Vec C‑157/12

Salzgitter Mannesmann Handel GmbH

proti

SC Laminorul SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof)

„Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Článok 34 body 3 a 4 — Uznanie rozsudku vydaného v inom členskom štáte — Situácia, keď je uvedený rozsudok nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v tom istom členskom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 26. septembra 2013

Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Uznávanie a výkon rozsudkov – Dôvody zamietnutia – Rozsudok nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi – Pojem – Rozsudky vydané súdmi toho istého členského štátu – Vylúčenie

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 34 bod 4 a článok 45 ods. 2)

Článok 34 bod 4 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na nezlučiteľné rozsudky vydané súdmi toho istého členského štátu.

Riadne fungovanie systému uznávania a výkonu rozsudkov vydaných v inom členskom štáte založeného na dôvere si v zásade vyžaduje, aby si súdy členského štátu pôvodu zachovali v rámci opravných prostriedkov stanovených právnym poriadkom uvedeného členského štátu právomoc na posúdenie zákonnosti rozsudku, ktorý sa má vykonať, a to v zásade s výnimkou súdov dožiadaného členského štátu, a aby konečný výsledok preskúmania zákonnosti uvedeného rozsudku nebol spochybnený.

Výklad článku 34 bodu 4 tohto nariadenia, podľa ktorého sa toto ustanovenie týka tiež konfliktu medzi dvomi rozsudkami pochádzajúcimi z toho istého členského štátu, je však nezlučiteľný so zásadou vzájomnej dôvery, ako je stanovená nariadením č. 44/2001. Taký výklad by totiž umožnil súdom dožiadaného členského štátu nahradiť posúdenie súdov členského štátu pôvodu vlastným posúdením.

Ak totiž po skončení konania v členskom štáte pôvodu nadobudol raz rozsudok právoplatnosť, jeho nevykonanie z dôvodu jeho nezlučiteľnej povahy s iným rozsudkom vydaným v tom istom členskom štáte by bolo porovnateľné s vecným preskúmaním rozsudku, ktorého vykonanie sa žiada, čo je však výslovne vylúčené článkom 45 ods. 2 nariadenia č. 44/2001.

(pozri body 31, 33, 36, 37, 40 a výrok)

Vec C‑157/12

Salzgitter Mannesmann Handel GmbH

proti

SC Laminorul SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof)

„Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Článok 34 body 3 a 4 — Uznanie rozsudku vydaného v inom členskom štáte — Situácia, keď je uvedený rozsudok nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v tom istom členskom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 26. septembra 2013

Súdna spolupráca v občianskych veciach — Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach — Nariadenie č. 44/2001 — Uznávanie a výkon rozsudkov — Dôvody zamietnutia — Rozsudok nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi — Pojem — Rozsudky vydané súdmi toho istého členského štátu — Vylúčenie

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 34 bod 4 a článok 45 ods. 2)

Článok 34 bod 4 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na nezlučiteľné rozsudky vydané súdmi toho istého členského štátu.

Riadne fungovanie systému uznávania a výkonu rozsudkov vydaných v inom členskom štáte založeného na dôvere si v zásade vyžaduje, aby si súdy členského štátu pôvodu zachovali v rámci opravných prostriedkov stanovených právnym poriadkom uvedeného členského štátu právomoc na posúdenie zákonnosti rozsudku, ktorý sa má vykonať, a to v zásade s výnimkou súdov dožiadaného členského štátu, a aby konečný výsledok preskúmania zákonnosti uvedeného rozsudku nebol spochybnený.

Výklad článku 34 bodu 4 tohto nariadenia, podľa ktorého sa toto ustanovenie týka tiež konfliktu medzi dvomi rozsudkami pochádzajúcimi z toho istého členského štátu, je však nezlučiteľný so zásadou vzájomnej dôvery, ako je stanovená nariadením č. 44/2001. Taký výklad by totiž umožnil súdom dožiadaného členského štátu nahradiť posúdenie súdov členského štátu pôvodu vlastným posúdením.

Ak totiž po skončení konania v členskom štáte pôvodu nadobudol raz rozsudok právoplatnosť, jeho nevykonanie z dôvodu jeho nezlučiteľnej povahy s iným rozsudkom vydaným v tom istom členskom štáte by bolo porovnateľné s vecným preskúmaním rozsudku, ktorého vykonanie sa žiada, čo je však výslovne vylúčené článkom 45 ods. 2 nariadenia č. 44/2001.

(pozri body 31, 33, 36, 37, 40 a výrok)