Vec C‑494/12

Dixons Retail plc

proti

Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný First‑tier Tribunal (Tax Chamber)]

„Smernica 2006/112/ES — Daň z pridanej hodnoty — Dodanie tovaru — Pojem — Podvodné použitie bankovej karty“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 21. novembra 2013

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Dodanie tovaru – Pojem – Prevod hmotného majetku na kupujúceho, ktorý podvodne použil bankovú kartu ako platobný prostriedok – Zahrnutie

   [Smernica Rady 77/388, článok 2 bod 1 a článok 5 ods. 1, a smernica Rady 2006/112, článok 2 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 1]

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zdaniteľný základ – Dodanie tovaru a poskytovanie služieb – Pojem – Predaj, ku ktorému došlo medzi dodávateľom a kupujúcim, ktorý platil bankovou kartou – Platba uskutočnená treťou osobou vystaviteľom karty v mene kupujúceho na základe zmluvy uzavretej s dodávateľom – Platba predstavujúca protihodnotu – Zahrnutie

   [Smernica Rady 77/388, článok 11 A ods. 1 písm. a), a smernica Rady 2006/112, článok 73]

1.  Článok 2 bod 1 a článok 5 ods. 1 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, ako aj článok 2 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 1 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci zmluvy uzavretej medzi treťou osobou a dodávateľom tovaru, ktorou sa táto tretia osoba zaviazala zaplatiť po odpočítaní poplatku tomuto dodávateľovi za tovar, ktorý dodávateľ predal kupujúcim, pričom tí použili ako platobný prostriedok bankovú kartu, fyzický prevod tovaru na kupujúceho, ktorý podvodne použije takúto kartu na zaplatenie za tento tovar, predstavuje dodanie tovaru.

   Pojem dodanie tovaru totiž neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku.

   Uvedený pojem má objektívny charakter a uplatňuje sa nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení bez toho, aby daňové orgány museli pristúpiť k vyšetrovaniu s cieľom určiť úmysel dotknutého platiteľa dane alebo zohľadniť úmysel iného subjektu ako tohto dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou toho istého dodávateľského reťazca.

   Podvodné použitie bankovej karty ako platobného prostriedku v prípade uvedených plnení tak nemá vplyv na skutočnosť, že tieto plnenia možno kvalifikovať ako dodanie tovaru, keďže nie je založené na objektívnych kritériách, na ktorých sa zakladá tento pojem, ale vychádza z úmyslu osoby, ktorá sa ako nadobúdateľ zúčastňuje na dotknutých plneniach, ako aj z postupov zavedených na konkretizovanie takéhoto úmyslu.

   Okrem toho takáto situácia sa musí odlišovať od situácie, keď ide o krádež tovaru, ktorý nepatrí pod pojem dodávka tovaru, keďže krádež tovaru neoprávňuje páchateľa, aby s tovarom nakladal za rovnakých podmienok ako vlastník.

   (pozri body 17, 20, 21, 26, 28, 29, 38 a výrok)

2.  Článok 11 A ods. 1 písm. a) šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, ako aj článok 73 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, v rámci fyzického prevodu tovaru na kupujúceho, ktorý podvodne použije bankovú kartu ako platobný prostriedok, predstavuje prevod dodanie tovaru, pričom platba vykonaná treťou osobou na základe zmluvy uzavretej medzi ňou a dodávateľom tohto tovaru, ktorou sa tretia osoba zaviazala zaplatiť mu tovar, ktorý dodávateľ predal kupujúcim, pričom tí použili ako platobný prostriedok takúto kartu, predstavuje protihodnotu.

   Ak totiž kupujúci zaplatí cenu tovaru platobnou kartou, dôjde priamo k vzniku dvoch transakcií, a to jednak k predaju tohto tovaru dodávateľom, ktorý do celkovej požadovanej ceny započíta aj daň z pridanej hodnoty, ktorú zaplatí uvedený kupujúci ako konečný spotrebiteľ a tento dodávateľ ju vyberie v mene daňových orgánov, a jednak k poskytnutiu služieb uvedenému dodávateľovi vystaviteľom karty.

   V tejto súvislosti šiesta smernica a smernica 2006/112 nevyžadujú, aby sa na účely dodania tovaru alebo poskytnutia služieb za protihodnotu získala protihodnota za toto dodanie alebo poskytnutie priamo od osoby, ktorej sú určené. Podľa článku 11 A ods. 1 písm. a) šiestej smernice a článku 73 smernice 2006/112 totiž zaplatenie protihodnoty za dodanie tovaru môže vykonať nielen kupujúci, ale aj tretia osoba, v danom prípade vystaviteľ karty.

   (pozri body 34, 35, 38 a výrok)

Vec C‑494/12

Dixons Retail plc

proti

Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný First‑tier Tribunal (Tax Chamber)]

„Smernica 2006/112/ES — Daň z pridanej hodnoty — Dodanie tovaru — Pojem — Podvodné použitie bankovej karty“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 21. novembra 2013

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Dodanie tovaru — Pojem — Prevod hmotného majetku na kupujúceho, ktorý podvodne použil bankovú kartu ako platobný prostriedok — Zahrnutie

   [Smernica Rady 77/388, článok 2 bod 1 a článok 5 ods. 1, a smernica Rady 2006/112, článok 2 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 1]

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Zdaniteľný základ — Dodanie tovaru a poskytovanie služieb — Pojem — Predaj, ku ktorému došlo medzi dodávateľom a kupujúcim, ktorý platil bankovou kartou — Platba uskutočnená treťou osobou vystaviteľom karty v mene kupujúceho na základe zmluvy uzavretej s dodávateľom — Platba predstavujúca protihodnotu — Zahrnutie

   [Smernica Rady 77/388, článok 11 A ods. 1 písm. a), a smernica Rady 2006/112, článok 73]

1.  Článok 2 bod 1 a článok 5 ods. 1 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, ako aj článok 2 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 1 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci zmluvy uzavretej medzi treťou osobou a dodávateľom tovaru, ktorou sa táto tretia osoba zaviazala zaplatiť po odpočítaní poplatku tomuto dodávateľovi za tovar, ktorý dodávateľ predal kupujúcim, pričom tí použili ako platobný prostriedok bankovú kartu, fyzický prevod tovaru na kupujúceho, ktorý podvodne použije takúto kartu na zaplatenie za tento tovar, predstavuje dodanie tovaru.

   Pojem dodanie tovaru totiž neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku.

   Uvedený pojem má objektívny charakter a uplatňuje sa nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení bez toho, aby daňové orgány museli pristúpiť k vyšetrovaniu s cieľom určiť úmysel dotknutého platiteľa dane alebo zohľadniť úmysel iného subjektu ako tohto dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou toho istého dodávateľského reťazca.

   Podvodné použitie bankovej karty ako platobného prostriedku v prípade uvedených plnení tak nemá vplyv na skutočnosť, že tieto plnenia možno kvalifikovať ako dodanie tovaru, keďže nie je založené na objektívnych kritériách, na ktorých sa zakladá tento pojem, ale vychádza z úmyslu osoby, ktorá sa ako nadobúdateľ zúčastňuje na dotknutých plneniach, ako aj z postupov zavedených na konkretizovanie takéhoto úmyslu.

   Okrem toho takáto situácia sa musí odlišovať od situácie, keď ide o krádež tovaru, ktorý nepatrí pod pojem dodávka tovaru, keďže krádež tovaru neoprávňuje páchateľa, aby s tovarom nakladal za rovnakých podmienok ako vlastník.

   (pozri body 17, 20, 21, 26, 28, 29, 38 a výrok)

2.  Článok 11 A ods. 1 písm. a) šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, ako aj článok 73 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, v rámci fyzického prevodu tovaru na kupujúceho, ktorý podvodne použije bankovú kartu ako platobný prostriedok, predstavuje prevod dodanie tovaru, pričom platba vykonaná treťou osobou na základe zmluvy uzavretej medzi ňou a dodávateľom tohto tovaru, ktorou sa tretia osoba zaviazala zaplatiť mu tovar, ktorý dodávateľ predal kupujúcim, pričom tí použili ako platobný prostriedok takúto kartu, predstavuje protihodnotu.

   Ak totiž kupujúci zaplatí cenu tovaru platobnou kartou, dôjde priamo k vzniku dvoch transakcií, a to jednak k predaju tohto tovaru dodávateľom, ktorý do celkovej požadovanej ceny započíta aj daň z pridanej hodnoty, ktorú zaplatí uvedený kupujúci ako konečný spotrebiteľ a tento dodávateľ ju vyberie v mene daňových orgánov, a jednak k poskytnutiu služieb uvedenému dodávateľovi vystaviteľom karty.

   V tejto súvislosti šiesta smernica a smernica 2006/112 nevyžadujú, aby sa na účely dodania tovaru alebo poskytnutia služieb za protihodnotu získala protihodnota za toto dodanie alebo poskytnutie priamo od osoby, ktorej sú určené. Podľa článku 11 A ods. 1 písm. a) šiestej smernice a článku 73 smernice 2006/112 totiž zaplatenie protihodnoty za dodanie tovaru môže vykonať nielen kupujúci, ale aj tretia osoba, v danom prípade vystaviteľ karty.

   (pozri body 34, 35, 38 a výrok)