Vec C‑318/13

X

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto‑oikeus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 79/7/EHS — Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia — Úrazové poistenie zamestnancov — Výška paušálneho odškodnenia za trvalé poškodenie — Poistno‑matematický výpočet založený na rozdielnej priemernej očakávanej dĺžke života podľa pohlavia príjemcu tohto odškodnenia — Dostatočne závažné porušenie práva Únie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 3. septembra 2014

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Výklad smernice v rámci sporu, ktorého účinky pokračujú po pristúpení členského štátu k Európskej únii – Zahrnutie

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia – Smernica 79/7 – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa rozdielna očakávaná dĺžka života v prípade mužov a žien uplatňuje ako poistno‑matematické kritérium na účely výpočtu zákonných dávok sociálneho zabezpečenia vyplácaných v dôsledku pracovného úrazu – Nepriama diskriminácia – Odôvodnenie – Neexistencia

   (Smernica Rady 79/7, článok 4 ods. 1)

3. Právo Európskej únie – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie – Pojem – Porušenie rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia – Posúdenie vnútroštátnym súdom – Hranice

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54, článok 9 ods. 1 písm. h); smernica Rady 79/7, článok 4 ods. 1, a smernica Rady 2004/113, článok 5 ods. 2]

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 22 – 24)

2.  Článok 4 ods. 1 smernice 79/7 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu právnemu predpisu, podľa ktorého sa rozdielna očakávaná dĺžka života v prípade mužov a žien uplatňuje ako poistno‑matematické kritérium na účely výpočtu zákonných dávok sociálneho zabezpečenia vyplácaných v dôsledku pracovného úrazu, v prípade, že pri uplatnení tohto kritéria je jednorazová dávka odškodnenia, ktorá sa má vyplatiť mužovi, nižšia ako odškodnenie, ktoré by dostala žena v rovnakom veku nachádzajúca sa v porovnateľnej situácii.

   Takáto úprava totiž predstavuje rozdielne zaobchádzanie, ktoré nemožno vysvetliť ani na základe dôvodov vylúčenia uplatnenia zásady rovnosti zaobchádzania uvedených v článku 7 ods. 1 smernice 79/7, ani ustanoveniami, ktoré upravujú ochranu žien v materstve uvedenými v článku 4 ods. 2, ani objektívnym rozdielom priemernej očakávanej dĺžky života mužov a žien. Výpočet takéhoto odškodnenia nemožno vykonať na základe zovšeobecnenia týkajúceho sa očakávanej priemernej dĺžky života mužov a žien, pretože takéto zovšeobecnenie môže viesť k diskriminačnému zaobchádzaniu s poistencami mužského pohlavia v porovnaní s poistencami ženského pohlavia. Okrem toho zohľadnenie všeobecných štatistických údajov podľa pohlavia naráža na neistotu, že očakávaná dĺžka života poistenky vždy prevýši dĺžku života poistenca v rovnakom veku nachádzajúceho sa v porovnateľnej situácii

   (pozri body 34, 37, 38, 40, bod 1 výroku)

3.  Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či sú splnené podmienky na uplatnenie zodpovednosti členského štátu, ak vnútroštátna právna úprava, v zmysle ktorej sa rozdielna očakávaná dĺžka života v prípade mužov a žien uplatňuje ako poistno‑matematické kritérium na účely výpočtu zákonných dávok sociálneho zabezpečenia vyplácaných v dôsledku pracovného úrazu, porušuje článok 4 ods. 1 smernice 97/7 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením. Taktiež pokiaľ ide o otázku, či takáto vnútroštátna právna úprava predstavuje „dostatočne závažné“ porušenie práva Únie, je tento súd povinný vziať do úvahy predovšetkým skutočnosť, že Súdny dvor sa doposiaľ nevyjadril k zákonnosti zohľadnenia faktora založeného na priemernej očakávanej dĺžke života podľa pohlavia pri stanovení dávky vyplácanej na základe zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý patrí do pôsobnosti smernice 79/7. Vnútroštátny súd musí tiež prihliadať na možnosť poskytnutú členským štátom normotvorcom Únie, vyjadrenú v článku 5 ods. 2 smernice Rady 2004/113 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, ako aj v článku 9 ods. 1 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania. Uvedený súd bude okrem toho musieť vziať do úvahy, že Súdny dvor 1. marca 2011 (C‑236/09, EU:C:2011:100) rozhodol, že prvé z uvedených ustanovení je neplatné, pretože porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami.

   (pozri bod 51, bod 2 výroku)