ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 13. júna 2012

Vec F‑63/11

Luigi Macchia

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Povinnosť starostlivosti – Článok 8 PZOZ – Článok 4 rozhodnutia generálneho riaditeľa OLAF‑u z 30. júna 2005 o novej politike v oblasti prijímania a zamestnávania dočasných zamestnancov OLAF‑u – Maximálna doba zmlúv dočasného zamestnanca“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Macchia navrhuje najmä zrušenie implicitného rozhodnutia povereného generálneho riaditeľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) z 12. augusta 2010, ktorým sa zamieta jeho žiadosť o predĺženie zmluvy dočasného zamestnanca

Rozhodnutie: Rozhodnutie povereného generálneho riaditeľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) z 12. augusta 2010, ktorým sa zamieta žiadosť o predĺženie zmluvy dočasného zamestnanca L. Macchiu, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti – Dôvod založený na nedostatku odôvodnenia – Zohľadnenie odôvodnenia obsiahnutého v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 46)

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Rozsah

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 8 a článok 47 ods. 1 písm. b)]

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 11)

4.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Súdne preskúmanie – Rozsah – Rozhodnutie, ktorému nepredchádzalo preskúmanie situácie zamestnanca z hľadiska záujmu služby –Nezákonnosť

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a) a článok 8 prvý odsek]

5.      Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah – Zrušenie rozhodnutia o neobnovení zmluvy dočasného zamestnanca – Absencia náhrady vzhľadom na možnosť nahradenia zrušeného aktu so spätnou účinnosťou

(Článok 266 ZFEÚ)

1.      Vzhľadom na vývoj konania pred podaním žaloby, pokiaľ rozhodnutie administratívy o zamietnutí sťažnosti obsahuje odôvodnenie, ktoré zjavne chýbalo v implicitnom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti, proti ktorému sťažnosť smeruje, treba pri preskúmaní zákonnosti pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu zohľadniť práve odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, keďže na toto odôvodnenie sa hľadí tak, že uvedený akt dopĺňa. Napriek tomu sa však skutočne skúma zákonnosť pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu, a to s prihliadnutím na odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti.

(pozri body 18 a 41)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, body 58 a 59 a tam citovaná judikatúra

2.      Hoci dočasní zamestnanci nemajú žiadne právo na obnovenie zmluvy na dobu určitú a administratíva disponuje v tejto veci širokou mierou voľnej úvahy, súd Únie, na ktorý je podaná žaloba o neplatnosť proti aktu prijatému pri výkone tejto úvahy, napriek tomu vykonáva preskúmanie zákonnosti, ktorá sa prejavuje vo viacerých smeroch bez ohľadu na to, či existuje formálna povinnosť odôvodnenia.

Od súdu Únie sa tak môže vyžadovať, aby preskúmal, či administratíva nezaložila svoje rozhodnutie na nesprávnych alebo neúplných skutočnostiach. Z tohto dôvodu mu prináleží overiť, či administratíva efektívne vykonala právomoc, ktorú má, aby preukázala skutkový stav, ktorý je základom jej rozhodnutia, spôsobom, ktorý zohľadňuje všetky relevantné skutočnosti. Od súdu Únie sa môže tiež vyžadovať, aby preskúmal, či administratíva podrobne alebo konkrétne preskúmala relevantné skutočnosti danej veci tak, aby bolo toto preskúmanie vykonané starostlivo a nestranne.

Prináleží teda súdu Únie, aby overil, či sa administratíva nedopustila zjavného pochybenia pri posúdení skutočností, ktoré zohľadnila pri prijatí napadnutého rozhodnutia. Preukázať v situácii, keď je administratíve priznaná široká miera voľnej úvahy, že administratíva sa pri posúdení skutkového stavu dopustila zjavného pochybenia, ktoré by mohlo odôvodňovať zrušenie rozhodnutia prijatého na základe tohto posúdenia, však predpokladá, že dôkazy, ktoré musí predložiť žalobca, sú dostatočné na to, aby sa posúdenie zohľadnené administratívou stalo neprijateľným.

(pozri body 43, 45 a 47 – 49)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, bod 39; 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, bod 145

Súd prvého stupňa: 30. novembra 1993, Perakis/Parlament, T‑78/92, bod 16; 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, bod 59; 8. mája 2001, Caravelis/Parlament, T‑182/99, bod 32; 17. októbra 2002, Cocchi a Hainz/Komisia, T‑330/00 a T‑114/01, bod 82; 6. februára 2003, Pyres/Komisia, T‑7/01, bod 64; 26. októbra 2004, Brendel/Komisia, T‑55/03, bod 60; 13. júla 2006, Shandong Reipu Biochemicals/Rada, T‑413/03, bod 63; 27. septembra 2006, Dresdner Bank/Komisia, T‑44/02 OP, T‑54/02 OP, T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP, bod 67; 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, bod 221

Súd pre verejnú službu: 7. júla 2009, Bernard/Europol, F‑54/08, bod 44; 23. novembra 2010, Gheysens/Rada, F‑8/10, bod 75

3.      Povinnosť starostlivosti, ako aj zásada riadnej správy vecí verejných znamenajú najmä to, že pri rozhodovaní o situácii úradníka alebo zamestnanca, a to dokonca aj v rámci výkonu širokej miery voľnej úvahy, príslušný orgán zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie; pritom je povinný zohľadniť nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka alebo zamestnanca. Práve vzhľadom na rozsah voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie pri posudzovaní záujmu služby, sa preskúmanie súdom Únie musí obmedzovať na otázku, či príslušný orgán nevybočil z primeraných hraníc a nepoužil svoju voľnú úvahu nesprávne.

(pozri bod 50)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, bod 22; 29. októbra 1981, Arning/Komisia, 125/80, bod 19

Súd prvého stupňa: 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, body 147 až 149; 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, body 99 a 100

4.      Hoci súdu Únie neprináleží, aby preskúmal voľbu personálnej politiky, ktorú chce realizovať inštitúcia, aby splnila úlohy, ktoré sú jej zverené, môže, ak je naň podaný návrh na zrušenie rozhodnutia o odmietnutí obnoviť zmluvu dočasného zamestnanca, overiť, či dôvody, ktoré administratíva zohľadnila, nemôžu spochybniť kritériá a základné podmienky, ktoré stanovil normotvorca v služobnom poriadku a ktoré majú najmä zaručiť zmluvným zamestnancom možnosť prípadne napokon profitovať z určitej kontinuity zamestnania. Takto treba chápať článok 8 prvý odsek podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý stanovuje, že zmluvu dočasného zamestnanca v zmysle článku 2 písm. a) týchto podmienok možno obnoviť na dobu určitú iba raz a že každé ďalšie obnovenie musí byť na neurčitý čas, čo možno práve považovať za preventívne opatrenia určené na boj proti nestabilite zamestnania. Tento výklad je posilnený povinnosťou starostlivosti, ktorá vyžaduje, aby príslušný orgán, na ktorý je podaná žiadosť o obnovenie zmluvy, najmä preskúmal, či neexistuje iné pracovné miesto dočasného zamestnanca v zmysle článku 2 písm. a), na ktorého obsadenie by mohla byť platne obnovená zmluva dotknutej osoby v záujme služby a s prihliadnutím na prioritné požiadavky daného prípadu.

Z uvedeného vyplýva, že orgán oprávnený na uzatváranie pracovných zmlúv nerešpektoval svoju povinnosť starostlivosti a článok 8 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, keď pri odmietnutí návrhu na obnovenie zmluvy dočasného zamestnanca uzatvorenej na základe článku 2 písm. a) týchto podmienok abstraktne odkázal na rozpočtové možnosti a zásluhy a spôsobilosť dotknutej osoby, pričom v rámci individualizovaného preskúmania konkrétnej situácie dotknutej osoby a služby, ktorú by mohla poskytnúť inštitúcii, nezisťoval, či by záujem služby, ktorý sledoval, nebolo možné zladiť s pridelením nových úloh a povinností dotknutej osobe, a teda s možnosťou obnovenia jej zmluvy alebo s uzavretím novej zmluvy dočasného zamestnanca.

(pozri body 54, 60 a 61)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. marca 2012, Huet, C‑251/11, bod 37

Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2010, Schuerings/ETF, F‑87/08, body 58 a 60; 9. decembra 2010, Vandeuren/ETF, F‑88/08, body 59 a 60

5.      Zrušenie aktu súdom Únie má za následok jeho odstránenie z právneho poriadku so spätnou účinnosťou a v prípade, ak bol zrušený akt už vykonaný, je na odstránenie jeho účinkov potrebné obnoviť právny stav, v akom sa žalobca nachádzal pred jeho prijatím. V súlade s článkom 266 ZFEÚ je navyše inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku, ktorý je jej určený.

Pokiaľ však ide o zrušenie rozhodnutia o neobnovení zmluvy dočasného zamestnanca, nemožno úplne vylúčiť, že inštitúcia sa bude po úplnom a podrobnom preskúmaní veci s prihliadnutím na odôvodnenie rozsudku o zrušení domnievať, že môže znovu prijať rozhodnutie o neobnovení zmluvy dočasného zamestnanca žalobcovi.

V dôsledku toho súd Únie nemôže inštitúciu zaviazať na zaplatenie platu dotknutej osobe odo dňa nezákonného rozhodnutia.

(pozri body 64, 66 a 67)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, bod 92; 26. mája 2011, Kalmár/Europol, F‑83/09, bod 88, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑455/11 P