Vec C‑369/11

Európska komisia

proti

Talianskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Doprava — Smernica 2001/14/ES — Článok 4 ods. 1 a článok 30 ods. 3 — Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry — Spoplatňovanie — Poplatky za infraštruktúru — Nezávislosť manažéra infraštruktúry“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 3. októbra 2013

1. Doprava – Železničná preprava – Smernica 2001/14 – Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a spoplatňovanie – Spoplatňovanie infraštruktúry – Povinnosti členských štátov – Rozsah – Stanovenie poplatkov za prístup k infraštruktúre – Vylúčenie – Nedostatočná nezávislosť manažéra infraštruktúry – Nesplnenie povinnosti

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14, článok 4 ods. 1 a článok 30 ods. 3)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom – Stav, ktorý treba zohľadniť – Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom

   (Článok 258 ZFEÚ)

3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Dôkaz o nesplnení povinnosti – Bremeno zaťažujúce Komisiu – Predloženie skutočností poukazujúcich na nesplnenie povinnosti – Domnienky – Neprípustnosť

   (Článok 258 ZFEÚ)

1.  Členský štát si tým, že nezabezpečí nezávislosť manažéra infraštruktúry v prípade stanovenia poplatkov za prístup k infraštruktúre a prideľovania kapacity železničnej infraštruktúry, nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 a článku 30 ods. 3 smernice 2001/14 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry.

   Podľa článku 4 ods. 1 uvedenej smernice členské štáty musia zriadiť spoplatňovací rámec a môžu tiež zaviesť špecifické pravidlá spoplatňovania, pričom musia rešpektovať nezávislosť manažéra infraštruktúry. Podľa tohto ustanovenia je úlohou tohto manažéra infraštruktúry jednak stanoviť poplatok za používanie infraštruktúry a jednak vykonať jeho vyberanie.

   V tejto súvislosti majú režimy spoplatňovania a prideľovania kapacity stimulovať manažérov železničnej infraštruktúry na optimalizáciu využívania infraštruktúry v rámci stanovenom členskými štátmi. Títo manažéri by však nemohli prostredníctvom režimov spoplatňovania dospieť k takejto optimalizácii, pokiaľ by sa ich rola obmedzila na stanovenie výšky poplatku v každom konkrétnom prípade na základe vzorca, ktorý je vopred stanovený ministerskou vyhláškou. Uvedení manažéri infraštruktúry teda musia disponovať určitým rozhodovacím priestorom pri stanovovaní výšky poplatkov.

   (pozri body 41, 43, 70, bod 1 výroku)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 63)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 68)

Vec C‑369/11

Európska komisia

proti

Talianskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Doprava — Smernica 2001/14/ES — Článok 4 ods. 1 a článok 30 ods. 3 — Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry — Spoplatňovanie — Poplatky za infraštruktúru — Nezávislosť manažéra infraštruktúry“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 3. októbra 2013

1. Doprava — Železničná preprava — Smernica 2001/14 — Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a spoplatňovanie — Spoplatňovanie infraštruktúry — Povinnosti členských štátov — Rozsah — Stanovenie poplatkov za prístup k infraštruktúre — Vylúčenie — Nedostatočná nezávislosť manažéra infraštruktúry — Nesplnenie povinnosti

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14, článok 4 ods. 1 a článok 30 ods. 3)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti — Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom — Stav, ktorý treba zohľadniť — Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom

   (Článok 258 ZFEÚ)

3. Žaloba o nesplnenie povinnosti — Dôkaz o nesplnení povinnosti — Bremeno zaťažujúce Komisiu — Predloženie skutočností poukazujúcich na nesplnenie povinnosti — Domnienky — Neprípustnosť

   (Článok 258 ZFEÚ)

1.  Členský štát si tým, že nezabezpečí nezávislosť manažéra infraštruktúry v prípade stanovenia poplatkov za prístup k infraštruktúre a prideľovania kapacity železničnej infraštruktúry, nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 a článku 30 ods. 3 smernice 2001/14 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry.

   Podľa článku 4 ods. 1 uvedenej smernice členské štáty musia zriadiť spoplatňovací rámec a môžu tiež zaviesť špecifické pravidlá spoplatňovania, pričom musia rešpektovať nezávislosť manažéra infraštruktúry. Podľa tohto ustanovenia je úlohou tohto manažéra infraštruktúry jednak stanoviť poplatok za používanie infraštruktúry a jednak vykonať jeho vyberanie.

   V tejto súvislosti majú režimy spoplatňovania a prideľovania kapacity stimulovať manažérov železničnej infraštruktúry na optimalizáciu využívania infraštruktúry v rámci stanovenom členskými štátmi. Títo manažéri by však nemohli prostredníctvom režimov spoplatňovania dospieť k takejto optimalizácii, pokiaľ by sa ich rola obmedzila na stanovenie výšky poplatku v každom konkrétnom prípade na základe vzorca, ktorý je vopred stanovený ministerskou vyhláškou. Uvedení manažéri infraštruktúry teda musia disponovať určitým rozhodovacím priestorom pri stanovovaní výšky poplatkov.

   (pozri body 41, 43, 70, bod 1 výroku)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 63)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 68)