Vec C‑586/13

Martin Meat kft

proti

Gézovi Simonfayimu

a

Ulrichovi Salburgovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pesti Központi Kerületi Bíróság)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Slobodné poskytovanie služieb — Smernica 96/71/ES — Článok 1 ods. 3 písm. a) a c) — Vysielanie pracovníkov — Pridelenie pracovníkov — Akt o pristúpení z roku 2003 — Kapitola 1 ods. 2 a 13 prílohy X — Prechodné opatrenia — Prístup maďarských štátnych príslušníkov na pracovný trh štátov, ktoré už v čase pristúpenia Maďarskej republiky boli členskými štátmi Európskej únie — Požiadavka pracovného povolenia na účely pridelenia pracovníkov — Nie citlivé odvetvia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. júna 2015

1. Pristúpenie nových členských štátov — Akt o pristúpení z roku 2003 — Prechodné opatrenia — Slobodné poskytovanie služieb — Vysielanie pracovníkov — Vnútroštátna právna úprava starého členského štátu obmedzujúca pridelenie maďarskej pracovnej sily na svoje územie — Prípustnosť

   (Akt o pristúpení z roku 2003, príloha X, kapitola 1 ods. 2 a 13)

2. Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb — Smernica 96/71 — Pôsobnosť — Pridelenie pracovnej sily — Pojem — Kritériá posúdenia

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 1 ods. 3 písm. c)]

1.  Kapitola 1 ods. 2 a 13 prílohy X Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa má vykladať v tom zmysle, že Rakúska republika má právo obmedziť pridelenie pracovnej sily na svoje územie v súlade s kapitolou 1 ods. 2 tejto prílohy, hoci sa uvedené pridelenie netýka citlivého odvetvia v zmysle kapitoly 1 ods. 13 uvedenej prílohy.

   Okolnosť, že Spolková republika Nemecko a Rakúska republika si vyjednali zvláštnu výnimku, uvedenú v kapitole 1 ods. 13 prílohy X tohto aktu, ktorá sa týka určitých citlivých odvetví, v ktorých majú tieto dva členské štáty právo obmedziť slobodné poskytovanie služieb, ktoré predpokladá pohyb pracovníkov, nemožno považovať za okolnosť, ktorá im nechávala menší manévrovací priestor, než akým disponujú členské štáty, ktoré nevyjednali takúto výnimku na reguláciu prílevu maďarských pracovníkov na ich územie.

   (pozri body 27, 29, 30, bod 1 výroku)

2.  Pri existencii zmluvného vzťahu týkajúceho sa poskytovania služieb treba na určenie, či sa tento zmluvný vzťah musí kvalifikovať ako pridelenie pracovnej sily v zmysle článku 1 ods. 3 písm. c) smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré naznačujú, či premiestnenie pracovníka do hostiteľského členského štátu je alebo nie je samotným predmetom poskytovania služieb, ktorého sa uvedený zmluvný vzťah týka. Indíciami, ktoré naznačujú, že také premiestnenie nie je samotným predmetom tohto poskytovania služieb, sú v zásade najmä skutočnosť, že poskytovateľ služieb znáša dôsledky poskytovania služieb, ktoré nie je v súlade so zmluvou, ako aj okolnosť, že tento poskytovateľ môže voľne určiť počet pracovníkov, ktorý považuje za užitočné vyslať do hostiteľského členského štátu. Naopak okolnosť, že podnik, ktorý je príjemcom tohto poskytovania služieb, kontroluje súlad uvedeného poskytovania s uvedenou zmluvou, alebo že môže dávať pracovníkom poskytovateľa služieb určité všeobecné pokyny, sama osebe neumožňuje prijať záver o existencii pridelenia zamestnancov.

   (pozri bod 41, bod 2 výroku)

Vec C‑586/13

Martin Meat kft

proti

Gézovi Simonfayimu

a

Ulrichovi Salburgovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pesti Központi Kerületi Bíróság)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Slobodné poskytovanie služieb — Smernica 96/71/ES — Článok 1 ods. 3 písm. a) a c) — Vysielanie pracovníkov — Pridelenie pracovníkov — Akt o pristúpení z roku 2003 — Kapitola 1 ods. 2 a 13 prílohy X — Prechodné opatrenia — Prístup maďarských štátnych príslušníkov na pracovný trh štátov, ktoré už v čase pristúpenia Maďarskej republiky boli členskými štátmi Európskej únie — Požiadavka pracovného povolenia na účely pridelenia pracovníkov — Nie citlivé odvetvia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. júna 2015

1. Pristúpenie nových členských štátov – Akt o pristúpení z roku 2003 – Prechodné opatrenia – Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov – Vnútroštátna právna úprava starého členského štátu obmedzujúca pridelenie maďarskej pracovnej sily na svoje územie – Prípustnosť

   (Akt o pristúpení z roku 2003, príloha X, kapitola 1 ods. 2 a 13)

2. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 96/71 – Pôsobnosť – Pridelenie pracovnej sily – Pojem – Kritériá posúdenia

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 1 ods. 3 písm. c)]

1.  Kapitola 1 ods. 2 a 13 prílohy X Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa má vykladať v tom zmysle, že Rakúska republika má právo obmedziť pridelenie pracovnej sily na svoje územie v súlade s kapitolou 1 ods. 2 tejto prílohy, hoci sa uvedené pridelenie netýka citlivého odvetvia v zmysle kapitoly 1 ods. 13 uvedenej prílohy.

   Okolnosť, že Spolková republika Nemecko a Rakúska republika si vyjednali zvláštnu výnimku, uvedenú v kapitole 1 ods. 13 prílohy X tohto aktu, ktorá sa týka určitých citlivých odvetví, v ktorých majú tieto dva členské štáty právo obmedziť slobodné poskytovanie služieb, ktoré predpokladá pohyb pracovníkov, nemožno považovať za okolnosť, ktorá im nechávala menší manévrovací priestor, než akým disponujú členské štáty, ktoré nevyjednali takúto výnimku na reguláciu prílevu maďarských pracovníkov na ich územie.

   (pozri body 27, 29, 30, bod 1 výroku)

2.  Pri existencii zmluvného vzťahu týkajúceho sa poskytovania služieb treba na určenie, či sa tento zmluvný vzťah musí kvalifikovať ako pridelenie pracovnej sily v zmysle článku 1 ods. 3 písm. c) smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré naznačujú, či premiestnenie pracovníka do hostiteľského členského štátu je alebo nie je samotným predmetom poskytovania služieb, ktorého sa uvedený zmluvný vzťah týka. Indíciami, ktoré naznačujú, že také premiestnenie nie je samotným predmetom tohto poskytovania služieb, sú v zásade najmä skutočnosť, že poskytovateľ služieb znáša dôsledky poskytovania služieb, ktoré nie je v súlade so zmluvou, ako aj okolnosť, že tento poskytovateľ môže voľne určiť počet pracovníkov, ktorý považuje za užitočné vyslať do hostiteľského členského štátu. Naopak okolnosť, že podnik, ktorý je príjemcom tohto poskytovania služieb, kontroluje súlad uvedeného poskytovania s uvedenou zmluvou, alebo že môže dávať pracovníkom poskytovateľa služieb určité všeobecné pokyny, sama osebe neumožňuje prijať záver o existencii pridelenia zamestnancov.

   (pozri bod 41, bod 2 výroku)