Vec C‑66/13

Green Network SpA

proti

Autorità per l’energia elettrica e il gas

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Vnútroštátny systém podpory spotreby elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie — Povinnosť pre výrobcov a dovozcov elektrickej energie dodať do vnútroštátnej siete určité množstvo elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo kúpiť ‚zelené certifikáty‘ od príslušného orgánu — Dôkaz tohto dodania, ktorý vyžaduje predloženie osvedčení o zelenom pôvode vyrobenej alebo dovezenej elektrickej energie — Akceptovanie osvedčení vydaných v treťom štáte podmienené uzatvorením dvojstrannej dohody medzi týmto tretím štátom a dotknutým členským štátom alebo dohody medzi správcom národnej siete tohto členského štátu a podobným orgánom uvedeného tretieho štátu — Smernica 2001/77/ES — Vonkajšia právomoc Spoločenstva — Lojálna spolupráca“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 26. novembra 2014

1. Medzinárodné dohody – Právomoc Spoločenstva – Vytvorenie výlučnej vonkajšej právomoci Spoločenstva na základe skutočnosti, že vykonáva svoju vnútornú právomoc – Podmienky

   (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ)

2. Životné prostredie – Podpora elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou – Smernica 2001/77 – Záruka pôvodu – Medzinárodné dohody – Uzavretie – Výlučná vonkajšia právomoc Spoločenstva – Vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje uzavretie dohody medzi členským štátom a tretím štátom týkajúcej sa elektrickej energie dovezenej z tretieho štátu – Nebezpečenstvo dotknutia pravidiel Spoločenstva – Neprípustnosť

   (Smernica Parlamentu a Rady 2001/77, články 4 a 5)

3. Životné prostredie – Podpora elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou – Smernica 2001/77 – Záruka pôvodu – Medzinárodné dohody – Uzavretie – Výlučná vonkajšia právomoc Spoločenstva – Vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje uzavretie dohody medzi správcom národnej siete členského štátu a obdobným miestnym orgánom tretieho štátu – Použitie tohto ustanovenia namiesto neskoršieho analogického vnútroštátneho ustanovenia, o ktorom bolo rozhodnuté, že nie je v súlade s výlučnou vonkajšou právomocou Spoločenstva – Neprípustnosť

   (Článok 10 ES; smernica Parlamentu a Rady 2001/77, články 4 a 5)

1.  Keďže Spoločenstvo má iba prenesené právomoci, existencia právomoci, ktorá má navyše výlučnú povahu, sa musí opierať o závery založené na konkrétnom celkovom posúdení vzťahu medzi budúcou medzinárodnou dohodou a platným právom Spoločenstva. Toto posúdenie musí zohľadniť oblasti upravené jednak predpismi Spoločenstva a jednak ustanoveniami zamýšľanej dohody, predpokladané vyhliadky budúceho vývoja, ako aj povahu a obsah týchto pravidiel a ustanovení, aby sa overilo, či by predmetná dohoda mohla poškodiť jednotné a súdržné uplatňovanie predpisov Spoločenstva a riadne fungovanie systému, ktorý vytvárajú.

   (pozri bod 33)

2.  Zmluva o ES sa má vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na ustanovenia smernice 2001/77 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou má Európske spoločenstvo výlučnú vonkajšiu právomoc, ktorá bráni takej právnej úprave, ktorá podmieňuje oslobodenie od povinnosti získať zelené certifikáty z dôvodu dodania elektrickej energie dovezenej z tretieho štátu na národný trh spotreby predchádzajúcim uzatvorením dohody medzi členským štátom a dotknutým tretím štátom, na základe ktorej je zaručené, že takto dovezená elektrická energia je zelenou elektrickou energiou za tých istých podmienok, ako stanovuje článok 5 uvedenej smernice.

   Uzavretie takejto dohody členskými štátmi, ak smernica 2001/77 neobsahuje žiadne oprávnenie v tomto zmysle, teda môže ohroziť na jednej strane cieľ tejto smernice, ktorým je podporovať zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektrickej energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou a na druhej strane povinnosť členských štátov zvýšiť svoju výrobu zelenej elektrickej energie tak, aby prispievali k dosiahnutiu národných indikatívnych cieľov, ktoré sú im uložené v súlade s článkom 3 tejto smernice, a tým prispievať k dosiahnutiu globálneho indikatívneho cieľa na úrovni samotného Spoločenstva.

   V tejto súvislosti vnútroštátne ustanovenie, ktoré podporuje proces, ktorý môže viesť k uzavretiu takejto dohody, stačí na porušenie výlučnej vonkajšej právomoci Spoločenstva.

   (pozri body 38, 55, 59, 60, 65 a bod 1 výroku)

3.  Právo Únie, a najmä zásada lojálnej spolupráce zakotvená v článku 10 ES, bráni tomu, aby po tom, ako vnútroštátny súd vylúčil uplatnenie právnej úpravy, z dôvodu nesúladu tejto právnej úpravy s výlučnou vonkajšou právomocou Európskeho spoločenstva, uvedený súd substitučne uplatnil predchádzajúcu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je v zásade analogická s uvedenou právnou úpravou, ktorá podmieňuje oslobodenie od povinnosti získať zelené certifikáty z dôvodu dodania elektrickej energie dovezenej z tretieho štátu na národný trh spotreby predchádzajúcim uzatvorením dohody medzi správcom národnej siete a obdobným miestnym orgánom dotknutého tretieho štátu, ktorá určí spôsoby potrebných preverení na účely overenia, že takto dovezená elektrická energia je elektrickou energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie.

   (pozri body 68, 73, 74, bod 2 výroku)

Vec C‑66/13

Green Network SpA

proti

Autorità per l’energia elettrica e il gas

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Vnútroštátny systém podpory spotreby elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie — Povinnosť pre výrobcov a dovozcov elektrickej energie dodať do vnútroštátnej siete určité množstvo elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo kúpiť ‚zelené certifikáty‘ od príslušného orgánu — Dôkaz tohto dodania, ktorý vyžaduje predloženie osvedčení o zelenom pôvode vyrobenej alebo dovezenej elektrickej energie — Akceptovanie osvedčení vydaných v treťom štáte podmienené uzatvorením dvojstrannej dohody medzi týmto tretím štátom a dotknutým členským štátom alebo dohody medzi správcom národnej siete tohto členského štátu a podobným orgánom uvedeného tretieho štátu — Smernica 2001/77/ES — Vonkajšia právomoc Spoločenstva — Lojálna spolupráca“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 26. novembra 2014

1. Medzinárodné dohody — Právomoc Spoločenstva — Vytvorenie výlučnej vonkajšej právomoci Spoločenstva na základe skutočnosti, že vykonáva svoju vnútornú právomoc — Podmienky

   (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ)

2. Životné prostredie — Podpora elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou — Smernica 2001/77 — Záruka pôvodu — Medzinárodné dohody — Uzavretie — Výlučná vonkajšia právomoc Spoločenstva — Vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje uzavretie dohody medzi členským štátom a tretím štátom týkajúcej sa elektrickej energie dovezenej z tretieho štátu — Nebezpečenstvo dotknutia pravidiel Spoločenstva — Neprípustnosť

   (Smernica Parlamentu a Rady 2001/77, články 4 a 5)

3. Životné prostredie — Podpora elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou — Smernica 2001/77 — Záruka pôvodu — Medzinárodné dohody — Uzavretie — Výlučná vonkajšia právomoc Spoločenstva — Vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje uzavretie dohody medzi správcom národnej siete členského štátu a obdobným miestnym orgánom tretieho štátu — Použitie tohto ustanovenia namiesto neskoršieho analogického vnútroštátneho ustanovenia, o ktorom bolo rozhodnuté, že nie je v súlade s výlučnou vonkajšou právomocou Spoločenstva — Neprípustnosť

   (Článok 10 ES; smernica Parlamentu a Rady 2001/77, články 4 a 5)

1.  Keďže Spoločenstvo má iba prenesené právomoci, existencia právomoci, ktorá má navyše výlučnú povahu, sa musí opierať o závery založené na konkrétnom celkovom posúdení vzťahu medzi budúcou medzinárodnou dohodou a platným právom Spoločenstva. Toto posúdenie musí zohľadniť oblasti upravené jednak predpismi Spoločenstva a jednak ustanoveniami zamýšľanej dohody, predpokladané vyhliadky budúceho vývoja, ako aj povahu a obsah týchto pravidiel a ustanovení, aby sa overilo, či by predmetná dohoda mohla poškodiť jednotné a súdržné uplatňovanie predpisov Spoločenstva a riadne fungovanie systému, ktorý vytvárajú.

   (pozri bod 33)

2.  Zmluva o ES sa má vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na ustanovenia smernice 2001/77 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou má Európske spoločenstvo výlučnú vonkajšiu právomoc, ktorá bráni takej právnej úprave, ktorá podmieňuje oslobodenie od povinnosti získať zelené certifikáty z dôvodu dodania elektrickej energie dovezenej z tretieho štátu na národný trh spotreby predchádzajúcim uzatvorením dohody medzi členským štátom a dotknutým tretím štátom, na základe ktorej je zaručené, že takto dovezená elektrická energia je zelenou elektrickou energiou za tých istých podmienok, ako stanovuje článok 5 uvedenej smernice.

   Uzavretie takejto dohody členskými štátmi, ak smernica 2001/77 neobsahuje žiadne oprávnenie v tomto zmysle, teda môže ohroziť na jednej strane cieľ tejto smernice, ktorým je podporovať zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektrickej energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou a na druhej strane povinnosť členských štátov zvýšiť svoju výrobu zelenej elektrickej energie tak, aby prispievali k dosiahnutiu národných indikatívnych cieľov, ktoré sú im uložené v súlade s článkom 3 tejto smernice, a tým prispievať k dosiahnutiu globálneho indikatívneho cieľa na úrovni samotného Spoločenstva.

   V tejto súvislosti vnútroštátne ustanovenie, ktoré podporuje proces, ktorý môže viesť k uzavretiu takejto dohody, stačí na porušenie výlučnej vonkajšej právomoci Spoločenstva.

   (pozri body 38, 55, 59, 60, 65 a bod 1 výroku)

3.  Právo Únie, a najmä zásada lojálnej spolupráce zakotvená v článku 10 ES, bráni tomu, aby po tom, ako vnútroštátny súd vylúčil uplatnenie právnej úpravy, z dôvodu nesúladu tejto právnej úpravy s výlučnou vonkajšou právomocou Európskeho spoločenstva, uvedený súd substitučne uplatnil predchádzajúcu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je v zásade analogická s uvedenou právnou úpravou, ktorá podmieňuje oslobodenie od povinnosti získať zelené certifikáty z dôvodu dodania elektrickej energie dovezenej z tretieho štátu na národný trh spotreby predchádzajúcim uzatvorením dohody medzi správcom národnej siete a obdobným miestnym orgánom dotknutého tretieho štátu, ktorá určí spôsoby potrebných preverení na účely overenia, že takto dovezená elektrická energia je elektrickou energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie.

   (pozri body 68, 73, 74, bod 2 výroku)