Vec C‑85/14

KPN BV

proti

Autoriteit Consument en Markt (ACM)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het Bedrijfsleven)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Elektronické komunikačné siete a služby — Univerzálna služba a práva užívateľov — Smernica 2002/22/ES — Článok 28 — Prístup k číslam a službám — Negeografické čísla — Smernica 2002/19/ES — Články 5, 8 a 13 — Právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov — Kontrola cien — Tranzitné služby volaní — Vnútroštátna právna úprava, ktorá poskytovateľom tranzitných služieb telefonických hovorov zakazuje uplatnenie vyšších poplatkov za volania na negeografické čísla oproti volaniam na geografické čísla — Podnik, ktorý nemá významný vplyv na trhu — Príslušný vnútroštátny orgán“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. septembra 2015

1. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Doslovný, systematický a teleologický výklad

2. Aproximácia právnych predpisov – Elektronické komunikačné siete a služby – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Prístup k číslam a službám elektronických komunikácií – Negeografické čísla – Právomoc vnútroštátneho regulačného orgánu uložiť poplatkovú povinnosť operátorovi, ktorý nemá významný vplyv na trhu, s cieľom odstrániť prekážku – Dodržiavanie zásady proporcionality – Overenie vnútroštátnym súdom

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, články 6, 7, 7a a 8, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, zmenená a doplnená smernicou 2009/136, článok 28)

3. Aproximácia právnych predpisov – Elektronické komunikačné siete a služby – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Prístup k číslam a službám elektronických komunikácií – Negeografické čísla – Vnútroštátna právna úprava, ktorá upravuje možnosť iného vnútroštátneho subjektu, ako je vnútroštátny regulačný orgán, uložiť poplatkovú povinnosť operátorom – Prípustnosť – Podmienky

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, článok 3 ods. 2, 4 a 6, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, zmenená a doplnená smernicou 2009/136, článok 28)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 33)

2.  Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že príslušnému národnému orgánu umožňuje uložiť poplatkovú povinnosť podľa článku 28 smernice 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, s cieľom odstrániť prekážku pre volania na negeografické čísla v Únii, ktorá nemá technickú povahu, ale ktorá vyplýva z uplatňovaných poplatkov, bez toho, aby sa uskutočnila analýza trhu, z ktorej vyplýva, že dotknutý podnik má na trhu významný vplyv, ak takáto povinnosť predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie na to, aby sa zaručilo, že koncoví užívatelia budú môcť mať prístup k službám využívajúcim negeografické čísla v Únii.

   Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či je táto podmienka splnená a či je poplatková povinnosť objektívna, transparentná, primeraná, nediskriminačná, či vychádza z povahy zisteného problému a je odôvodnená s ohľadom na ciele uvedené v článku 8 smernice 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, a či boli postupy uvedené v článkoch 6, 7 a 7a smernice 2002/21, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, dodržané.

   (pozri body 43, 49, bod 1 výroku)

3.  Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát môže stanoviť, že poplatkovú povinnosť podľa článku 28 smernice 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, uloží iný vnútroštátny orgán ako národný regulačný orgán, ktorý je vo všeobecnosti poverený uplatňovaním národného regulačného rámca Únie pre elektronické komunikačné siete a služby, pod podmienkou, že tento orgán spĺňa podmienky príslušnosti, nezávislosti, nestrannosti a transparentnosti, ktoré sú stanovené v smernici 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, a že rozhodnutia, ktoré prijme, budú môcť byť predmetom účinného opravného prostriedku pred orgánom nezávislým od zainteresovaných strán, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

   Podľa článku 3 ods. 2, 4 a 6 smernice 2002/21 majú totiž členské štáty nielen povinnosť zaručiť nezávislosť národných regulačných orgánov tým, že zabezpečia ich právne odčlenenie a nezávislé fungovanie od všetkých organizácií poskytujúcich siete, zariadenia alebo elektronické komunikačné služby, ale tiež sú povinné zverejniť úlohy, ktoré majú tieto orgány vykonávať v súlade s novým regulačným rámcom, tak aby boli ľahko dostupné, najmä pokiaľ ide o úlohy, ktoré sú zverené viacerým orgánom, a oznámiť Komisii názov orgánov poverených plnením týchto funkcií, ako aj ich príslušnú zodpovednosť. V dôsledku toho ak tieto oprávnenia, čo i len čiastočne, prináležia inému vnútroštátnemu orgánu ako národnému regulačnému orgánu, ktorý je vo všeobecnosti poverený uplatňovaním nového regulačného rámca, prináleží každému členskému štátu dbať o to, aby tento iný orgán nebol priamo alebo nepriamo zapojený do prevádzkových funkcií v zmysle tejto smernice.

   (pozri body 55 – 58, bod 2 výroku)