Vec C‑527/13

Lourdes Cachaldora Fernández

proti

Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS)

a

Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Galicia)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Pracovníci mužského a ženského pohlavia — Rovnosť zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia — Smernica 79/7/EHS — Článok 4 — Smernica 97/81/ES — Rámcová dohoda UNICE, CEEP a ETUC o práci na kratší pracovný čas — Výpočet dávok — Systém zahrnutia medzier v platení príspevkov — Pracovníci na kratší pracovný čas a pracovníci na plný pracovný úväzok“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. apríla 2015

1. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia – Smernica 79/7 – Vnútroštátna právna úprava, ktorá na výpočet invalidného dôchodku príspevkového typu upravuje pre obdobia prerušenia prispievania v zamestnaní na kratší pracovný čas uplatnenie redukčného koeficientu za toto zamestnanie – Neexistencia rovnocenného zníženia pre prerušenia po zamestnaní na plný pracovný úväzok – Neexistencia diskriminácie – Prípustnosť takejto právnej úpravy

   (Smernica Rady 79/7, článok 4 ods. 1)

2. Sociálna politika – Rámcová dohoda UNICE, CEEP a ETUC o práci na kratší pracovný čas – Smernica 97/81 – Pôsobnosť – Podmienky zamestnania – Pojem – Podmienky týkajúce sa dôchodkov vyplývajúce zo zákonného systému sociálneho zabezpečenia – Vylúčenie – Prekážky právnej povahy, ktoré môžu obmedziť možnosti práce na kratší pracovný čas – Pojem

   [Smernica Rady 97/81, zmenená a doplnená smernicou 98/23, príloha, doložka 4 bod 1 a doložka 5 bod 1 písm. a)]

1.  Článok 4 ods. 1 smernice 79/7 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právne úprave, ktorá stanovuje, že medziobdobia neplatenia príspevkov, ktoré sú zahrnuté v referenčnom období na účely výpočtu invalidného dôchodku príspevkového typu a ktoré nasledovali po období zamestnania na kratší pracovný čas, sa zohľadnia do výšky platných minimálnych príspevkových základov znížených o redukčný koeficient za toto zamestnanie, zatiaľ čo v prípade, ak tieto medziobdobia nasledujú po zamestnaní na plný úväzok, sa toto zníženie neuplatní.

   Takéto vnútroštátne ustanovenie nemožno považovať za znevýhodňujúce prevažne určitú kategóriu pracovníkov, v danom prípade pracovníkov na kratší pracovný čas a a fortiori ženy. Toto ustanovenie nemožno preto považovať za nepriamo diskriminačné opatrenie v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7.

   (pozri body 33, 34, bod 1 výroku)

2.  Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 97/81 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 98/23, sa má vykladať v tom zmysle, že do jej pôsobnosti nepatrí právna úprava členského štátu, ktorá stanovuje, že medziobdobia neplatenia príspevkov, ktoré sú zahrnuté v referenčnom období na účely invalidného dôchodku príspevkového typu a ktoré nasledovali po období zamestnania na kratší pracovný čas, sa zohľadnia do výšky platných minimálnych príspevkových základov znížených o redukčný koeficient za toto zamestnanie, zatiaľ čo v prípade, ak tieto medziobdobia nasledujú po zamestnaní na plný úväzok, sa toto zníženie neuplatní.

   Tento dôchodok je totiž zákonným dôchodkom sociálneho zabezpečenia, ktorý preto nemožno považovať za vytvárajúci podmienku zamestnania. Preto nepatrí do pôsobnosti rámcovej dohody.

   Okrem toho výklad pojmu „prekážky právnej povahy“, obsiahnutého v doložke 5 bode 1 písm. a) rámcovej dohody, podľa ktorého by členské štáty boli nútené prijať mimo oblasť podmienok zamestnania opatrenia súvisiace s takýmto dôchodkom, by viedol k uloženiu povinností členským štátom v oblasti všeobecnej sociálnej politiky týkajúcich sa opatrení, ktoré nepatria do pôsobnosti tejto rámcovej dohody.

   Okrem toho túto právnu úpravu nemožno považovať za takú právnu prekážku, ktorá by mohla obmedzovať možnosti práce na kratší pracovný čas, keďže jej vplyv na pracovníkov na kratší pracovný čas je náhodnej povahy. Táto právna úprava sa totiž na jednej strane netýka všetkých pracovníkov na kratší pracovný čas, ale iba pracovníkov, u ktorých došlo k medziobdobiu neplatenia príspevkov bezprostredne po období zamestnania na kratší pracovný čas. Na druhej strane toto ustanovenie zvýhodňuje pracovníkov, ktorí boli bezprostredne pred medziobdobím neplatenia príspevkov zamestnaní na plný úväzok, hoci počas podstatného obdobia svojej pracovnej kariéry boli zamestnaní na kratší pracovný čas.

   (pozri body 38 – 41, bod 2 výroku)