ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)

z 23. októbra 2013

Kathleen Verstreken

proti

Rade Európskej únie

„Verejná služba — Úradníci — Povýšenie — Povyšovanie v roku 2008 — Povyšovanie v roku 2009 — Rozhodnutie o nepovýšení žalobkyne — Odôvodnenie — Všeobecné a typizované odôvodnenie“

Predmet:

Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou K. Verstreken navrhuje zrušenie rozhodnutia zo 7. novembra 2011 o jej nepovýšení do platovej triedy AD 12 v rámci povyšovaní v rokoch 2008 a 2009, prijatého Radou Európskej únie pri výkone rozsudku Súdu pre verejnú službu z 15. decembra 2010, Almeida Campos a i./Rada (F‑14/09, ďalej len „rozsudok Almeida Campos“)

Rozhodnutie:

Rozhodnutie Rady Európskej únie zo 7. novembra 2011 o nepovýšení K. Verstreken v rámci povyšovania v rokoch 2008 a 2009 sa zrušuje. Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila K. Verstreken.

Abstrakt

Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Všeobecné a typizované odôvodnenie rovnajúce sa neexistencii akéhokoľvek odôvodnenia

(Služobný poriadok úradníkov, články 25 a 45, článok 90 ods. 2)

Menovací orgán síce nie je povinný odôvodniť rozhodnutia o povýšení s ohľadom na obídených úradníkov, má však povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorým zamieta sťažnosť podanú podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku nepovýšeným úradníkom, pričom odôvodnenie tohto zamietajúceho rozhodnutia sa má zhodovať s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému bola sťažnosť namierená.

Okrem toho od menovacieho orgánu nemožno vyžadovať, aby odôvodnil svoje rozhodnutie pri zamietnutí sťažnosti nad rámec dôvodov uvedených v tejto sťažnosti, a najmä aby vysvetlil, z akých dôvodov každý z úradníkov spôsobilých na povýšenie mal vyššie zásluhy než sú zásluhy autora sťažnosti. Keďže povýšenia sa podľa článku 45 služobného poriadku uskutočňujú na základe výberu, stačí, ak sa odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti odvoláva na uplatnenie podmienok povyšovania stanovených v právnych predpisoch a v služobnom poriadku na konkrétnu situáciu úradníka.

Všeobecné a typizované odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, ktoré neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa špecifickej situácie dotknutej osoby a ktoré najmä vôbec nevysvetľuje akým spôsobom menovací orgán uplatnil kritériá stanovené v článku 45 služobného poriadku na jej individuálnu situáciu, sa v skutočnosti rovná neexistencii akéhokoľvek odôvodnenia.

(pozri body 29 – 32)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 20. februára 2002, Roman Parra/Komisia, T‑117/01, body 27 a 31; 29. septembra 2005, Napoli Buzzanca/Komisia, T‑218/02, bod 74

Súd pre verejnú službu: 28. septembra 2011, AC/Rada, F‑9/10, bod 29; 10. novembra 2011, Merhzaoui/Rada, F‑18/09, body 71 a 75; 8. februára 2012, Bouillez a i./Rada, F‑11/11, bod 22; 14. novembra 2012, Bouillez/Rada, F‑75/11, bod 26