Vec C‑146/13

Španielske kráľovstvo

proti

Európskemu parlamentu

a

Rade Európskej únie

„Žaloba o neplatnosť — Vykonanie posilnenej spolupráce — Vytvorenie jednotnej patentovej ochrany — Nariadenie (EÚ) č. 1257/2012 — Článok 118 prvý odsek ZFEÚ — Právny základ — Článok 291 ZFEÚ — Prenesenie právomocí na orgány mimo Európskej únie — Zásada autonómie a jednotného uplatňovania práva Únie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. mája 2015

1. Aproximácia právnych predpisov — Priemyselné a obchodné vlastníctvo — Patentové právo — Európsky patent s jednotným účinkom — Nariadenie č. 1257/2012, ktoré stanovuje podmienky na vykonanie jednotného účinku — Predmet

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012, článok 1 ods. 2 a článok 2 písm. b) a c)]

2. Akty inštitúcií — Voľba právneho základu — Kritériá — Nariadenie č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany — Prijatie na základe článku 118 prvého odseku ZFEÚ — Prípustnosť

   (Článok 4 ZFEÚ a článok 118 prvý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012)

3. Žaloba o neplatnosť — Dôvody — Zneužitie právomoci — Pojem

   (Článok 263 ZFEÚ)

4. Akty inštitúcií — Nariadenia — Vykonanie členskými štátmi — Povinnosť vykonať právne záväzné akty Únie — Pojem — Stanovenie výšky udržiavacích poplatkov za európske patenty nariadením č. 1257/2012 s cieľom umožniť Európskemu patentovému úradu vykonať úlohy, ktoré mu budú zverené členskými štátmi zúčastnenými na posilnenej spolupráci na účely jednotného patentu — Zahrnutie — Porušenie článku 291 ZFEÚ z dôvodu priznania uvedených výkonných právomocí členským štátom a nie Komisii alebo Rade — Neexistencia

   [Článok 291 ods. 1 a 2 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012, článok 9 ods. 1 písm. e) a článok 2]

5. Inštitúcie Európskej únie — Výkon právomoci — Prenesenia právomoci — Existencia prenesenia v prospech Európskeho patentového úradu alebo členských štátov zúčastňujúcich sa na posilnenej spolupráci v oblasti jednotného patentu — Neexistencia

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012)

6. Žaloba o neplatnosť — Právomoc súdu Únie — Preskúmanie zákonnosti medzinárodných dohovorov alebo vnútroštátnych aktov — Vylúčenie

   (Článok 263 ZFEÚ)

7. Akty inštitúcií — Nariadenia — Priama uplatniteľnosť — Výkonná právomoc priznaná členským štátom — Prípustnosť

   (Článok 288 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012)

1.  Nariadenie č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, nemá za cieľ stanoviť, a to ani čiastočne, podmienky vydávania európskych patentov, ktoré nie sú upravené právom Únie, ale výlučne Európskym patentovým dohovorom, ani nezačleňuje postup vydávania európskych patentov stanovený uvedeným dohovorom do práva Únie.

   Naproti tomu, keďže nariadenie č. 1257/2012 je podľa svojho článku 1 ods. 2 kvalifikované ako „osobitná dohoda v zmysle článku 142 Európskeho patentového dohovoru“, nevyhnutne sa obmedzuje na jednej strane na určenie podmienok, za ktorých môže byť európskemu patentu udelenému Európskym patentovým úradom podľa ustanovení uvedeného dohovoru priznaný na žiadosť jeho majiteľa jednotný účinok, a na druhej strane na definovanie tohto jednotného účinku.

   (pozri body 30, 31)

2.  Voľba právneho základu aktu Únie musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah tohto aktu.

   Pokiaľ ide o cieľ nariadenia č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, ktoré je založené na článku 118 prvom odseku ZFEÚ, treba uviesť, že toto nariadenie má za cieľ vytvoriť jednotnú patentovú ochranu a jeho ustanovenia vyjadrujú vôľu normotvorcu Únie zaručiť jednotnú ochranu na území zúčastnených členských štátov. Z toho vyplýva, že jednotná ochrana priznaná patentom stanovená v tomto nariadení je spôsobilá zamedziť rozdielom v rozsahu patentovej ochrany v zúčastnených členských štátoch a v dôsledku toho smeruje k jednotnej ochrane v zmysle článku 118 prvého odseku ZFEÚ. Preto toto ustanovenie predstavuje vhodný právny základ na prijatie nariadenia č. 1257/2012.

   V tejto súvislosti článok 118 prvý odsek ZFEÚ oprávňuje normotvorcu Únie na stanovenie opatrení vzťahujúcich sa na vytvorenie európskych právnych titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej Únii. Toto ustanovenie, ktoré bolo do Zmluvy o FEÚ vložené Lisabonskou zmluvou, odkazuje konkrétne na vytváranie alebo fungovanie vnútorného trhu, ktoré patrí do oblasti spoločných právomocí Únie v súlade s článkom 4 ZFEÚ. Okrem toho pokiaľ ide o výraz „v celej Únii“ uvedený v tomto ustanovení, keďže právomoc priznaná týmto článkom je v danom prípade vykonávaná z titulu posilnenej spolupráce, takto vytvorený európsky právny titul duševného vlastníctva a ním priznaná jednotná ochrana budú v platnosti nie v Únii ako celku, ale jedine na území zúčastnených členských štátov.

   (pozri body 39 – 41, 43, 44, 51, 52)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 56)

4.  Určenie úrovne vnútroštátnych udržiavacích poplatkov a spôsob ich rozdelenia, ktoré sú uvedené v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, predstavuje vykonanie právne záväzného aktu Únie zmysle článku 291 ods. 1 ZFEÚ. Výška uvedených udržiavacích poplatkov musí nevyhnutne pokrývať náklady Európskeho patentového úradu na vykonanie dodatočných úloh, ktoré mu budú zverené v článku 143 Európskeho patentového dohovoru zúčastnenými členskými štátmi. Tieto úlohy sú však neoddeliteľne spojené s vykonaním jednotnej patentovej ochrany vytvorenej nariadením č. 1257/2012.

   Okrem toho nemožno platne tvrdiť, že na účely vykonania článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1257/2012 sú nevyhnutné jednotné podmienky na vykonávanie, takže priznanie výkonných právomocí zúčastneným členským štátom porušuje článok 291 ods. 2 ZFEÚ. Článok 9 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia totiž síce stanovuje, že zúčastnené členské štáty zveria Európskemu patentovému úradu úlohu vyberať a spravovať udržiavacie poplatky za európsky patent, no zo žiadneho ustanovenia tohto nariadenia nevyplýva, že výška týchto udržiavacích poplatkov musí byť pre všetky zúčastnené členské štáty jednotná. Navyše z kvalifikácie napadnutého nariadenia č. 1257/2012 ako osobitnej dohody v zmysle článku 142 Európskeho patentového dohovoru a zo skutočnosti, že stanovenie udržiavacích poplatkov a podiel z ich rozdelenia prináleží užšiemu výboru správnej rady Európskej patentovej organizácie, vyplýva, že potrebné opatrenia na účely vykonania článku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia musia prijať zúčastnené členské štáty a nie Komisia alebo Rada, lebo Únia, na rozdiel od členských štátov, nie je stranou uvedeného dohovoru.

   (pozri body 73 – 75, 78, 81 – 83)

5.  Keďže normotvorca Únie nezveril zúčastneným členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci v oblasti vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, alebo Európskemu patentovému úradu vlastné vykonávacie právomoci, ktoré mu prináležia podľa práva Únie, zásady odvodené v judikatúry Súdneho dvora v oblasti prenesenia diskrečnej právomoci sa neuplatňujú.

   (pozri body 84, 87)

6.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 101, 102)

7.  Priame uplatnenie nariadenia stanovené v článku 288 druhom odseku ZFEÚ vyžaduje, aby sa jeho nadobudnutie účinnosti a jeho uplatnenie v prospech alebo neprospech právnych subjektov uskutočnilo bez akéhokoľvek vnútroštátneho vykonávacieho opatrenia, pokiaľ predmetné nariadenie nestanovuje členským štátom povinnosť, aby prijali zákony, iné právne predpisy a správne a finančné opatrenia nevyhnutné na to, aby mohli byť ustanovenia uvedeného nariadenia účinne uplatňované.

   O takýto prípad ide v prípade nariadenia č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, lebo normotvorca Únie nechal na členských štátoch, aby na účely uplatnenia ustanovení napadnutého nariadenia jednak prijali viacero opatrení v právnom rámci vymedzenom Európskym patentovým dohovorom a jednak vytvorili jednotný patentový súd, ktorý, ako je uvedené v odôvodneniach 24 a 25 uvedeného nariadenia, je nevyhnutný na zabezpečenie správneho fungovania tohto patentu, konzistentnosti judikatúry a tým aj právnej istoty a nákladovej efektívnosti pre majiteľov patentu.

   (pozri body 105, 106)

Vec C‑146/13

Španielske kráľovstvo

proti

Európskemu parlamentu

a

Rade Európskej únie

„Žaloba o neplatnosť — Vykonanie posilnenej spolupráce — Vytvorenie jednotnej patentovej ochrany — Nariadenie (EÚ) č. 1257/2012 — Článok 118 prvý odsek ZFEÚ — Právny základ — Článok 291 ZFEÚ — Prenesenie právomocí na orgány mimo Európskej únie — Zásada autonómie a jednotného uplatňovania práva Únie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. mája 2015

1. Aproximácia právnych predpisov – Priemyselné a obchodné vlastníctvo – Patentové právo – Európsky patent s jednotným účinkom – Nariadenie č. 1257/2012, ktoré stanovuje podmienky na vykonanie jednotného účinku – Predmet

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012, článok 1 ods. 2 a článok 2 písm. b) a c)]

2. Akty inštitúcií – Voľba právneho základu – Kritériá – Nariadenie č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany – Prijatie na základe článku 118 prvého odseku ZFEÚ – Prípustnosť

   (Článok 4 ZFEÚ a článok 118 prvý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012)

3. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem

   (Článok 263 ZFEÚ)

4. Akty inštitúcií – Nariadenia – Vykonanie členskými štátmi – Povinnosť vykonať právne záväzné akty Únie – Pojem – Stanovenie výšky udržiavacích poplatkov za európske patenty nariadením č. 1257/2012 s cieľom umožniť Európskemu patentovému úradu vykonať úlohy, ktoré mu budú zverené členskými štátmi zúčastnenými na posilnenej spolupráci na účely jednotného patentu – Zahrnutie – Porušenie článku 291 ZFEÚ z dôvodu priznania uvedených výkonných právomocí členským štátom a nie Komisii alebo Rade – Neexistencia

   [Článok 291 ods. 1 a 2 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012, článok 9 ods. 1 písm. e) a článok 2]

5. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Prenesenia právomoci – Existencia prenesenia v prospech Európskeho patentového úradu alebo členských štátov zúčastňujúcich sa na posilnenej spolupráci v oblasti jednotného patentu – Neexistencia

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012)

6. Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Preskúmanie zákonnosti medzinárodných dohovorov alebo vnútroštátnych aktov – Vylúčenie

   (Článok 263 ZFEÚ)

7. Akty inštitúcií – Nariadenia – Priama uplatniteľnosť – Výkonná právomoc priznaná členským štátom – Prípustnosť

   (Článok 288 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2012)

1.  Nariadenie č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, nemá za cieľ stanoviť, a to ani čiastočne, podmienky vydávania európskych patentov, ktoré nie sú upravené právom Únie, ale výlučne Európskym patentovým dohovorom, ani nezačleňuje postup vydávania európskych patentov stanovený uvedeným dohovorom do práva Únie.

   Naproti tomu, keďže nariadenie č. 1257/2012 je podľa svojho článku 1 ods. 2 kvalifikované ako „osobitná dohoda v zmysle článku 142 Európskeho patentového dohovoru“, nevyhnutne sa obmedzuje na jednej strane na určenie podmienok, za ktorých môže byť európskemu patentu udelenému Európskym patentovým úradom podľa ustanovení uvedeného dohovoru priznaný na žiadosť jeho majiteľa jednotný účinok, a na druhej strane na definovanie tohto jednotného účinku.

   (pozri body 30, 31)

2.  Voľba právneho základu aktu Únie musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah tohto aktu.

   Pokiaľ ide o cieľ nariadenia č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, ktoré je založené na článku 118 prvom odseku ZFEÚ, treba uviesť, že toto nariadenie má za cieľ vytvoriť jednotnú patentovú ochranu a jeho ustanovenia vyjadrujú vôľu normotvorcu Únie zaručiť jednotnú ochranu na území zúčastnených členských štátov. Z toho vyplýva, že jednotná ochrana priznaná patentom stanovená v tomto nariadení je spôsobilá zamedziť rozdielom v rozsahu patentovej ochrany v zúčastnených členských štátoch a v dôsledku toho smeruje k jednotnej ochrane v zmysle článku 118 prvého odseku ZFEÚ. Preto toto ustanovenie predstavuje vhodný právny základ na prijatie nariadenia č. 1257/2012.

   V tejto súvislosti článok 118 prvý odsek ZFEÚ oprávňuje normotvorcu Únie na stanovenie opatrení vzťahujúcich sa na vytvorenie európskych právnych titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej Únii. Toto ustanovenie, ktoré bolo do Zmluvy o FEÚ vložené Lisabonskou zmluvou, odkazuje konkrétne na vytváranie alebo fungovanie vnútorného trhu, ktoré patrí do oblasti spoločných právomocí Únie v súlade s článkom 4 ZFEÚ. Okrem toho pokiaľ ide o výraz „v celej Únii“ uvedený v tomto ustanovení, keďže právomoc priznaná týmto článkom je v danom prípade vykonávaná z titulu posilnenej spolupráce, takto vytvorený európsky právny titul duševného vlastníctva a ním priznaná jednotná ochrana budú v platnosti nie v Únii ako celku, ale jedine na území zúčastnených členských štátov.

   (pozri body 39 – 41, 43, 44, 51, 52)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 56)

4.  Určenie úrovne vnútroštátnych udržiavacích poplatkov a spôsob ich rozdelenia, ktoré sú uvedené v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, predstavuje vykonanie právne záväzného aktu Únie zmysle článku 291 ods. 1 ZFEÚ. Výška uvedených udržiavacích poplatkov musí nevyhnutne pokrývať náklady Európskeho patentového úradu na vykonanie dodatočných úloh, ktoré mu budú zverené v článku 143 Európskeho patentového dohovoru zúčastnenými členskými štátmi. Tieto úlohy sú však neoddeliteľne spojené s vykonaním jednotnej patentovej ochrany vytvorenej nariadením č. 1257/2012.

   Okrem toho nemožno platne tvrdiť, že na účely vykonania článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1257/2012 sú nevyhnutné jednotné podmienky na vykonávanie, takže priznanie výkonných právomocí zúčastneným členským štátom porušuje článok 291 ods. 2 ZFEÚ. Článok 9 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia totiž síce stanovuje, že zúčastnené členské štáty zveria Európskemu patentovému úradu úlohu vyberať a spravovať udržiavacie poplatky za európsky patent, no zo žiadneho ustanovenia tohto nariadenia nevyplýva, že výška týchto udržiavacích poplatkov musí byť pre všetky zúčastnené členské štáty jednotná. Navyše z kvalifikácie napadnutého nariadenia č. 1257/2012 ako osobitnej dohody v zmysle článku 142 Európskeho patentového dohovoru a zo skutočnosti, že stanovenie udržiavacích poplatkov a podiel z ich rozdelenia prináleží užšiemu výboru správnej rady Európskej patentovej organizácie, vyplýva, že potrebné opatrenia na účely vykonania článku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia musia prijať zúčastnené členské štáty a nie Komisia alebo Rada, lebo Únia, na rozdiel od členských štátov, nie je stranou uvedeného dohovoru.

   (pozri body 73 – 75, 78, 81 – 83)

5.  Keďže normotvorca Únie nezveril zúčastneným členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci v oblasti vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, alebo Európskemu patentovému úradu vlastné vykonávacie právomoci, ktoré mu prináležia podľa práva Únie, zásady odvodené v judikatúry Súdneho dvora v oblasti prenesenia diskrečnej právomoci sa neuplatňujú.

   (pozri body 84, 87)

6.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 101, 102)

7.  Priame uplatnenie nariadenia stanovené v článku 288 druhom odseku ZFEÚ vyžaduje, aby sa jeho nadobudnutie účinnosti a jeho uplatnenie v prospech alebo neprospech právnych subjektov uskutočnilo bez akéhokoľvek vnútroštátneho vykonávacieho opatrenia, pokiaľ predmetné nariadenie nestanovuje členským štátom povinnosť, aby prijali zákony, iné právne predpisy a správne a finančné opatrenia nevyhnutné na to, aby mohli byť ustanovenia uvedeného nariadenia účinne uplatňované.

   O takýto prípad ide v prípade nariadenia č. 1257/2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, lebo normotvorca Únie nechal na členských štátoch, aby na účely uplatnenia ustanovení napadnutého nariadenia jednak prijali viacero opatrení v právnom rámci vymedzenom Európskym patentovým dohovorom a jednak vytvorili jednotný patentový súd, ktorý, ako je uvedené v odôvodneniach 24 a 25 uvedeného nariadenia, je nevyhnutný na zabezpečenie správneho fungovania tohto patentu, konzistentnosti judikatúry a tým aj právnej istoty a nákladovej efektívnosti pre majiteľov patentu.

   (pozri body 105, 106)