Vec C‑166/13

Sophie Mukarubega

proti

Préfet de police

a

Préfet de la Seine‑Saint‑Denis

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif de Melun)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb — Smernica 2008/115/ES — Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín — Postup prijímania rozhodnutia o návrate — Zásada dodržiavania práva na obhajobu — Právo neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny byť vypočutý pred prijatím rozhodnutia, ktoré môže ovplyvniť jeho záujmy — Odmietnutie správneho orgánu udeliť takémuto štátnemu príslušníkovi povolenie na pobyt na základe azylu, spojené s povinnosťou opustiť štátne územie — Právo byť vypočutý pred vydaním rozhodnutia o návrate“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 5. novembra 2014

1. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Právo na riadnu správu vecí verejných – Právo byť vypočutý – Právo, ktoré nemožno namietať voči členským štátom

   [Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a)]

2. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Štátny príslušník, voči ktorému prebieha konanie o návrate v zmysle smernice 2008/115 – Rozhodnutie o návrate nadväzujúce na odmietnutie udeliť takémuto štátnemu príslušníkovi povolenie na pobyt na základe azylu – Štátny príslušník, ktorý bol vypočutý v rámci žiadosti o azyl – Právo byť vypočutý pred prijatím rozhodnutia o návrate – Neexistencia – Podmienky

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 6)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 43, 44)

2.  Právo byť vypočutý v akomkoľvek konaní, ako sa uplatňuje v rámci smernice 2008/115 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, a najmä jej článku 6, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny orgán nevypočul štátneho príslušníka tretej krajiny osobitne k otázke rozhodnutia o návrate, ak po konštatovaní nezákonnosti jeho pobytu na štátnom území vychádzajúcom z konania, počas ktorého bolo plne dodržané jeho právo byť vypočutý, zamýšľa prijať voči nemu takéto rozhodnutie bez ohľadu na to, či toto rozhodnutie o návrate nasleduje alebo nenasleduje po zamietnutí udelenia povolenia na pobyt.

   Vzhľadom na to, že v zmysle smernice 2008/115 je rozhodnutie o návrate úzko spojené so zistením nezákonnosti pobytu, právo byť vypočutý by sa nemalo vykladať v tom zmysle, že pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán zamýšľa prijať rozhodnutie, ktorým sa konštatuje nezákonnosť pobytu, spolu s rozhodnutím o návrate, tento orgán by mal nevyhnutne vypočuť dotknutú osobu, aby jej umožnil uviesť jej názor výslovne na toto posledné uvedené rozhodnutie, keďže už mala možnosť účelne a efektívne oznámiť svoj názor na otázku nezákonnosti svojho pobytu a dôvodov, ktoré môžu podľa vnútroštátneho práva opodstatniť neprijatie rozhodnutia o návrate zo strany uvedeného orgánu.

   Z povinnosti prijať voči štátnym príslušníkom tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcim na štátnom území rozhodnutie o návrate upravené v článku 6 ods. 1 tejto smernice spravodlivým a transparentným postupom však vyplýva, že členské štáty musia v rámci procesnej autonómie, ktorou disponujú, na jednej strane výslovne stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve povinnosť opustiť štátne územie v prípade nezákonnosti pobytu a na druhej strane zabezpečiť, aby bola dotknutá osoba riadne vypočutá v rámci konania týkajúceho sa jej žiadosti o povolenie na pobyt alebo prípadne nezákonnosti jej pobytu. V tejto súvislosti právo byť vypočutý nemožno využívať tak, aby bolo správne konanie neobmedzene obnovované, a to v záujme zachovania rovnováhy medzi základným právom dotknutej osoby byť vypočutá pred vydaním nepriaznivého rozhodnutia a povinnosťou členských štátov bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu.

   (pozri body 60 – 62, 71, 82 a výrok)

Vec C‑166/13

Sophie Mukarubega

proti

Préfet de police

a

Préfet de la Seine‑Saint‑Denis

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif de Melun)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb — Smernica 2008/115/ES — Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín — Postup prijímania rozhodnutia o návrate — Zásada dodržiavania práva na obhajobu — Právo neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny byť vypočutý pred prijatím rozhodnutia, ktoré môže ovplyvniť jeho záujmy — Odmietnutie správneho orgánu udeliť takémuto štátnemu príslušníkovi povolenie na pobyt na základe azylu, spojené s povinnosťou opustiť štátne územie — Právo byť vypočutý pred vydaním rozhodnutia o návrate“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 5. novembra 2014

1. Základné práva — Charta základných práv Európskej únie — Právo na riadnu správu vecí verejných — Právo byť vypočutý — Právo, ktoré nemožno namietať voči členským štátom

   [Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a)]

2. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo — Prisťahovalecká politika — Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín — Štátny príslušník, voči ktorému prebieha konanie o návrate v zmysle smernice 2008/115 — Rozhodnutie o návrate nadväzujúce na odmietnutie udeliť takémuto štátnemu príslušníkovi povolenie na pobyt na základe azylu — Štátny príslušník, ktorý bol vypočutý v rámci žiadosti o azyl — Právo byť vypočutý pred prijatím rozhodnutia o návrate — Neexistencia — Podmienky

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 6)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 43, 44)

2.  Právo byť vypočutý v akomkoľvek konaní, ako sa uplatňuje v rámci smernice 2008/115 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, a najmä jej článku 6, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny orgán nevypočul štátneho príslušníka tretej krajiny osobitne k otázke rozhodnutia o návrate, ak po konštatovaní nezákonnosti jeho pobytu na štátnom území vychádzajúcom z konania, počas ktorého bolo plne dodržané jeho právo byť vypočutý, zamýšľa prijať voči nemu takéto rozhodnutie bez ohľadu na to, či toto rozhodnutie o návrate nasleduje alebo nenasleduje po zamietnutí udelenia povolenia na pobyt.

   Vzhľadom na to, že v zmysle smernice 2008/115 je rozhodnutie o návrate úzko spojené so zistením nezákonnosti pobytu, právo byť vypočutý by sa nemalo vykladať v tom zmysle, že pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán zamýšľa prijať rozhodnutie, ktorým sa konštatuje nezákonnosť pobytu, spolu s rozhodnutím o návrate, tento orgán by mal nevyhnutne vypočuť dotknutú osobu, aby jej umožnil uviesť jej názor výslovne na toto posledné uvedené rozhodnutie, keďže už mala možnosť účelne a efektívne oznámiť svoj názor na otázku nezákonnosti svojho pobytu a dôvodov, ktoré môžu podľa vnútroštátneho práva opodstatniť neprijatie rozhodnutia o návrate zo strany uvedeného orgánu.

   Z povinnosti prijať voči štátnym príslušníkom tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcim na štátnom území rozhodnutie o návrate upravené v článku 6 ods. 1 tejto smernice spravodlivým a transparentným postupom však vyplýva, že členské štáty musia v rámci procesnej autonómie, ktorou disponujú, na jednej strane výslovne stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve povinnosť opustiť štátne územie v prípade nezákonnosti pobytu a na druhej strane zabezpečiť, aby bola dotknutá osoba riadne vypočutá v rámci konania týkajúceho sa jej žiadosti o povolenie na pobyt alebo prípadne nezákonnosti jej pobytu. V tejto súvislosti právo byť vypočutý nemožno využívať tak, aby bolo správne konanie neobmedzene obnovované, a to v záujme zachovania rovnováhy medzi základným právom dotknutej osoby byť vypočutá pred vydaním nepriaznivého rozhodnutia a povinnosťou členských štátov bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu.

   (pozri body 60 – 62, 71, 82 a výrok)