Vec C‑71/14

East Sussex County Council

proti

Information Commissioner

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,

ktorý podal First‑tier Tribunal)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Aarhuský dohovor — Smernica 2003/4/ES — Články 5 a 6 — Prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí — Poplatok za poskytnutie informácií o životnom prostredí — Pojem ‚primeraná suma‘ — Náklady na udržiavanie databázy a všeobecné náklady — Prístup k spravodlivosti — Správne a súdne preskúmanie rozhodnutia ukladajúceho poplatok“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 6. októbra 2015

1. Životné prostredie — Sloboda prístupu k informáciám — Smernica 2003/4 — Poskytnutie informácií o životnom prostredí za poplatok — Náklady, ktoré môžu byť zahrnuté do poplatku — Náklady na udržiavanie databázy — Vylúčenie — Všeobecné náklady spojené s vybavovaním žiadostí o prístup — Zahrnutie — Podmienky

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4, odôvodnenie 18, článok 3 ods. 5 písm. c) a článok 5 ods. 1 a 2]

2. Životné prostredie — Sloboda prístupu k informáciám — Smernica 2003/4 — Poskytnutie informácií o životnom prostredí za poplatok — Primeranosť výšky poplatku — Pojem — Kritériá posúdenia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4, článok 5 ods. 2)

3. Prejudiciálne otázky — Právomoc Súdneho dvora — Hranice — Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď — Otázky nesúvisiace s predmetom konania vo veci samej — Neprípustnosť

   (Článok 267 ZFEÚ)

4. Životné prostredie — Sloboda prístupu k informáciám — Smernica 2003/4 — Poskytnutie informácií o životnom prostredí za poplatok — Primeranosť výšky poplatku — Súdne preskúmanie — Minimálne požiadavky

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4, článok 5 ods. 2 a článok 6)

5. Právo Európskej únie — Práva priznané jednotlivcom — Vnútroštátne procesné pravidlá — Dodržiavanie zásady efektivity — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca obmedzené súdne preskúmanie týkajúce sa skutkových otázok — Prípustnosť — Podmienky

1.  Článok 5 ods. 2 smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí sa má vykladať v tom zmysle, že poplatok uložený za poskytnutie osobitného typu informácií o životnom prostredí nemôže zahŕňať žiadnu časť nákladov vynaložených na udržiavanie databázy používanej na tieto účely verejným orgánom, ale môže zahŕňať všeobecné náklady pripadajúce na pracovný čas strávený zamestnancami tohto orgánu na zodpovedanie individuálnych žiadostí o informácie, primerane zohľadnené pri stanovení tohto poplatku pod podmienkou, že celková výška uvedeného poplatku neprekročí primeranú sumu.

   Z článku 5 ods. 1 smernice 2003/4 v spojení s článkom 3 ods. 5 písm. c) tejto smernice vyplýva, že v podstate len náklady nevyplývajúce zo zriadenia a udržiavania registrov, zoznamov a zariadení na preštudovanie môžu patriť pod pojem poskytnutie informácií o životnom prostredí a len na pokrytie týchto nákladov môžu vnútroštátne orgány vyžadovať zaplatenie poplatku na základe článku 5 ods. 2 smernice 2003/4. Takéto náklady zahŕňajú nielen výdavky na poštovné a zhotovenie fotokópií, ale aj náklady spojené s časom, ktorý zamestnanci dotknutého verejného orgánu strávili zodpovedaním individuálnych žiadostí o informácie, čo predstavuje najmä čas vyhľadávania dotknutých informácií a ich úpravu do požadovaného formátu. Okrem toho, vzhľadom na použitie pojmu skutočné náklady v odôvodnení 18 smernice 2003/4, primerane zohľadnené všeobecné náklady možno v podstate zahrnúť do výpočtu poplatku stanoveného v článku 5 ods. 2 uvedenej smernice. Zahrnutie všeobecných nákladov do výpočtu tohto poplatku totiž zodpovedá bežnej účtovnej praxi. Tieto náklady však možno zahrnúť do výpočtu uvedeného poplatku len vtedy, ak ich možno priradiť k výdavku spojenému s poskytnutím informácií o životnom prostredí.

   (pozri body 34, 36, 39, 40, 45, bod 1 výroku)

2.  Pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 5 ods. 2 smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, podľa ktorej celková výška poplatku stanoveného v tomto ustanovení nesmie prekročiť primeranú sumu, je potrebné odmietnuť akýkoľvek výklad pojmu primeraná suma, ktorý by mohol pôsobiť odradzujúco na osoby snažiace sa získať informácie alebo obmedziť ich právo na prístup k týmto informáciám. Na účely posúdenia, či poplatok požadovaný podľa článku 5 ods. 2 smernice 2003/4 má odradzujúci účinok, treba zohľadniť tak hospodársku situáciu žiadateľa informácií, ako aj všeobecný záujem na ochrane životného prostredia. Toto posúdenie sa teda nemôže týkať len hospodárskej situácie dotknutej osoby, ale musí vychádzať aj z objektívnej analýzy výšky tohto poplatku. Uvedený poplatok preto nemôže presiahnuť finančné možnosti dotknutej osoby ani sa v nijakom prípade nemôže zdať objektívne neprimeraný.

   Navyše samotná skutočnosť, že poplatok nie je odradzujúci vzhľadom na hospodársku situáciu dotknutých osôb, neoslobodzuje verejný orgán od povinnosti zabezpečiť, aby sa uvedené poplatky nejavili verejnosti ako neprimerané, pokiaľ ide o všeobecný záujem spojený s ochranou životného prostredia.

   (pozri body 42 – 44)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 48, 49)

4.  Článok 6 smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je primeranosť poplatku uloženého za poskytnutie osobitného typu informácií o životnom prostredí predmetom len obmedzeného správneho a súdneho preskúmania, aké stanovuje anglické právo, pokiaľ sa toto preskúmanie vykoná na základe objektívnych skutočností a v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity sa týka otázky, či verejný orgán, ktorý uložil tento poplatok, dodržal podmienky stanovené v článku 5 ods. 2 tejto smernice, čo musí overiť vnútroštátny súd.

   Pojmy „znovu zvážiť“ a „administratívne preskúmať“ uvedené v článku 6 ods. 1 tejto smernice, ako aj pojem „preskúmať“ použitý v odseku 2 uvedeného článku nedefinujú rozsah správneho a súdneho preskúmania, ktoré táto smernica vyžaduje. Pri absencii konkrétnych predpisov Únie v tejto oblasti musí byť tento rozsah stanovený v právnom poriadku členských štátov pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity. V tejto súvislosti je existencia účinného správneho a súdneho preskúmania uloženia poplatku za poskytnutie informácií o životnom prostredí vnútorne spojená s uskutočnením cieľa, ktorý normotvorca Únie sledoval prijatím smernice 2003/4 a ktorým je zaistiť súlad práva Únie s Aarhuským dohovorom, a to stanovením všeobecného režimu, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby každá fyzická alebo právnická osoba z členského štátu mala právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, ktorými disponujú orgány verejnej moci alebo ktoré sa pre ne uchovávajú, bez toho, aby musela preukázať oprávnený záujem.

   (pozri body 53, 56, 61, bod 2 výroku)

5.  Zásada efektivity vyžaduje, aby ochrana práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, nepodliehala podmienkam, ktoré by prakticky znemožnili alebo nadmerne sťažili výkon týchto práv. V tomto ohľade výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie nie je prakticky znemožnený alebo nadmerne sťažený samotnou skutočnosťou, že postup súdneho preskúmania rozhodnutí správnych orgánov neumožňuje komplexné preskúmanie uvedených rozhodnutí. Stále však platí, že každý vnútroštátny výkon súdneho preskúmania musí súdu, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie tohto rozhodnutia, umožňovať v rámci preskúmavania zákonnosti tohto rozhodnutia, aby uplatňoval príslušné zásady a predpisy práva Únie. Obmedzené súdne preskúmanie, pokiaľ ide o posúdenie určitých skutkových otázok, je v súlade s právom Únie za predpokladu, že umožňuje súdu, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie takéhoto rozhodnutia, aby v rámci preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia skutočne uplatnil príslušné zásady a predpisy práva Únie.

   (pozri body 55, 58)