Vec C‑326/12

Rita van Caster

a

Patrick van Caster

proti

Finanzamt Essen‑Süd

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Voľný pohyb kapitálu — Článok 63 ZFEÚ — Zdanenie výnosov z investičného fondu — Povinnosť investičného fondu oznámiť a uverejniť určité údaje — Paušálne zdanenie výnosov z investičného fondu, ktorý si neplní oznamovaciu povinnosť a povinnosť uverejňovania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. októbra 2014

Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Daň z príjmov – Zdanenie výnosov z investičných fondov – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá oznamovaciu povinnosť a povinnosť uverejňovania investičným fondom rezidentom a nerezidentom – Paušálne zdanenie výnosov z investičného fondu, ktorý si neplní uvedené povinnosti – Obmedzenie – Odôvodnenie – Podmienky – Vnútroštátna právna úprava, ktorá daňovníkom nedovoľuje predložiť podklady alebo údaje, ktoré umožňujú stanoviť skutočnú výšku ich výnosov – Neprípustnosť

(Článok 63 ZFEÚ)

Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že to, že investičný fond nerezident si nesplní povinnosti oznámiť a uverejniť niektoré údaje stanovené touto právnou úpravou, ktorá sa bez rozdielu uplatňuje na fondy rezidentov a nerezidentov, má za následok paušálne zdanenie výnosov daňovníka z uvedeného investičného fondu, pretože táto právna úprava nedovoľuje tomuto daňovníkovi, aby predložil podklady alebo údaje, ktoré svojou povahou umožňujú stanoviť skutočnú výšku jeho výnosov.

Investičný fond, ktorý nepôsobí na trhu členského štátu, v ktorom dochádza k zdaneniu alebo sa naň aktívne nezameriava, si tieto povinnosti v dôsledku ich povahy pravdepodobne nesplní. Vzhľadom na to, že tieto fondy sú v zásade fondy nerezidenti, treba konštatovať, že predmetná vnútroštátna právna úprava môže odradiť investora, ktorý je rezidentom dotknutého členského štátu, od nadobudnutia podielov na týchto fondoch nerezidentoch, pretože táto investícia ho môže vystaviť nevýhodnému paušálnemu zdaneniu bez poskytnutia možnosti predložiť podklady alebo údaje umožňujúce preukázať výšku svojich skutočných výnosov.

Taká právna úprava teda predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 63 ZFEÚ.

Je pravda, že medzi naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť takéto obmedzenie, patrí nevyhnutnosť zabezpečiť účinnosť daňových kontrol a vymáhania daní.

Právna úprava členského štátu, ktorá daňovníkom, ktorí nadobudli podiely na investičných fondoch nerezidentoch, úplne bráni predložiť dôkazy zodpovedajúce iným kritériám, najmä pokiaľ ide o ich predkladanie, ako sú kritériá stanovené právnymi predpismi prvého uvedeného členského štátu pre vnútroštátne investície, by však išla nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnosť daňových kontrol.

Nemožno totiž a priori vylúčiť, že uvedení daňovníci budú schopní predložiť relevantné dôkazy, ktoré daňovým orgánom členského štátu, v ktorom dochádza k zdaneniu, umožnia jasne a presne overiť údaje nevyhnutné na správne stanovenie zdanenia výnosov z investičných fondov. Pokiaľ je pravda, že uvedení daňovníci nemusia disponovať všetkými požadovanými údajmi, nemožno vylúčiť, že ich môžu získať od dotknutých investičných fondov nerezidentov a potom ich oznámiť daňovým orgánom.

(pozri body 36 – 38, 46, 49 – 51, 58 a výrok)

Vec C‑326/12

Rita van Caster

a

Patrick van Caster

proti

Finanzamt Essen‑Süd

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Voľný pohyb kapitálu — Článok 63 ZFEÚ — Zdanenie výnosov z investičného fondu — Povinnosť investičného fondu oznámiť a uverejniť určité údaje — Paušálne zdanenie výnosov z investičného fondu, ktorý si neplní oznamovaciu povinnosť a povinnosť uverejňovania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. októbra 2014

Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb — Obmedzenia — Daňová právna úprava — Daň z príjmov — Zdanenie výnosov z investičných fondov — Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá oznamovaciu povinnosť a povinnosť uverejňovania investičným fondom rezidentom a nerezidentom — Paušálne zdanenie výnosov z investičného fondu, ktorý si neplní uvedené povinnosti — Obmedzenie — Odôvodnenie — Podmienky — Vnútroštátna právna úprava, ktorá daňovníkom nedovoľuje predložiť podklady alebo údaje, ktoré umožňujú stanoviť skutočnú výšku ich výnosov — Neprípustnosť

(Článok 63 ZFEÚ)

Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že to, že investičný fond nerezident si nesplní povinnosti oznámiť a uverejniť niektoré údaje stanovené touto právnou úpravou, ktorá sa bez rozdielu uplatňuje na fondy rezidentov a nerezidentov, má za následok paušálne zdanenie výnosov daňovníka z uvedeného investičného fondu, pretože táto právna úprava nedovoľuje tomuto daňovníkovi, aby predložil podklady alebo údaje, ktoré svojou povahou umožňujú stanoviť skutočnú výšku jeho výnosov.

Investičný fond, ktorý nepôsobí na trhu členského štátu, v ktorom dochádza k zdaneniu alebo sa naň aktívne nezameriava, si tieto povinnosti v dôsledku ich povahy pravdepodobne nesplní. Vzhľadom na to, že tieto fondy sú v zásade fondy nerezidenti, treba konštatovať, že predmetná vnútroštátna právna úprava môže odradiť investora, ktorý je rezidentom dotknutého členského štátu, od nadobudnutia podielov na týchto fondoch nerezidentoch, pretože táto investícia ho môže vystaviť nevýhodnému paušálnemu zdaneniu bez poskytnutia možnosti predložiť podklady alebo údaje umožňujúce preukázať výšku svojich skutočných výnosov.

Taká právna úprava teda predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 63 ZFEÚ.

Je pravda, že medzi naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť takéto obmedzenie, patrí nevyhnutnosť zabezpečiť účinnosť daňových kontrol a vymáhania daní.

Právna úprava členského štátu, ktorá daňovníkom, ktorí nadobudli podiely na investičných fondoch nerezidentoch, úplne bráni predložiť dôkazy zodpovedajúce iným kritériám, najmä pokiaľ ide o ich predkladanie, ako sú kritériá stanovené právnymi predpismi prvého uvedeného členského štátu pre vnútroštátne investície, by však išla nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnosť daňových kontrol.

Nemožno totiž a priori vylúčiť, že uvedení daňovníci budú schopní predložiť relevantné dôkazy, ktoré daňovým orgánom členského štátu, v ktorom dochádza k zdaneniu, umožnia jasne a presne overiť údaje nevyhnutné na správne stanovenie zdanenia výnosov z investičných fondov. Pokiaľ je pravda, že uvedení daňovníci nemusia disponovať všetkými požadovanými údajmi, nemožno vylúčiť, že ich môžu získať od dotknutých investičných fondov nerezidentov a potom ich oznámiť daňovým orgánom.

(pozri body 36 – 38, 46, 49 – 51, 58 a výrok)