Vec C‑603/13 P

Galp Energía España SA a i.

proti

Európskej komisii

„Odvolanie — Článok 81 ES — Kartely — Španielsky trh s cestným bitúmenom — Rozdelenie trhu a koordinácia cien — Neprimeraná dĺžka konania pred Všeobecným súdom — Článok 261 ZFEÚ — Nariadenie (ES) č. 1/2003 — Článok 31 — Neobmedzená súdna právomoc — Článok 264 ZFEÚ — Čiastočné alebo úplné zrušenie rozhodnutia Komisie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 21. januára 2016

1. Odvolanie — Dôvody — Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia — Dôvod, ktorému chýba presnosť — Neprípustnosť

   [Článok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 168 ods. 1 písm. d)]

2. Odvolanie — Dôvody — Nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov — Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom — Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

   (Článok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

3. Súdne konanie — Dĺžka konania pred Všeobecným súdom — Primeraná lehota — Spor, ktorý sa týka existencie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže — Nedodržanie primeranej lehoty — Dôsledky — Mimozmluvná zodpovednosť uplatňovaná prostredníctvom žaloby o náhradu škody — Autonómna povaha vo vzťahu k žalobe o neplatnosť — Kritériá posúdenia porušenia zásady primeranej lehoty

   (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)

4. Žaloba o neplatnosť — Neobmedzené súdne preskúmanie — Rozsah — Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť — Skutočnosti, ktoré nastali pred alebo po prijatí napadnutého rozhodnutia — Skutočnosti predložené v rámci správneho konania alebo po prvýkrát v rámci žaloby o neplatnosť — Zahrnutie

   (Články 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ, 261 ZFEÚ a 263 ZFEÚ)

5. Hospodárska súťaž — Pokuty — Výška — Súdne preskúmanie — Neobmedzená súdna právomoc — Preskúmanie zákonnosti — Rozsah a obmedzenia — Obmedzenie rozsahu neobmedzenej súdnej právomoci výhradne na určenie výšky uloženej pokuty

   (Články 261 ZFEÚ a 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a článok 31)

6. Žaloba o neplatnosť — Zrušujúci rozsudok — Rozsah — Úplné zrušenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a pokračujúce porušenie a ukladá pokutu napriek tomu, že bola uznaná zodpovednosť žalujúceho podniku len za časť protisúťažných správaní — Neprípustnosť

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 264 prvý odsek ZFEÚ)

7. Hospodárska súťaž — Pokuty — Výška — Určenie — Voľná úvaha Komisie — Súdne preskúmanie — Neobmedzená právomoc súdu Únie — Rozsah — Určenie výšky uloženej pokuty — Kritériá posúdenia — Závažnosť a dĺžka trvania porušenia — Dodržanie zásad odôvodnenia, proporcionality, individualizácie trestov a rovnosti zaobchádzania

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3 a článok 31; Štatút Súdneho dvora, článok 61 prvý odsek)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 43, 44)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 46)

3.  Sankciou za porušenie povinnosti súdu Únie rozhodnúť o veciach, ktoré sú mu predložené, v primeranej lehote, ktorá mu vyplýva z článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie, je žaloba o náhradu škody predložená Všeobecnému súdu, ktorá predstavuje účinný prostriedok nápravy.

   Z toho vyplýva, že návrh na náhradu škody spôsobenej nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie Všeobecným súdom nemožno predložiť priamo Súdnemu dvoru v rámci odvolania, ale musí sa podať na samotný Všeobecný súd. Keďže je zrejmé, bez toho, aby bolo potrebné, aby účastníci konania predložili v tejto súvislosti dodatočné dôkazy, že Všeobecný súd dostatočne závažne porušil svoju povinnosť rozhodnúť vo veci v primeranej lehote, Súdny dvor môže v rámci odvolania na toto porušenie poukázať.

   V dôsledku toho bez ohľadu na povinnosť účastníkov konania podať žalobu o náhradu škody na Všeobecný súd treba konštatovať porušenie uvedenej zásady v prípade, keď sa dĺžka konania na Všeobecnom súde, teda približne päť rokov a deväť mesiacov, ktorá najmä zahŕňa obdobie štyroch rokov a jedného mesiaca bez akéhokoľvek procesného úkonu medzi koncom písomnej časti konania a pojednávaním, nedá vysvetliť ani povahou a zložitosťou veci a ani kontextom tejto veci. O tento prípad osobitne ide, keď ani z napadnutého rozsudku, ani z dôkazov predložených účastníkmi konania nevyplýva, že toto obdobie nečinnosti bolo objektívne odôvodnené, prípadne sa oň pričinili odvolateľky.

   (pozri body 55 – 59)

4.  Systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podľa článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ predstavuje preskúmavanie zákonnosti aktov inštitúcií stanovené článkom 263 ZFEÚ, ktoré môže byť doplnené na základe článku 261 ZFEÚ a na základe žiadosti odvolateliek neobmedzenou právomocou Všeobecného súdu, pokiaľ ide o sankcie uložené v tejto oblasti Komisiou.

   V tejto súvislosti sa rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ vzťahuje na všetky časti rozhodnutia Komisie týkajúce sa postupov podľa článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na dôvody predložené odvolateľkami a s ohľadom na všetky skutočnosti predložené odvolateľkami bez ohľadu na to, či nastali pred alebo po prijatí rozhodnutia, či boli predtým predložené v rámci správneho konania alebo prvýkrát v rámci konania o žalobe podanej na Všeobecný súd, ak sú tieto skutočnosti relevantné na účely preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia Komisie.

   (pozri body 71, 72)

5.  Rozsah neobmedzenej súdnej právomoci je prísne obmedzený, na rozdiel od preskúmania zákonnosti stanovenej v článku 263 ZFEÚ, na určenie výšky pokuty. Neobmedzená súdna právomoc, ktorou disponuje Všeobecný súd na základe článku 31 nariadenia č. 1/2003, sa týka len jeho posúdenia pokuty uloženej Komisiou, a nie akejkoľvek úpravy skutočností zakladajúcich protiprávne konanie, ktoré Komisia v súlade s právom konštatovala v rozhodnutí, ktoré bolo predložené súdu Únie.

   Hoci Všeobecný súd na jednej strane konštatuje, že Komisia nepreukázala, že sa podniky obvinené z účasti na karteli porušujúcom pravidlá hospodárskej súťaže zúčastnili kompenzačného mechanizmu určeného na naprávanie odchýlok, ku ktorým došlo pri dohodnutom rozdelení trhu a zákazníkov, ako aj na systéme dozoru nad rozdelením trhu a rozdelením zákazníkov prostredníctvom výmeny informácií o objemoch predaja, a na druhej strane konštatuje, že rozhodnutie Komisie nie je založené na žiadnom inom dôvode než na účasti týchto podnikov na týchto dvoch zložkách porušenia, dopustí sa nesprávneho právneho posúdenia, ak v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci konštatuje, že tieto podniky vedeli o účasti ostatných účastníkov kartelu na kompenzačnom mechanizme a že tiež mohli predvídať aj ich účasť na systéme kontroly, v dôsledku čoho je možné vyvodiť na základe článku 101 ZFEÚ ich zodpovednosť a podľa Všeobecného súdu bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri určovaní výšky pokuty.

   (pozri body 76 – 79)

6.  Konštatovanie Všeobecného súdu o nedostatku dôkazov o úplnej účasti niektorých podnikov na porušení pravidiel hospodárskej súťaže nemôže podľa článku 264 prvého odseku ZFEÚ viesť k zrušeniu celého rozhodnutia, ktorým im bola uložená pokuta, lebo tieto skutočnosti sú len doplnkovými zložkami dotknutého porušenia. Skutočnosť, že Komisia nepredložila dôkaz o takejto účasti uvedených podnikov nemení podstatu jej rozhodnutia, lebo jediné a pokračujúce porušenie konštatované Komisiou sa skladá najmä z dvoch hlavných protiprávnych konaní, a síce z rozdelenia trhu a z koordinácie cien.

   (pozri bod 86)

7.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 87 – 90)