ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 21. marca 2013

Vec F‑94/11

Markus Brune

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Zrušenie rozhodnutia o nezapísaní do rezervného zoznamu – Výkon rozhodnutej veci – Zásada zákonnosti – Námietka nezákonnosti proti rozhodnutiu o opätovnom otvorení výberového konania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. Brune navrhuje predovšetkým zrušenie rozhodnutia, ktoré mu bolo oznámené listom predsedu výberovej komisie z 11. februára 2011 o jeho nezapísaní do rezervného zoznamu verejného výberového konania EPSO/AD/26/05

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. M. Brune znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Komisia.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Prípravný akt – Rozhodnutie výberovej komisie výberového konania opätovne otvoriť výberové konanie – Vylúčenie – Akt napadnuteľný výlučne námietkou v rámci žaloby proti rozhodnutiu o nezapísaní uchádzača do rezervného zoznamu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah – Zohľadnenie odôvodnenia, ako aj výroku rozsudku – Zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania o nezapísaní uchádzača do rezervného zoznamu – Opätovné otvorenie výberového konania voči jedinému žalobcovi – Spôsob primeraného vykonania

(Článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 27)

3.      Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Voľná úvaha administratívy – Možnosť uskutočniť dialóg s poškodeným

(Článok 266 ZFEÚ)

1.      Rozhodnutie, ktorým sa uchádzačovi neprávom vylúčenému z výberového konania oznamuje, že výberové konanie je opätovne otvorené, a spresňuje spôsob týkajúci sa priamo tohto opakovania výberového konania, nie je aktom spôsobujúcim ujmu, ale prípravným aktom k rozhodnutiu prijatému na záver konania o zapísaní či nezapísaní uchádzača do rezervného zoznamu. V dôsledku toho dotknutý uchádzač nemôže podať žalobu priamo proti tomuto prípravnému rozhodnutiu, ale môže ho napadnúť iba námietkou v rámci žaloby proti rozhodnutiu o jeho nezapísaní do rezervného zoznamu.

(pozri bod 37)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. júla 1993, Camara Alloisio a i./Komisia, T‑17/90, T‑28/91 a T‑17/92, bod 42

2.      V dôsledku rozsudku o zrušení je na základe článku 266 ZFEÚ povinnosťou dotknutej inštitúcie prijať nevyhnutné opatrenia na zrušenie účinkov konštatovanej protiprávnosti, čo v prípade právneho aktu, ktorý už bol vykonaný, to znamená povinnosť postaviť žalobcu do situácie, v ktorej sa nachádzal pred vydaním tohto právneho aktu.

Na účely splnenia povinnosti, ktorú ukladá článok 266 ZFEÚ, musí inštitúcia prijať konkrétne opatrenia, ktoré sú spôsobilé vylúčiť protiprávnosť, ku ktorej došlo voči dotknutej osobe. Nemôže sa teda odvolávať na praktické ťažkosti, ktoré by mohlo spôsobiť uvedenie žalobcu do právnej situácie, v akej sa nachádzal pred prijatím zrušeného aktu, na účely vyhnúť sa tejto povinnosti. Iba subsidiárne, pokiaľ vyhovenie rozsudku naráža na veľké prekážky, môže dotknutá inštitúcia splniť svoje povinnosti prijatím rozhodnutia, ktoré je spôsobilé spravodlivo vyrovnať nevýhodu vyplývajúcu pre dotknutú osobu zo zrušeného rozhodnutia.

V tejto súvislosti hoci dotknutej inštitúcii prislúcha určiť, aké sú vyžadované opatrenia na vyhovenie rozsudku o zrušení, jej miera voľnej úvahy, ktorou disponuje, je však obmedzená nevyhnutnosťou rešpektovať výrok a odôvodnenia rozsudku, ktorému je povinná vyhovieť, ako aj ustanovenia práva Únie. Žalovaná inštitúcia má povinnosť najmä vyhnúť sa tomu, aby prijaté opatrenia neboli postihnuté tými istými nezrovnalosťami, aké boli určené v rozsudku o zrušení.

Pokiaľ však ide o výberové konanie organizované na vytvorenie rezervy pre budúci nábor, administratíva môže v osobitnom prípade protiprávne vylúčeného uchádzača hľadať spravodlivé riešenie. Pokiaľ ide o verejné výberové konanie organizované na vytvorenie rezervy pre budúci nábor, ktorého skúšky boli postihnuté vadami, sú práva uchádzača primerane chránené, ak menovací orgán opätovne otvorí voči nemu výberové konanie určené na vytvorenie rezervného zoznamu, pretože také znovuotvorenie obnoví situáciu, ktorá bola pred tým, ako dané okolnosti preskúmaval súd. Naopak riešenie pozostávajúce zo zapísania žalobcu do rezervného zoznamu bez opakovaného absolvovania ústnej skúšky nemožno prijať, lebo by sa tým porušila nielen zásada rovnosti zaobchádzania, zásada objektivity hodnotenia a oznámenia o výberovom konaní, ale aj článok 27 služobného poriadku.

(pozri body 58 – 60, 63 a 67)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. júla 1983, Detti/Súdny dvor, 144/82, bod 33; 6. júla 1993, Komisia/Albani a i., C‑242/90 P, bod 13

Súd prvého stupňa: 22. júna 1990, Marcopoulos/Súdny dvor, T‑32/89 a T‑39/89, bod 44; 8. októbra 1992, Meskens/Parlament, T‑84/91, bod 78; 23. apríla 2002, Campolargo/Komisia, T‑372/00, bod 109 a tam citovaná judikatúra; 5. decembra 2002, Hoyer/Komisia, T‑119/99, bod 37 a tam citovaná judikatúra; 13. septembra 2005, Recalde Langarica/Komisia, T‑283/03, body 50 a 51

Súd pre verejnú službu: 24. júna 2008, Andres a i./ECB, F‑15/05, bod 132 a tam citovaná judikatúra

3.      Pri jednostrannom úkone administratívy jej prináleží určiť, aké sú opatrenia vyžadované na vyhovenie rozsudku o zrušení. V dôsledku toho má administratíva právo, ale nie povinnosť, nadviazať dialóg s osobou poškodenou protiprávnosťou na účely dosiahnutia dohody ponúkajúcej poškodenej osobe spravodlivú náhradu.

(pozri bod 71)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Meskens/Parlament, už citovaný, bod 80; 26. júna 1996, De Nil a Impens/Rada, T‑91/95, bod 34