Spojené veci C‑159/12 až C‑161/12

Alessandra Venturini

proti

ASL Varese a i.,

Maria Rosa Gramegna

proti

ASL Lodi a i.

a

Anna Muzzio

proti

ASL Pavia a i.

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia)

„Sloboda usadiť sa — Článok 49 ZFEÚ — Verejné zdravie — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca paralekárňam predaj liekov na lekársky predpis, ktoré si hradí pacient“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 5. decembra 2013

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Otázka vznesená v rámci sporu ohraničeného na jeden členský štát – Zahrnutie vzhľadom na prípadnú uplatniteľnosť práva Únie na uvedený spor z dôvodu zákazu diskriminácie stanoveného vnútroštátnym právom

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca paralekárňam predaj liekov na lekársky predpis, ktoré si hradí v plnom rozsahu pacient – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Ochrana verejného zdravia – Podmienky

   (Článok 49 ZFEÚ)

1.  Odpoveď na prejudiciálnu otázku môže byť užitočná pre vnútroštátny súd aj v čisto vnútroštátnej situácii, v ktorej všetky okolnosti sú obmedzené na vnútroštátnu sféru jediného členského štátu, najmä pokiaľ mu vnútroštátne právo ukladá, aby štátnemu príslušníkovi členského štátu umožnil požívanie tých istých práv, aké v rovnakej situácii požíva štátny príslušník iného členského štátu na základe práva Únie.

   (pozri bod 28)

2.  Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že s ním nie je v rozpore taká vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje farmaceutovi, odborne spôsobilému na vykonávanie povolania a zapísanému v príslušnej komore, ktorý však nie je majiteľom lekárne, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry, distribuovať v paralekárni, ktorej je majiteľom, formou maloobchodu aj lieky, ktoré sú na lekársky predpis a nie sú hradené národným zdravotníckym systémom, ale sú plne hradené kupujúcim.

   Takáto vnútroštátna právna úprava, ktorá vyhradzuje predaj uvedených liekov iba lekárňam, ktorých zriaďovanie podlieha územnej štruktúre, sa totiž zdá byť vhodná na zabezpečenie realizácie cieľa zabezpečiť spoľahlivé a kvalitné zásobovanie liekmi obyvateľstva, a tým aj ochranu zdravia verejnosti. Nezdá sa, že by takáto právna úprava, keďže znižuje podstatne riziko týkajúce sa prípadnej situácie nedostatku lekární, zachádzala nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie spoľahlivého a kvalitného zásobovania obyvateľstva liekmi.

   (pozri body 55, 63, 66 a výrok)

Spojené veci C‑159/12 až C‑161/12

Alessandra Venturini

proti

ASL Varese a i.,

Maria Rosa Gramegna

proti

ASL Lodi a i.

a

Anna Muzzio

proti

ASL Pavia a i.

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia)

„Sloboda usadiť sa — Článok 49 ZFEÚ — Verejné zdravie — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca paralekárňam predaj liekov na lekársky predpis, ktoré si hradí pacient“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 5. decembra 2013

1. Prejudiciálne otázky — Právomoc Súdneho dvora — Otázka vznesená v rámci sporu ohraničeného na jeden členský štát — Zahrnutie vzhľadom na prípadnú uplatniteľnosť práva Únie na uvedený spor z dôvodu zákazu diskriminácie stanoveného vnútroštátnym právom

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Sloboda usadiť sa — Obmedzenia — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca paralekárňam predaj liekov na lekársky predpis, ktoré si hradí v plnom rozsahu pacient — Neprípustnosť — Odôvodnenie — Ochrana verejného zdravia — Podmienky

   (Článok 49 ZFEÚ)

1.  Odpoveď na prejudiciálnu otázku môže byť užitočná pre vnútroštátny súd aj v čisto vnútroštátnej situácii, v ktorej všetky okolnosti sú obmedzené na vnútroštátnu sféru jediného členského štátu, najmä pokiaľ mu vnútroštátne právo ukladá, aby štátnemu príslušníkovi členského štátu umožnil požívanie tých istých práv, aké v rovnakej situácii požíva štátny príslušník iného členského štátu na základe práva Únie.

   (pozri bod 28)

2.  Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že s ním nie je v rozpore taká vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje farmaceutovi, odborne spôsobilému na vykonávanie povolania a zapísanému v príslušnej komore, ktorý však nie je majiteľom lekárne, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry, distribuovať v paralekárni, ktorej je majiteľom, formou maloobchodu aj lieky, ktoré sú na lekársky predpis a nie sú hradené národným zdravotníckym systémom, ale sú plne hradené kupujúcim.

   Takáto vnútroštátna právna úprava, ktorá vyhradzuje predaj uvedených liekov iba lekárňam, ktorých zriaďovanie podlieha územnej štruktúre, sa totiž zdá byť vhodná na zabezpečenie realizácie cieľa zabezpečiť spoľahlivé a kvalitné zásobovanie liekmi obyvateľstva, a tým aj ochranu zdravia verejnosti. Nezdá sa, že by takáto právna úprava, keďže znižuje podstatne riziko týkajúce sa prípadnej situácie nedostatku lekární, zachádzala nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie spoľahlivého a kvalitného zásobovania obyvateľstva liekmi.

   (pozri body 55, 63, 66 a výrok)