Vec C‑636/13 P

Roca Sanitario SA

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Kartely – Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom – Koordinácia predajných cien a výmena citlivých obchodných informácií – Usmernenia k metóde stanovenia výšky pokút z roku 2006 – Povinnosť odôvodnenia – Zásada rovnosti zaobchádzania – Proporcionalita – Výkon neobmedzenej súdnej právomoci“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 26. januára 2017

1. Hospodárska súťaž–Pokuty–Suma–Súdne preskúmanie–Neobmedzená právomoc–Preskúmanie zákonnosti–Rozsah a obmedzenia

   (Články 261 a 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

2. Súdne konanie–Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania–Podmienky–Rozšírenie existujúceho dôvodu–Absencia rozšírenia–Neprípustnosť

   [Rokovací poriadok Všeobecného súdu (1991), článok 48 ods. 2]

3. Odvolanie–Právomoc Súdneho dvora–Spochybnenie posúdenia Všeobecného súdu o výške pokút uložených podnikom, ktoré porušili pravidlá hospodárskej súťaže podľa Zmluvy, z dôvodov spravodlivého zaobchádzania–Vylúčenie

   (Články 256 a 261 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

4. Hospodárska súťaž–Pokuty–Suma–Stanovenie–Určenie základnej sumy–Závažnosť priestupku–Právo na vstup–Faktory, ktoré sa majú zohľadniť–Dodržiavanie zásady proporcionality

   (Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 21, 23 a 25)

5. Hospodárska súťaž–Pokuty–Suma–Stanovenie–Kritériá–Závažnosť priestupku–Kritériá posúdenia

   (Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 19 až 23 a bod 25)

6. Hospodárska súťaž–Pokuty–Suma–Stanovenie–Súdne preskúmanie–Neobmedzená právomoc súdu Únie–Rozsah–Hraničné rozmedzie–Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania–Zohľadnenie rozdielov a okolností, ktoré sú charakteristické pre dotknuté podniky

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 20 a 21; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenia Komisie 2006/C 210/02, body 13, 19 – 22, 25, 28 a 29)

7. Odvolanie–Dôvody–Odôvodnenie rozsudku postihnuté porušením práva Únie–Výrok založený na iných právnych dôvodoch–Zamietnutie

   (Článok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

8. Odvolanie–Dôvody–Preskúmanie posúdenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom–Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

   (Článok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

1.  Pokiaľ ide o súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie ukladajúcich pokutu v prípade porušenia práva hospodárskej súťaže, prináleží súdu Únie, aby uskutočnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predložených žalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Počas tohto preskúmania sa súd nemôže opierať o mieru voľnej úvahy Komisie, a to ani pokiaľ ide o výber zohľadnených dôkazov pri uplatňovaní kritérií uvedených v usmerneniach, ani pokiaľ ide o hodnotenie týchto dôkazov, a upustiť tak od vykonania podrobného vecného a právneho preskúmania.

   Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorú priznáva článok 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále.

   Výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci však neznamená preskúmanie ex offo a konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo, prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov.

   (pozri body 32 – 34)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 35 – 37)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 47)

4.  Pri stanovovaní súm pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je potrebné zohľadniť dĺžku trvania porušenia a všetky faktory, na ktoré treba prihliadať pri posúdení jeho závažnosti. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, patrí konanie každého podniku, úloha každého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý mohli z neho mať, ich veľkosť a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie.

   Skutočnosť, že podnik nepatril do „jadra“ kartelu, a to najmä preto, že sa nezúčastnil jeho založenia a udržiavania, v každom prípade nemôže preukázať, že Všeobecný súd mal dospieť k záveru, že koeficienty „závažnosti porušenia“ a „dodatočnej sumy“ vo výške 15 % nie sú primerané alebo že sú príliš vysoké, keďže uvedená výška je odôvodnená samotnou povahou dotknutého porušenia, teda koordináciou zvýšenia cien. Takéto porušenie totiž patrí v zmysle bodov 23 a 25 usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže a uvedená sadzba 15 % je na stupnici sankcií najnižšou sadzbou za takéto porušenia podľa uvedených usmernení.

   Všeobecný súd sa teda mohol oprávnene domnievať, že Komisia neporušila zásadu proporcionality, keď stanovila koeficienty „závažnosti porušenia“ a „dodatočnej sumy“ vo výške 15 % bez ohľadu na obmedzený geografický rozsah účasti podniku na dotknutom porušení.

   (pozri body 48, 49, 52 – 54)

5.  Aj keď na posúdenie závažnosti porušenia ustanovení článku 101 ZFEÚ, a následne na stanovenie výšky pokuty, ktorá má byť uložená, je možné zohľadniť najmä geografický rozsah tohto porušenia a počet výrobkov, na ktoré sa porušenie vzťahuje, len skutočnosť, že isté porušenie pokrýva väčší geografický rozsah a vyšší počet výrobkov ako iné, nemusí sama osebe nevyhnutne znamenať, že prvé z týchto porušení posúdené ako celok, a osobitne vzhľadom na jeho povahu, musí byť kvalifikované ako závažnejšie než druhé z nich, a teda odôvodňuje vyššie koeficienty „závažnosti porušenia“ a „dodatočnej sumy“, než aké sú použité na výpočet pokuty uloženej za druhé z uvedených porušení.

   (pozri bod 56)

6.  Povinnosť dodržania zásady rovnosti zaobchádzania má Všeobecný súd nielen v rámci výkonu jeho preskúmania zákonnosti rozhodnutia Komisie ukladajúceho pokuty, ale aj v rámci výkonu jeho neobmedzenej súdnej právomoci. Výkon takej právomoci pri stanovení výšky uložených pokút totiž nemôže viesť k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili na dohode alebo zosúladenom postupe v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ.

   Na základe uvedenej zásady na účely posúdenia závažnosti porušenia nemusí k zohľadneniu rozdielov medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili toho istého kartelu, predovšetkým pokiaľ ide o geografický rozsah ich príslušných účastí, nevyhnutne dôjsť pri stanovovaní koeficientov „závažnosti porušenia“ a „dodatočnej sumy“, ale môže sa tak stať v inom štádiu stanovenia pokuty, ako napríklad pri úprave základnej výšky podľa poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na základe bodov 28 a 29 usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003. Také rozdiely sa tiež môžu odrážať prostredníctvom hodnoty predaja, z ktorej sa vychádza pri stanovení základnej výšky pokuty, pričom táto hodnota pre každý zúčastnený podnik odzrkadľuje význam jeho účasti na dotknutom porušení v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006, ktorý umožňuje vziať ako východiskový bod na stanovenie pokút sumu, ktorá odráža hospodársku dôležitosť porušenia a podiel podniku na tomto porušení.

   (pozri body 58 – 60)

7.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 62, 63)

8.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 69)