Vec C‑341/13

Cruz & Companhia Lda

proti

Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (IFAP)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal Administrativo)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Ochrana finančných záujmov Únie — Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 — Článok 3 — Konanie o nezrovnalostiach — Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF) — Vymáhanie neoprávnene získaných vývozných náhrad — Premlčacia doba — Uplatnenie dlhšej vnútroštátnej premlčacej doby — Všeobecná premlčacia doba — Správne opatrenia a sankcie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. septembra 2014

1. Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie z EPUZF‑u – Povinnosť členských štátov vymáhať neoprávnene alebo nesprávne zaplatené sumy – Voľná úvaha – Neexistencia

   (Nariadenie Rady č. 729/70, článok 8 ods. 1)

2. Vlastné zdroje Európskej únie – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie – Konanie o nezrovnalostiach – Premlčacia doba – Uplatnenie na konania začaté vnútroštátnymi orgánmi voči príjemcom vývozných náhrad po zistení nezrovnalostí – Pojem nezrovnalosť

   (Nariadenie Rady č. 2988/95, články 3 až 5)

3. Vlastné zdroje Európskej únie – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie – Konanie o nezrovnalostiach – Premlčacia doba – Uplatnenie na nezrovnalosti, ku ktorým došlo po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia – Začiatok plynutia – Dátum, keď došlo k nezrovnalosti

   (Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 3 ods. 1 prvý a tretí pododsek)

4. Vlastné zdroje Európskej únie – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie – Konanie o nezrovnalostiach – Premlčacia doba – Uplatnenie dlhších vnútroštátnych premlčacích lehôt – Lehoty, ktoré môžu vyplývať z analogického uplatnenia ustanovení všeobecného práva – Podmienka – Súdna prax predvídajúca takéto uplatnenie – Posúdenie vnútroštátnym súdom

   (Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 3 ods. 3)

5. Vlastné zdroje Európskej únie – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie – Konanie o nezrovnalostiach – Premlčacia doba – Uplatnenie dlhších vnútroštátnych premlčacích lehôt – Podmienka – Dodržiavanie zásady proporcionality – Dvadsaťročná lehota – Neprípustnosť

   (Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 3 ods. 1 prvý a tretí pododsek)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 39)

2.  Pokiaľ ide o premlčaciu dobu na začatie konania podľa článku 3 nariadenia č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, tento článok sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na konania začaté vnútroštátnymi orgánmi voči príjemcom pomoci Únie po tom, ako vnútroštátny orgán zodpovedný za vyplácanie vývozných náhrad v rámci Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) konštatoval nezrovnalosti.

   V tejto súvislosti článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 sa uplatňuje tak na nezrovnalosti vedúce k uloženiu správnej sankcie v zmysle článku 5 tohto nariadenia, ako aj na nezrovnalosti, ktoré sú predmetom správneho opatrenia v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia, čo je opatrenie, ktorého cieľom je odňať neoprávnene získanú výhodu, avšak bez toho, aby malo charakter sankcie.

   (pozri body 41, 45, bod 1 výroku)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 50 – 52)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 53 – 58)

5.  Uplatnenie dlhšej vnútroštátnej premlčacej doby, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, na začatie konania o nezrovnalostiach v zmysle tohto nariadenia, nesmie zjavne presahovať hranice toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa ochrany finančných záujmov Únie.

   V tejto súvislosti hoci uvedený článok 3 ods. 3 umožňuje členským štátom uplatňovať premlčacie doby, ktoré sú dlhšie než doby v trvaní troch alebo štyroch rokov stanovené v odseku 1 prvom pododseku tohto článku, ktoré vyplývajú z ustanovení všeobecného práva platných pred prijatím uvedeného nariadenia, uplatnenie dvadsaťročnej premlčacej doby ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany finančných záujmov Únie.

   (pozri body 59, 65, bod 2 výroku)