Vec C‑373/13

H. T.

proti

Land Baden‑Württemberg

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof Baden‑Württemberg)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Hranice, azyl a prisťahovalectvo — Smernica 2004/83/ES — Článok 24 ods. 1 — Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu — Zrušenie povolenia na pobyt — Podmienky — Pojem ‚závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku‘ — Účasť osoby, ktorá má postavenie utečenca, na činnostiach organizácie uvedenej na zozname teroristických organizácií vyhotovenom Európskou úniou“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 24. júna 2015

1. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo — Azylová politika — Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu — Smernica 2004/83 — Zrušenie povolenia na pobyt — Prípustnosť — Podmienky

   (Smernica Rady 2004/83, článok 21 ods. 2 a 3 a článok 24 ods. 1)

2. Právo Európskej únie — Výklad — Metódy — Doslovný, systematický a teleologický výklad

3. Právo Európskej únie — Výklad — Texty vo viacerých jazykoch — Jednotný výklad — Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami — Zohľadnenie všeobecnej systematiky a účelu dotknutej právnej úpravy

   (Smernica Rady 2004/83, článok 21 ods. 2 a článok 24 ods. 1)

4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo — Azylová politika — Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu — Smernica 2004/83 — Zrušenie povolenia na pobyt — Závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku — Pojem — Podpora činností združenia, uvedeného na zozname teroristických organizácií vyhotovenom Úniou, zo strany osoby, ktorá má postavenie utečenca — Zahrnutie — Nesplnenie podmienok stanovených na uplatnenie výnimky zo zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia — Neexistencia vplyvu — Povinnosť príslušných orgánov uskutočniť individuálne posúdenie osobitného skutkového stavu týkajúceho sa činností tak uvedeného združenia, ako aj utečenca

   (Spoločná pozícia Rady 2001/931/SZBP; smernica Rady 2004/83, článok 21 ods. 2 a článok 24 ods. 1)

5. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo — Azylová politika — Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu — Smernica 2004/83 — Zrušenie povolenia na pobyt — Rozhodnutie o vyhostení utečenca nasledujúce po tomto zrušení — Odloženie vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia — Odňatie prístupu k právam a výhodám zaručeným kapitolou VII smernice — Neprípustnosť

   (Smernica Rady 2004/83, kapitola VII a článok 24 ods. 1)

1.  Smernica 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že povolenie na pobyt, ktoré už bolo utečencovi udelené, možno zrušiť buď na základe článku 24 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ existujú závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku v zmysle tohto ustanovenia, alebo na základe článku 21 ods. 3 uvedenej smernice, pokiaľ existujú dôvody na uplatnenie výnimky zo zásady zákazu vrátenia stanovenej v článku 21 ods. 2 tej istej smernice.

   Tento výklad je v súlade so štruktúrou smernice 2004/83. Článok 24 ods. 1 tejto smernice dopĺňa jej článok 21 ods. 3 v tom, že implicitne, avšak nevyhnutne oprávňuje dotknutý členský štát, aby zrušil povolenie na pobyt alebo ukončil jeho platnosť, vrátane prípadov, keď podmienky článku 21 ods. 2 uvedenej smernice nie sú splnené, pokiaľ to závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku v zmysle článku 24 tej istej smernice odôvodňujú.

   Navyše možnosť, aby členský štát zrušil povolenie na pobyt, ktoré už utečencovi udelil, zodpovedá zrejmým logickým požiadavkám. Nemožno totiž vylúčiť, že členský štát, ktorý udelil utečencovi povolenie na pobyt, sa z čisto náhodného dôvodu následne dozvie o existencii skutkov, ktorých sa tento utečenec dopustil pred vydaním povolenia na pobyt a ktoré, ak by o nich tento členský štát vedel včas, by bránili vydaniu tohto povolenia zo závažných dôvodov vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku. Nebolo by totiž zlučiteľné s cieľom sledovaným smernicou 2004/83, ak by v takejto situácii neexistovala nijaká možnosť zrušiť takéto už udelené povolenie na pobyt. Tento záver platí tým skôr, pokiaľ akty pripisované dotknutému utečencovi boli spáchané po udelení dotknutého povolenia na pobyt.

   (pozri body 50, 54, 55, bod 1 výroku)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 58)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 59 – 62)

4.  Podporovanie teroristického združenia zapísaného na zoznam pripojený k spoločnej pozícii 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom môže predstavovať jeden zo „závažných dôvodov vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku“ v zmysle článku 24 ods. 1 smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, aj keď podmienky stanovené v článku 21 ods. 2 tejto smernice nie sú splnené.

   Pojem „závažné dôvody“ v zmysle článku 24 ods. 1 smernice 2004/83 má totiž širší dosah než pojem „závažné dôvody“ v zmysle článku 21 ods. 2 tejto smernice a niektoré okolnosti, ktoré nemajú taký stupeň závažnosti, ktorý by členský štát oprávňoval uplatniť výnimku stanovenú v článku 21 ods. 2 uvedenej smernice a prijať rozhodnutie o vrátení, však môžu tomuto členskému štátu na základe článku 24 ods. 1 tejto smernice umožniť, aby dotknutého utečenca zbavil povolenia na pobyt. Na to, aby sa povolenie na pobyt udelené utečencovi mohlo zrušiť na základe tohto ustanovenia z dôvodu, že podporuje takéto teroristické združenie, sú príslušné orgány pod kontrolou vnútroštátnych súdov povinné vykonať individuálne posúdenie konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa činností dotknutého utečenca, ako aj dotknutého združenia.

   (pozri body 75, 99, bod 2 výroku)

5.  Ak sa členský štát rozhodne vyhostiť utečenca, ktorému bolo zrušené povolenie na pobyt v zmysle článku 24 ods. 1 smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, no odloží výkon tohto rozhodnutia, je s uvedenou smernicou nezlučiteľné, aby bol tento utečenec zbavený prístupu k výhodám zaručeným kapitolou VII tejto smernice, okrem prípadu, že sa uplatní výnimka výslovne stanovená touto smernicou.

   Aj keď je totiž dotknutá osoba zbavená povolenia na pobyt, zostáva utečencom a z toho dôvodu si zachováva právo na výhody, ktoré kapitola VII smernice 2004/83 zaručuje všetkým utečencom. Inými slovami, členský štát nemá nijakú diskrečnú právomoc v súvislosti s tým, či bude tomuto utečencovi naďalej poskytovať hmotnoprávne výhody zaručené uvedenou smernicou. Keďže tieto práva priznané utečencom sú dôsledkom priznania postavenia utečenca a nie vydania povolenia na pobyt, kým utečenec má takéto postavenie, musí mať práva, ktoré sú mu tak zaručené smernicou 2004/83, pričom tieto práva možno obmedziť len za podmienok stanovených kapitolou VII tejto smernice a členské štáty nemajú právo stanoviť ďalšie obmedzenia, ktoré v nej nie sú uvedené.

   (pozri body 95, 97, 99, bod 2 výroku)

Vec C‑373/13

H. T.

proti

Land Baden‑Württemberg

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof Baden‑Württemberg)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Hranice, azyl a prisťahovalectvo — Smernica 2004/83/ES — Článok 24 ods. 1 — Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu — Zrušenie povolenia na pobyt — Podmienky — Pojem ‚závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku‘ — Účasť osoby, ktorá má postavenie utečenca, na činnostiach organizácie uvedenej na zozname teroristických organizácií vyhotovenom Európskou úniou“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 24. júna 2015

1. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Zrušenie povolenia na pobyt – Prípustnosť – Podmienky

   (Smernica Rady 2004/83, článok 21 ods. 2 a 3 a článok 24 ods. 1)

2. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Doslovný, systematický a teleologický výklad

3. Právo Európskej únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Jednotný výklad – Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami – Zohľadnenie všeobecnej systematiky a účelu dotknutej právnej úpravy

   (Smernica Rady 2004/83, článok 21 ods. 2 a článok 24 ods. 1)

4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Zrušenie povolenia na pobyt – Závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku – Pojem – Podpora činností združenia, uvedeného na zozname teroristických organizácií vyhotovenom Úniou, zo strany osoby, ktorá má postavenie utečenca – Zahrnutie – Nesplnenie podmienok stanovených na uplatnenie výnimky zo zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia – Neexistencia vplyvu – Povinnosť príslušných orgánov uskutočniť individuálne posúdenie osobitného skutkového stavu týkajúceho sa činností tak uvedeného združenia, ako aj utečenca

   (Spoločná pozícia Rady 2001/931/SZBP; smernica Rady 2004/83, článok 21 ods. 2 a článok 24 ods. 1)

5. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Zrušenie povolenia na pobyt – Rozhodnutie o vyhostení utečenca nasledujúce po tomto zrušení – Odloženie vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia – Odňatie prístupu k právam a výhodám zaručeným kapitolou VII smernice – Neprípustnosť

   (Smernica Rady 2004/83, kapitola VII a článok 24 ods. 1)

1.  Smernica 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že povolenie na pobyt, ktoré už bolo utečencovi udelené, možno zrušiť buď na základe článku 24 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ existujú závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku v zmysle tohto ustanovenia, alebo na základe článku 21 ods. 3 uvedenej smernice, pokiaľ existujú dôvody na uplatnenie výnimky zo zásady zákazu vrátenia stanovenej v článku 21 ods. 2 tej istej smernice.

   Tento výklad je v súlade so štruktúrou smernice 2004/83. Článok 24 ods. 1 tejto smernice dopĺňa jej článok 21 ods. 3 v tom, že implicitne, avšak nevyhnutne oprávňuje dotknutý členský štát, aby zrušil povolenie na pobyt alebo ukončil jeho platnosť, vrátane prípadov, keď podmienky článku 21 ods. 2 uvedenej smernice nie sú splnené, pokiaľ to závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku v zmysle článku 24 tej istej smernice odôvodňujú.

   Navyše možnosť, aby členský štát zrušil povolenie na pobyt, ktoré už utečencovi udelil, zodpovedá zrejmým logickým požiadavkám. Nemožno totiž vylúčiť, že členský štát, ktorý udelil utečencovi povolenie na pobyt, sa z čisto náhodného dôvodu následne dozvie o existencii skutkov, ktorých sa tento utečenec dopustil pred vydaním povolenia na pobyt a ktoré, ak by o nich tento členský štát vedel včas, by bránili vydaniu tohto povolenia zo závažných dôvodov vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku. Nebolo by totiž zlučiteľné s cieľom sledovaným smernicou 2004/83, ak by v takejto situácii neexistovala nijaká možnosť zrušiť takéto už udelené povolenie na pobyt. Tento záver platí tým skôr, pokiaľ akty pripisované dotknutému utečencovi boli spáchané po udelení dotknutého povolenia na pobyt.

   (pozri body 50, 54, 55, bod 1 výroku)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 58)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 59 – 62)

4.  Podporovanie teroristického združenia zapísaného na zoznam pripojený k spoločnej pozícii 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom môže predstavovať jeden zo „závažných dôvodov vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku“ v zmysle článku 24 ods. 1 smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, aj keď podmienky stanovené v článku 21 ods. 2 tejto smernice nie sú splnené.

   Pojem „závažné dôvody“ v zmysle článku 24 ods. 1 smernice 2004/83 má totiž širší dosah než pojem „závažné dôvody“ v zmysle článku 21 ods. 2 tejto smernice a niektoré okolnosti, ktoré nemajú taký stupeň závažnosti, ktorý by členský štát oprávňoval uplatniť výnimku stanovenú v článku 21 ods. 2 uvedenej smernice a prijať rozhodnutie o vrátení, však môžu tomuto členskému štátu na základe článku 24 ods. 1 tejto smernice umožniť, aby dotknutého utečenca zbavil povolenia na pobyt. Na to, aby sa povolenie na pobyt udelené utečencovi mohlo zrušiť na základe tohto ustanovenia z dôvodu, že podporuje takéto teroristické združenie, sú príslušné orgány pod kontrolou vnútroštátnych súdov povinné vykonať individuálne posúdenie konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa činností dotknutého utečenca, ako aj dotknutého združenia.

   (pozri body 75, 99, bod 2 výroku)

5.  Ak sa členský štát rozhodne vyhostiť utečenca, ktorému bolo zrušené povolenie na pobyt v zmysle článku 24 ods. 1 smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, no odloží výkon tohto rozhodnutia, je s uvedenou smernicou nezlučiteľné, aby bol tento utečenec zbavený prístupu k výhodám zaručeným kapitolou VII tejto smernice, okrem prípadu, že sa uplatní výnimka výslovne stanovená touto smernicou.

   Aj keď je totiž dotknutá osoba zbavená povolenia na pobyt, zostáva utečencom a z toho dôvodu si zachováva právo na výhody, ktoré kapitola VII smernice 2004/83 zaručuje všetkým utečencom. Inými slovami, členský štát nemá nijakú diskrečnú právomoc v súvislosti s tým, či bude tomuto utečencovi naďalej poskytovať hmotnoprávne výhody zaručené uvedenou smernicou. Keďže tieto práva priznané utečencom sú dôsledkom priznania postavenia utečenca a nie vydania povolenia na pobyt, kým utečenec má takéto postavenie, musí mať práva, ktoré sú mu tak zaručené smernicou 2004/83, pričom tieto práva možno obmedziť len za podmienok stanovených kapitolou VII tejto smernice a členské štáty nemajú právo stanoviť ďalšie obmedzenia, ktoré v nej nie sú uvedené.

   (pozri body 95, 97, 99, bod 2 výroku)