Aktu o pristúpení uvedených nových členských štátov k Európskej únii doplnila do nariadenia č. 1259/1999, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

   Hoci sa totiž uvedený článok 1c, ako aj článok 132 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 v zásade týkajú všetkých týchto nových štátov, z odsekov 4 každého z týchto článkov vyplýva, že ak sa nový členský štát rozhodne uplatňovať systém jednotnej platby na plochu, môže za podmienok uvedených v odsekoch 5 a 8 každého z uvedených článkov poskytnúť doplnkovú štátnu priamu pomoc. V súlade s legitímnym dôvodom uplatňovať od roku 2012 systém modulácie v nových členských štátoch vrátane, ako to navrhuje odôvodnenie 17 nariadenia č. 73/2009, vo vzťahu k doplnkovým vnútroštátnym priamym platbám, treba zjednotiť mechanizmus zníženia kumulovanej sumy priamych platieb Únie a doplnkových vnútroštátnych priamych platieb so systémom modulácie prahov priamych platieb Únie. Pokiaľ ide o uvedenú kumulovanú sumu, zníženia treba zohľadniť, len ak je modulácia uplatniteľná na priame platby Únie. Keďže podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 sa modulácia neuplatňuje na platby nižšie ako 300000 eur, zníženia tiež nemajú zaťažovať doplnkové vnútroštátne priame platby.

   Keďže v tejto súvislosti sa článok 7 ods. 1 nariadenia č. 73/2009 neuplatňuje v nových členských štátoch, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004, uplatní sa len článok 7 ods. 2 tohto nariadenia, a preto je uplatniteľné iba zníženie o 4 percentuálne body na sumy prevyšujúce 300000 eur. V dôsledku toho sa musí rozhodnutie Komisie, ktoré nedodržiava paralelu medzi moduláciou priamych platieb a moduláciou doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, vyhlásiť za neplatné, v rozsahu, v akom ukladá uplatnenie modulácie v roku 2012 vo vzťahu k poľnohospodárom, pre ktorých sa celková suma priamych vnútroštátnych platieb a platieb Únie pohybuje od 5000 do 300000 eur.

   (pozri body 81 – 87, bod 2 výroku)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 103)