Vec C‑327/13

Burgo Group SpA

proti

Illochroma SA

a

Jérômovi Theettenovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Bruxelles)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Konkurzné konania — Pojem ‚prevádzkareň‘ — Skupina spoločností — Prevádzkareň — Právo začať vedľajšie konkurzné konanie — Kritériá — Osoba oprávnená podať návrh na začatie vedľajšieho konkurzného konania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 4. septembra 2014

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Medzinárodná právomoc začať konkurzné konanie – Vedľajšie konanie – Dlžník, ktorý má prevádzkareň na území štátu, kde je jeho sídlo – Pojem prevádzkareň – Prevádzkareň s právnou subjektivitou – Zahrnutie – Kritériá

   [Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 2 písm. h) a článok 3 ods. 2]

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Medzinárodná právomoc začať konkurzné konanie – Vedľajšie konanie – Osoby oprávnené žiadať o začatie vedľajšieho konkurzného konania – Posúdenie vzhľadom na vnútroštátne právo – Obmedzenie len na veriteľov s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte dotknutej prevádzkarne alebo na tých, ktorí majú pohľadávku vyplývajúcu z činnosti tejto prevádzkarne – Neprípustnosť

   [Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 29 písm. b)]

3. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Medzinárodná právomoc začať konkurzné konanie – Vedľajšie konkurzné konanie – Začatie vedľajšieho konkurzného konania popri hlavnom likvidačnom konaní – Zohľadnenie kritérií účelnosti – Uplatnenie vnútroštátneho práva – Podmienky

   (Nariadenie Rady č. 1346/2000)

1.  Článok 3 ods. 2 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci likvidácie spoločnosti v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom má svoje sídlo, možno voči tejto spoločnosti takisto viesť vedľajšie konkurzné konanie v inom členskom štáte, kde má svoje sídlo a kde má právnu subjektivitu.

   Článok 2 písm. h) nariadenia č. 1346/2000 nevylučuje totiž, aby prevádzkareň na účely tohto ustanovenia mohla mať právnu subjektivitu a nachádzať sa v členskom štáte, kde táto spoločnosť má uvedené sídlo, pod podmienkou, že spĺňa kritériá stanovené týmto ustanovením.

   Na druhej strane, keby sa mal pojem prevádzkareň vykladať v tom zmysle, že nemôže zahŕňať miesto prevádzky spoločnosti dlžníka, čo je miesto, ktoré spĺňa kritériá výslovne zakotvené v článku 2 písm. h) a nachádza sa na území členského štátu, v ktorom je sídlo tejto spoločnosti, miestnym záujmom, medzi ktoré patria záujmy veriteľov usadených v tomto členskom štáte, by sa odoprela ochrana stanovená nariadením vo forme začatia vedľajšieho konkurzného konania v uvedenom členskom štáte. Nakoniec taký výklad môže spôsobiť diskriminačné zaobchádzanie s veriteľmi usadenými v členskom štáte, kde má spoločnosť dlžník svoje sídlo v porovnaní najmä s veriteľmi usadenými v iných členských štátoch, v ktorých sa prípadne nachádzajú iné prevádzkarne dlžníka.

   (pozri body 32, 35, 38, 39, bod 1 výroku)

2.  Článok 29 písm. b) nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že otázka, ktorá osoba alebo orgán je oprávnená podať návrh na začatie vedľajšieho konkurzného konania, sa musí posúdiť na základe vnútroštátneho práva členského štátu, na území ktorého sa podal návrh na začatie tohto konania. Právo podať návrh na začatie vedľajšieho konkurzného konania však nemôže byť obmedzené iba na veriteľov s bydliskom alebo so sídlom v členskom štáte, na území ktorého sa nachádza dotknutá prevádzkareň, alebo iba na veriteľov, ktorých pohľadávka vznikla na základe činnosti tejto prevádzkarne.

   Členské štáty sú totiž pri prijímaní vnútroštátnych ustanovení upravujúcich otázku, ktoré osoby sú oprávnené podať návrh na začatie vedľajšieho konkurzného konania, povinné dbať na to, aby sa vzhľadom na jeho predmet zabezpečil potrebný účinok nariadenia. Na jednej strane ustanovenia nariadenia týkajúce sa práva veriteľa podať návrh na začatie vedľajšieho konania majú za cieľ najmä zmiernenie účinkov všeobecnej uplatniteľnosti práva členského štátu, na území ktorého bol podaný návrh na začatie hlavného konania, tým, že za určitých podmienok povolia začatie vedľajších konaní, aby chránili rôzne záujmy, ktoré zahŕňajú záujmy iné ako miestne záujmy.

   Na druhej strane nariadenie jasne rozlišuje medzi územnými konkurznými konaniami začatými pred začatím hlavného konania a vedľajšími konaniami. Iba v prípade prvých uvedených konaní je právo navrhnúť ich začatie priznané len veriteľom, ktorí majú bydlisko, obvyklé miesto pobytu alebo sídlo v členskom štáte, na ktorého území sa nachádza dotknutá prevádzkareň, alebo ktorých pohľadávka vznikla na základe činnosti tejto prevádzkarne. Z toho a contrario vyplýva, že tieto obmedzenia sa neuplatňujú na vedľajšie konania.

   Nakoniec možné obmedzenie práva podať návrh na začatie vedľajšieho konania iba na miestnych veriteľov by znamenalo nepriamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti, ktorú nemožno odôvodniť.

   (pozri body 46 – 51, bod 2 výroku)

3.  Nariadenie č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že keď je hlavné konkurzné konanie likvidačným konaním, zohľadnenie kritérií účelnosti súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konkurzného konania, podlieha vnútroštátnemu právu členského štátu, na území ktorého bol podaný návrh na začatie tohto konania. Členské štáty pri stanovovaní podmienok začatia tohto konania však musia dodržať právo Únie a najmä jeho všeobecné zásady, ako aj ustanovenia nariadenia č. 1346/2000.

   Okrem toho súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania, musí zohľadniť, uplatniac svoje vnútroštátne právo, ciele sledované možnosťou začať takéto konanie.

   Nakoniec po začatí vedľajšieho konania súd, ktorý začal toto konanie, musí mať na zreteli ciele hlavného konania a zohľadniť systém nariadenia a dodržať zásadu lojálnej spolupráce.

   (pozri body 65 – 67, bod 3 výroku)