This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62012CJ0438
Weber
Weber
Vec C‑438/12
Irmengard Weber
proti
Mechthilde Weberovej
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht München)
„Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Článok 22 bod 1 — Výlučná právomoc — Spory, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti — Povaha predkupného práva — Článok 27 ods. 1 — Prekážka začatého konania — Pojem konania medzi rovnakými účastníkmi a v tej istej veci — Vzťah medzi článkom 22 bodom 1 a článkom 27 ods. 1 — Článok 28 ods. 1 — Súvisiace veci — Kritériá posúdenia prerušenia konania“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 3. apríla 2014
Súdne konanie – Ústna časť konania – Opätovné otvorenie – Povinnosť opätovne otvoriť ústnu časť konania, aby sa účastníkom konania umožnilo predložiť pripomienky k právnym otázkam uvedeným v návrhoch generálneho advokáta – Neexistencia
(Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)
Prejudiciálne otázky – Právomoc vnútroštátneho súdu – Posúdenie nevyhnutnosti a relevantnosti položených otázok
(Článok 267 ZFEÚ)
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Výlučné právomoci – Spory v oblasti vecných práv k nehnuteľnostiam – Pojem – Žaloba, ktorou sa spochybňuje platnosť vykonania predkupného práva – Zahrnutie
(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 22 bod 1)
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Prekážka začatého konania – Návrhy podané na súdy rôznych členských štátov – Súd, ktorý začal konanie ako druhý, ktorý má výlučnú právomoc podľa článku 22 bodu 1 nariadenia – Povinnosť súdu, ktorý začal konanie ako druhý, prerušiť konanie až do doby, než bude určená právomoc súdu, ktorý začal konanie ako prvý – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 22 bod 1, článok 27 ods. 1 a článok 35 ods. 1)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 28 – 30)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 33 – 37)
Článok 22 bod 1 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že do kategórie sporov, „ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti“ podľa tohto ustanovenia, patrí taká žaloba, ktorou sa žiada o určenie, že došlo k neplatnému vykonaniu predkupného práva, ktoré zaťažuje túto nehnuteľnosť a ktoré má účinky erga omnes.
Predkupné právo, ktoré zaťažuje nehnuteľnosť a je zapísané do katastra nehnuteľností, vyvoláva totiž účinky nielen voči povinnému, ale zabezpečuje právo nositeľa tohto práva pri prevode vlastníckeho práva aj voči tretím osobám, takže ak dôjde k uzavretiu zmluvy medzi treťou osobou a vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, platné vykonanie predkupného práva vedie k tomu, že predaj je voči nositeľovi tohto práva neúčinný, pričom sa tento predaj považuje za predaj medzi týmto nositeľom a uvedeným vlastníkom za tých istých podmienok, aké boli dohodnuté medzi uvedeným vlastníkom a touto treťou osobou. Z toho vyplýva, že ak nadobúdateľ, ktorý je treťou osobou, spochybňuje platnosť výkonu uvedeného predkupného práva, táto žaloba smeruje v podstate k určeniu, či vykonanie predkupného práva umožnilo zabezpečiť v prospech nositeľa právo na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, o ktorú v spore ide. V takom prípade sa spor týka vecného práva k nehnuteľnosti a patrí do výlučnej právomoci forum rei sitae.
(pozri body 45 – 47, bod 1 výroku)
Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že pred prerušením konania podľa tohto ustanovenia súd, ktorý začal konanie ako druhý, musí preskúmať, či z dôvodu nedodržania výlučnej právomoci stanovenej v článku 22 bode 1 tohto nariadenia sa prípadné meritórne rozhodnutie súdu, ktorý začal konanie ako prvý, neuzná v iných členských štátoch podľa článku 35 ods. 1 uvedeného nariadenia.
Ak súd, ktorý začal konanie ako prvý, vydá rozhodnutie v rozpore s článkom 22 bodom 1 nariadenia č. 44/2001, toto rozhodnutie nemôže byť uznané v členskom štáte súdu, ktorý začal konanie ako druhý. Za týchto podmienok súd, ktorý začal konanie ako druhý, už nemôže prerušiť konanie ani odmietnuť vykonávať svoju právomoc a musí o návrhu, ktorý mu bol podaný, meritórne rozhodnúť, aby zabezpečil dodržanie tohto pravidla výlučnej právomoci.
(pozri body 55, 56, 60, bod 2 výroku)
Vec C‑438/12
Irmengard Weber
proti
Mechthilde Weberovej
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht München)
„Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Článok 22 bod 1 — Výlučná právomoc — Spory, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti — Povaha predkupného práva — Článok 27 ods. 1 — Prekážka začatého konania — Pojem konania medzi rovnakými účastníkmi a v tej istej veci — Vzťah medzi článkom 22 bodom 1 a článkom 27 ods. 1 — Článok 28 ods. 1 — Súvisiace veci — Kritériá posúdenia prerušenia konania“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 3. apríla 2014
Súdne konanie — Ústna časť konania — Opätovné otvorenie — Povinnosť opätovne otvoriť ústnu časť konania, aby sa účastníkom konania umožnilo predložiť pripomienky k právnym otázkam uvedeným v návrhoch generálneho advokáta — Neexistencia
(Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)
Prejudiciálne otázky — Právomoc vnútroštátneho súdu — Posúdenie nevyhnutnosti a relevantnosti položených otázok
(Článok 267 ZFEÚ)
Súdna spolupráca v občianskych veciach — Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach — Nariadenie č. 44/2001 — Výlučné právomoci — Spory v oblasti vecných práv k nehnuteľnostiam — Pojem — Žaloba, ktorou sa spochybňuje platnosť vykonania predkupného práva — Zahrnutie
(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 22 bod 1)
Súdna spolupráca v občianskych veciach — Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach — Nariadenie č. 44/2001 — Prekážka začatého konania — Návrhy podané na súdy rôznych členských štátov — Súd, ktorý začal konanie ako druhý, ktorý má výlučnú právomoc podľa článku 22 bodu 1 nariadenia — Povinnosť súdu, ktorý začal konanie ako druhý, prerušiť konanie až do doby, než bude určená právomoc súdu, ktorý začal konanie ako prvý — Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 22 bod 1, článok 27 ods. 1 a článok 35 ods. 1)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 28 – 30)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 33 – 37)
Článok 22 bod 1 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že do kategórie sporov, „ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti“ podľa tohto ustanovenia, patrí taká žaloba, ktorou sa žiada o určenie, že došlo k neplatnému vykonaniu predkupného práva, ktoré zaťažuje túto nehnuteľnosť a ktoré má účinky erga omnes.
Predkupné právo, ktoré zaťažuje nehnuteľnosť a je zapísané do katastra nehnuteľností, vyvoláva totiž účinky nielen voči povinnému, ale zabezpečuje právo nositeľa tohto práva pri prevode vlastníckeho práva aj voči tretím osobám, takže ak dôjde k uzavretiu zmluvy medzi treťou osobou a vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, platné vykonanie predkupného práva vedie k tomu, že predaj je voči nositeľovi tohto práva neúčinný, pričom sa tento predaj považuje za predaj medzi týmto nositeľom a uvedeným vlastníkom za tých istých podmienok, aké boli dohodnuté medzi uvedeným vlastníkom a touto treťou osobou. Z toho vyplýva, že ak nadobúdateľ, ktorý je treťou osobou, spochybňuje platnosť výkonu uvedeného predkupného práva, táto žaloba smeruje v podstate k určeniu, či vykonanie predkupného práva umožnilo zabezpečiť v prospech nositeľa právo na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, o ktorú v spore ide. V takom prípade sa spor týka vecného práva k nehnuteľnosti a patrí do výlučnej právomoci forum rei sitae.
(pozri body 45 – 47, bod 1 výroku)
Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že pred prerušením konania podľa tohto ustanovenia súd, ktorý začal konanie ako druhý, musí preskúmať, či z dôvodu nedodržania výlučnej právomoci stanovenej v článku 22 bode 1 tohto nariadenia sa prípadné meritórne rozhodnutie súdu, ktorý začal konanie ako prvý, neuzná v iných členských štátoch podľa článku 35 ods. 1 uvedeného nariadenia.
Ak súd, ktorý začal konanie ako prvý, vydá rozhodnutie v rozpore s článkom 22 bodom 1 nariadenia č. 44/2001, toto rozhodnutie nemôže byť uznané v členskom štáte súdu, ktorý začal konanie ako druhý. Za týchto podmienok súd, ktorý začal konanie ako druhý, už nemôže prerušiť konanie ani odmietnuť vykonávať svoju právomoc a musí o návrhu, ktorý mu bol podaný, meritórne rozhodnúť, aby zabezpečil dodržanie tohto pravidla výlučnej právomoci.
(pozri body 55, 56, 60, bod 2 výroku)