Vec C‑171/13

Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (Uwv)

proti

M. S. Demircimu a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom — Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov — Upustenie od podmienok bydliska — Doplnkové dávky priznané na základe vnútroštátnej právnej úpravy — Podmienka bydliska — Uplatnenie na bývalých tureckých pracovníkov — Tureckí štátni príslušníci, ktorí nadobudli občianstvo hostiteľského členského štátu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. januára 2015

Medzinárodné dohody – Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom – Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Rozhodnutie asociačnej rady č. 3/80 – Upustenie od podmienok bydliska – Doplnkové dávky priznané na základe vnútroštátnej právnej úpravy – Vnútroštátna právna úprava, ktorá odníma tieto dávky poberateľom, pokiaľ už nemajú bydlisko na vnútroštátnom území – Uplatnenie na bývalých tureckých pracovníkov, ktorí nadobudli občianstvo hostiteľského štátu – Zaobchádzanie s uvedenými pracovníkmi výlučne ako s občanmi tohto štátu – Prípustnosť

(Rozhodnutie asociačnej rady č. 3/80, článok 6; nariadenie Rady č. 1408/71, zmenené a doplnené nariadeniami č. 118/97 a 647/2005, článok 4 ods. 2a)

Ustanovenia rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskych spoločenstiev na tureckých pracovníkov a príslušníkov ich rodín, posudzované aj so zreteľom na článok 59 dodatkového protokolu dohody o pridružení, sa majú vykladať v tom zmysle, že štátni príslušníci členského štátu, ktorí ako tureckí pracovníci patrili na legálny trh práce tohto členského štátu, sa z dôvodu, že si ponechali turecké občianstvo, nemôžu dovolávať ustanovenia článku 6 rozhodnutia č. 3/80 na účely neuplatnenia požiadavky bydliska, stanovenej právnou úpravou uvedeného štátu na poskytnutie osobitnej nepríspevkovej dávky v zmysle článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením č. 647/2005.

Nič totiž neodôvodňuje, aby s takými štátnymi príslušníkmi, ktorých právne postavenie sa v okamihu nadobudnutia občianstva hostiteľského členského štátu nevyhnutne zmenilo, uvedený členský štát nezaobchádzal na účely vyplatenia dávky výlučne ako so štátnym príslušníkom tohto štátu. Toto konštatovanie platí o to viac, že oslobodenie štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí jeho občianstvo nadobudli po tom, ako v ňom boli prijatí ako tureckí pracovníci, pričom si zároveň ponechali turecké občianstvo, od podmienky bydliska na účely vyplatenia doplnkovej dávky na základe rozhodnutia č. 3/80 by spôsobilo dvojité neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie. S uvedenými štátnymi príslušníkmi by sa jednak zaobchádzalo priaznivejšie než s tureckými pracovníkmi, ktorí nemajú občianstvo hostiteľského členského štátu a ktorí, keďže už nepatria na legálny trh práce tohto štátu, už v ňom nemajú právo na pobyt. Ďalej tieto osoby by boli zvýhodnené aj vo vzťahu k štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu alebo iného členského štátu, s ktorými sa síce zaobchádza priaznivejšie, pokiaľ ide o pobyt a voľný pohyb v rámci Únie, ale ktorí na účely vyplácania doplnkovej dávky naďalej podliehajú podmienke bydliska na území hostiteľského členského štátu.

(pozri body 57 – 59, 73 a výrok)

Vec C‑171/13

Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (Uwv)

proti

M. S. Demircimu a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom — Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov — Upustenie od podmienok bydliska — Doplnkové dávky priznané na základe vnútroštátnej právnej úpravy — Podmienka bydliska — Uplatnenie na bývalých tureckých pracovníkov — Tureckí štátni príslušníci, ktorí nadobudli občianstvo hostiteľského členského štátu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. januára 2015

Medzinárodné dohody — Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom — Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov — Rozhodnutie asociačnej rady č. 3/80 — Upustenie od podmienok bydliska — Doplnkové dávky priznané na základe vnútroštátnej právnej úpravy — Vnútroštátna právna úprava, ktorá odníma tieto dávky poberateľom, pokiaľ už nemajú bydlisko na vnútroštátnom území — Uplatnenie na bývalých tureckých pracovníkov, ktorí nadobudli občianstvo hostiteľského štátu — Zaobchádzanie s uvedenými pracovníkmi výlučne ako s občanmi tohto štátu — Prípustnosť

(Rozhodnutie asociačnej rady č. 3/80, článok 6; nariadenie Rady č. 1408/71, zmenené a doplnené nariadeniami č. 118/97 a 647/2005, článok 4 ods. 2a)

Ustanovenia rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskych spoločenstiev na tureckých pracovníkov a príslušníkov ich rodín, posudzované aj so zreteľom na článok 59 dodatkového protokolu dohody o pridružení, sa majú vykladať v tom zmysle, že štátni príslušníci členského štátu, ktorí ako tureckí pracovníci patrili na legálny trh práce tohto členského štátu, sa z dôvodu, že si ponechali turecké občianstvo, nemôžu dovolávať ustanovenia článku 6 rozhodnutia č. 3/80 na účely neuplatnenia požiadavky bydliska, stanovenej právnou úpravou uvedeného štátu na poskytnutie osobitnej nepríspevkovej dávky v zmysle článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením č. 647/2005.

Nič totiž neodôvodňuje, aby s takými štátnymi príslušníkmi, ktorých právne postavenie sa v okamihu nadobudnutia občianstva hostiteľského členského štátu nevyhnutne zmenilo, uvedený členský štát nezaobchádzal na účely vyplatenia dávky výlučne ako so štátnym príslušníkom tohto štátu. Toto konštatovanie platí o to viac, že oslobodenie štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí jeho občianstvo nadobudli po tom, ako v ňom boli prijatí ako tureckí pracovníci, pričom si zároveň ponechali turecké občianstvo, od podmienky bydliska na účely vyplatenia doplnkovej dávky na základe rozhodnutia č. 3/80 by spôsobilo dvojité neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie. S uvedenými štátnymi príslušníkmi by sa jednak zaobchádzalo priaznivejšie než s tureckými pracovníkmi, ktorí nemajú občianstvo hostiteľského členského štátu a ktorí, keďže už nepatria na legálny trh práce tohto štátu, už v ňom nemajú právo na pobyt. Ďalej tieto osoby by boli zvýhodnené aj vo vzťahu k štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu alebo iného členského štátu, s ktorými sa síce zaobchádza priaznivejšie, pokiaľ ide o pobyt a voľný pohyb v rámci Únie, ale ktorí na účely vyplácania doplnkovej dávky naďalej podliehajú podmienke bydliska na území hostiteľského členského štátu.

(pozri body 57 – 59, 73 a výrok)