Vec C‑222/13

TDC A/S

proti

Erhvervsstyrelsen

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Teleklagenævnet)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Elektronické komunikačné siete a služby — Smernica 2002/22/ES — Článok 32 — Doplnkové povinné služby — Mechanizmus kompenzácie nákladov spojených s poskytovaním týchto služieb — Pojem ‚súdny orgán‘ v zmysle článku 267 ZFEÚ — Nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. októbra 2014

Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na začatie konania na Súdny dvor – Vnútroštátny súd v zmysle článku 267 ZFEÚ – Pojem – Teleklagenævnet (dánska Komisia pre opravné prostriedky v oblasti telekomunikácií) – Vylúčenie

(Článok 267 ZFEÚ)

Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Teleklagenævnet.

Pri posudzovaní, či má vnútroštátny orgán povahu súdneho orgánu v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo predstavuje otázku, ktorá spadá výlučne do práva Únie, berie Súdny dvor do úvahy súhrn okolností, akými sú zákonný základ orgánu, jeho trvalosť, záväznosť jeho právomoci, kontradiktórna povaha konania, uplatňovanie právnych noriem týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť.

Pokiaľ ide presnejšie o nezávislosť orgánu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, tento pojem zahŕňa dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko, predpokladá, že uvedený orgán je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov v súvislosti so spormi, ktoré prejednávajú. Druhé, vnútorné hľadisko, pridáva pojem nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu.

Teleklagenævnet, dánska Komisia pre opravné prostriedky v oblasti telekomunikácií, toto kritérium nezávislosti nespĺňa, a teda nepredstavuje súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ. Nezdá sa totiž, že by odvolávanie jej členov podliehalo osobitným zárukám umožňujúcim vylúčiť akékoľvek oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť tohto orgánu. Jej členov, podliehajúcich všeobecným pravidlám správneho práva a pracovného práva, môže z ich funkcie odvolať minister pre podnikanie a rozvoj, ktorý má aj právomoc ich vymenovania. Okrem toho proti rozhodnutiu Teleklagenævnet možno podať opravný prostriedok na vnútroštátne súdy. V prípade podania takéhoto opravného prostriedku má Teleklagenævnet postavenie žalovanej. Táto účasť Teleklagenævnet na konaní, ktorého predmetom je jej vlastné rozhodnutie, znamená, že Teleklagenævnet pri prijímaní uvedeného rozhodnutia nemá postavenie tretej osoby vo vzťahu k prítomným záujmom a nemá vyžadovanú nestrannosť. Tento systém opravných prostriedkov proti rozhodnutiu Teleklagenævnet tak poukazuje na mimosúdnu povahu rozhodnutí vydávaných týmto orgánom.

(pozri body 27, 30, 31, 34 – 38 a výrok)

Vec C‑222/13

TDC A/S

proti

Erhvervsstyrelsen

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Teleklagenævnet)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Elektronické komunikačné siete a služby — Smernica 2002/22/ES — Článok 32 — Doplnkové povinné služby — Mechanizmus kompenzácie nákladov spojených s poskytovaním týchto služieb — Pojem ‚súdny orgán‘ v zmysle článku 267 ZFEÚ — Nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. októbra 2014

Prejudiciálne otázky — Podanie návrhu na začatie konania na Súdny dvor — Vnútroštátny súd v zmysle článku 267 ZFEÚ — Pojem — Teleklagenævnet (dánska Komisia pre opravné prostriedky v oblasti telekomunikácií) — Vylúčenie

(Článok 267 ZFEÚ)

Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Teleklagenævnet.

Pri posudzovaní, či má vnútroštátny orgán povahu súdneho orgánu v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo predstavuje otázku, ktorá spadá výlučne do práva Únie, berie Súdny dvor do úvahy súhrn okolností, akými sú zákonný základ orgánu, jeho trvalosť, záväznosť jeho právomoci, kontradiktórna povaha konania, uplatňovanie právnych noriem týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť.

Pokiaľ ide presnejšie o nezávislosť orgánu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, tento pojem zahŕňa dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko, predpokladá, že uvedený orgán je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov v súvislosti so spormi, ktoré prejednávajú. Druhé, vnútorné hľadisko, pridáva pojem nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu.

Teleklagenævnet, dánska Komisia pre opravné prostriedky v oblasti telekomunikácií, toto kritérium nezávislosti nespĺňa, a teda nepredstavuje súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ. Nezdá sa totiž, že by odvolávanie jej členov podliehalo osobitným zárukám umožňujúcim vylúčiť akékoľvek oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť tohto orgánu. Jej členov, podliehajúcich všeobecným pravidlám správneho práva a pracovného práva, môže z ich funkcie odvolať minister pre podnikanie a rozvoj, ktorý má aj právomoc ich vymenovania. Okrem toho proti rozhodnutiu Teleklagenævnet možno podať opravný prostriedok na vnútroštátne súdy. V prípade podania takéhoto opravného prostriedku má Teleklagenævnet postavenie žalovanej. Táto účasť Teleklagenævnet na konaní, ktorého predmetom je jej vlastné rozhodnutie, znamená, že Teleklagenævnet pri prijímaní uvedeného rozhodnutia nemá postavenie tretej osoby vo vzťahu k prítomným záujmom a nemá vyžadovanú nestrannosť. Tento systém opravných prostriedkov proti rozhodnutiu Teleklagenævnet tak poukazuje na mimosúdnu povahu rozhodnutí vydávaných týmto orgánom.

(pozri body 27, 30, 31, 34 – 38 a výrok)