Vec C‑7/13

Skandia America Corp. (USA), filial Sverige,

proti

Skatteverket

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Stockholm)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Smernica 2006/112/ES — Skupina na účely DPH — Interná fakturácia služieb poskytovaných hlavnou spoločnosťou usadenou v tretej krajine svojej pobočke, ktorá je členom skupiny, na účely DPH v členskom štáte — Zdaniteľnosť poskytnutých služieb“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. septembra 2014

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zdaniteľné plnenia – Poskytovanie služieb za protihodnotu – Pojem – Služby poskytnuté hlavnou spoločnosťou usadenou v treťom štáte jej pobočke usadenej v členskom štáte – Pobočka, ktorá patrí do skupiny osôb, ktoré sa môžu považovať za jednu zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty – Zahrnutie

   (Smernica Rady 2006/112, článok 2 ods. 1 a články 9 a 11)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zdaniteľné osoby – Zdaniteľná osoba, ktorej sú poskytované služby uskutočnené zdaniteľnou osobou v tretej krajine – Pojem – Príjemca služieb poskytnutých hlavnou spoločnosťou usadenou v treťom štáte jej pobočke usadenej v členskom štáte – Pobočka, ktorá patrí do skupiny osôb, ktoré sa môžu považovať za jednu zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty – Zahrnutie

   (Smernica Rady 2006/112, články 56, 193 a 196)

1.  Článok 2 ods. 1 a články 9 a 11 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že poskytovanie služieb hlavnou prevádzkarňou spoločnosti usadenej v tretej krajine jej pobočke v členskom štáte predstavuje zdaniteľné plnenie, ak je uvedená pobočka členom skupiny na účely dane z pridanej hodnoty.

   Pripodobnenie k jedinej zdaniteľnej osobe vylučuje, aby členovia skupiny naďalej samostatne podávali daňové priznania a pokračovalo sa v ich identifikovaní ako zdaniteľných osôb v rámci a mimo ich skupiny, keďže podať uvedené daňové priznania je oprávnená iba jediná zdaniteľná osoba. Z toho vyplýva, že v takejto situácii poskytnutie služieb treťou osobou členovi takejto skupiny treba na účely dane z pridanej hodnoty považovať za plnenie poskytnuté nie tomuto členovi skupiny, ale samotnej skupine, do ktorej tento člen patrí.

   (pozri body 29, 32, bod 1 výroku)

2.  Články 56, 193 a 196 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že keď hlavná prevádzkareň spoločnosti so sídlom v tretej krajine poskytuje služby za protihodnotu pobočke tej istej spoločnosti usadenej v členskom štáte a uvedená pobočka patrí do skupiny osôb, ktoré sa môžu považovať za jednu zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty v tomto členskom štáte, tejto skupine ako príjemcovi uvedených služieb vzniká povinnosť platiť splatnú daň z pridanej hodnoty.

   Článok 196 smernice 2006/112 ako výnimku zo všeobecného pravidla uvedeného v článku 193 tejto smernice, podľa ktorého daň z pridanej hodnoty platí v členskom štáte každá zdaniteľná osoba uskutočňujúca zdaniteľné poskytovanie služieb, stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí zdaniteľná osoba, ktorej sú poskytované služby, ak služby uvedené v článku 56 uvedenej smernice poskytla zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v tomto členskom štáte.

   Poskytovanie týchto služieb v takejto situácii predstavuje zdaniteľné plnenie podľa článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 a skupina, do ktorej patrí pobočka, ktorej boli tieto služby poskytnuté, sa považuje na účely dane z pridanej hodnoty za osobu, ktorej boli uvedené služby poskytnuté.

   (pozri body 34, 35, 37, 38, bod 2 výroku)