Vec C‑183/13

Fazenda Pública

proti

Banco Mais SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal Administrativo)

„Dane — DPH — Smernica 77/388/EHS — Článok 17 ods. 5 tretí pododsek písm. c) — Článok 19 — Odpočet dane zaplatenej na vstupe — Lízingové operácie — Tovary a služby na účely zmiešaného používania — Metódy výpočtu výšky odpočtu DPH, ktoré sa majú uplatniť — Odchylný režim — Podmienky“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 10. júla 2014

Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Tovary a služby používané tak pri plneniach oprávňujúcich na odpočítanie dane, ako aj pri plneniach, ktoré neoprávňujú na odpočítanie dane – Lízingové operácie – Pomerné odpočítanie dane – Výpočet – Kľúč rozdelenia, ktorý je odlišný od kľúča založeného na obrate – Prípustnosť – Podmienka

[Smernica Rady 77/388, článok 17 ods. 5 tretí pododsek písm. c)]

Článok 17 ods. 5 tretí pododsek písm. c) šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát uložil banke, ktorá vykonáva najmä lízingové činnosti, povinnosť uviesť v čitateli a menovateli zlomku, ktorý slúži na stanovenie jednej a tej istej pomernej čiastky odpočtu pre všetky jej tovary a služby na účely zmiešaného používania, len časť splátok, ktoré splácajú zákazníci v rámci ich lízingových zmlúv, ktorá zodpovedá úrokom, ak sa používanie týchto tovarov a služieb uskutočňuje predovšetkým financovaním a správou týchto zmlúv.

Iste, pri výkone možnosti, ktorú dáva článok 17 ods. 5 tretí pododsek písm. c) šiestej smernice, spočívajúcej v uplatnení odchýlky od metódy výpočtu stanovenej touto smernicou, sú však členské štáty povinné rešpektovať účel a štruktúru uvedenej smernice, ako aj zásady, na ktorých spočíva spoločným systém dane z pridanej hodnoty.

Vzhľadom po prvé na článok 17 ods. 5 tretí pododsek písm. c) šiestej smernice, po druhé na kontext, do ktorého spadá toto ustanovenie, po tretie na zásady daňovej neutrality a proporcionality a po štvrté na účel článku 17 ods. 5 tretieho pododseku tejto smernice každý členský štát, ktorý uplatní možnosť danú článkom 17 ods. 5 tretím pododsekom písm. c) šiestej smernice, musí dbať o to, aby metódy výpočtu práva na odpočet umožňovali čo najpresnejšie stanoviť pomernú časť DPH, ktorá súvisí s plneniami, pri ktorých vzniká právo na odpočet.

Zásada neutrality charakterizujúca spoločný systém dane z pridanej hodnoty totiž vyžaduje, aby metódy výpočtu odpočtu objektívne odrážali skutočnú pomernú časť výdavkov vynaložených pri obstarávaní tovarov a služieb na účely zmiešaného požívania, ktorú možno uplatniť v prípade plnení, pri ktorých vzniká právo na odpočet.

Na tieto účely šiesta smernica nebráni tomu, aby členské štáty v prípade určitého plnenia uplatnili metódu alebo kľúč rozdelenia, ktorý je odlišný od metódy založenej na obrate, pod podmienkou, že táto metóda zaručí presnejšie stanovenie pomernej odpočítateľnej čiastky dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, než to, ktoré vyplýva z použitia metódy založenej na obrate.

(pozri body 27, 30 – 32, 35 a výrok)