Vec C‑527/12

Európska komisia

proti

Spolkovej republike Nemecko

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Štátna pomoc nezlučiteľná s vnútorným trhom — Povinnosť vymáhania — Článok 108 ods. 2 ZFEÚ — Nariadenie (ES) č. 659/1999 — Článok 14 ods. 3 — Rozhodnutie Komisie — Opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 11. septembra 2014

1. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť štátnej pomoci s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Povinnosti členských štátov – Povinnosť vymáhania – Rozsah – Obnovenie predchádzajúceho stavu

   (Článok 108 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 1)

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Uplatnenie vnútroštátneho práva – Podmienky – Uplatnenie postupu zabezpečujúceho okamžitý a účinný výkon rozhodnutia Komisie – Posúdenie na základe okolností prejednávanej veci

   (Článok 108 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 1)

3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Nerešpektovanie povinnosti vymáhať protiprávne poskytnutú pomoc – Prostriedky na obranu – Absolútna nemožnosť vykonania – Kritériá posúdenia – Ťažkosti pri výkone – Povinnosť Komisie a členského štátu spolupracovať pri hľadaní riešenia rešpektujúceho Zmluvu

   (Článok 4 ods. 3 ZEÚ; článok 108 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 3)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 37, 42)

2.  Právo Únie nevyžaduje, aby sa vymáhanie protiprávnej pomoci príslušným vnútroštátnym orgánom od príjemcu uskutočňovalo iba na základe rozhodnutia Komisie o vymáhaní. V tejto súvislosti si dotknutý členský štát môže zvoliť prostriedky, ktorými vykoná svoju povinnosť vymôcť pomoc, o ktorej sa rozhodlo, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ zvolené opatrenia nebudú narušovať pôsobnosť a účinnosť práva Únie.

   Pokiaľ teda ide o voľnosť členských štátov pri voľbe prostriedkov vymáhania takej pomoci, táto voľnosť je obmedzená, lebo tieto prostriedky nesmú prakticky znemožňovať vymoženie požadované právom Únie. Uplatnenie vnútroštátnych postupov podlieha podmienke, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie, čo je podmienka, ktorá odráža požiadavky zásady efektivity. V dôsledku toho sa otázka, či si dotknutý členský štát voľbou týchto prostriedkov splnil svoju povinnosť vymáhať pomoc vyhlásenú za nezlučiteľnú s vnútorným trhom so zreteľom na požiadavku efektivity, musí posudzovať od prípadu k prípadu podľa konkrétnych okolností danej veci.

   (pozri body 39 – 41, 43)

3.  Pokiaľ ide o odôvodnenie tohto výrazného omeškania pri vymáhaní protiprávnej pomoci, jediným dôvodom obrany, ktorý môže členský štát uplatniť proti žalobe o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Komisia na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ, je dôvod založený na absolútnej nemožnosti vykonať predmetné rozhodnutie. Táto absolútna nemožnosť môže mať aj právnu povahu, pokiaľ vyplýva z rozhodnutí vydaných vnútroštátnymi súdmi, za predpokladu, že tieto rozhodnutia sú v súlade s právom Únie.

   Teda v prípade, že by sa ukázalo, že pravidlá občianskeho práva neumožňujú zabezpečiť účinné vymáhanie spornej pomoci, by mohlo byť podľa okolností danej veci nevyhnutné vnútroštátne pravidlo neuplatniť a použiť iné opatrenia, pričom také opatrenia nemožno vylúčiť z dôvodov založených na vnútroštátnom právnom poriadku. V tejto súvislosti zakladá aj článok 4 ods. 3 ZEÚ pre vnútroštátne súdy povinnosť lojálnej spolupráce s Komisiou a súdmi Únie, v rámci ktorej musia prijať všetky potrebné všeobecné alebo osobitné opatrenia vhodné na zabezpečenie plnenia si záväzkov vyplývajúcich z práva Únie a nesmú prijať žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Zmluvy.

   Navyše preskúmanie uskutočnené vnútroštátnym súdom týkajúce sa exekučného titulu vydaného na účely vymáhania protiprávnej pomoci a prípadné zrušenie takého titulu sú iba vyjadrením zásady účinnej súdnej ochrany, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie.

   (pozri body 45, 48, 49, 55, 56)